Aktuality, Bezpečnosť,

Zachráni Putin aj Izrael? Vyjadril sa k zhoršeniu palestínsko-izraelského konfliktu

---

 

„Požiadal by som svojich kolegov, aby vyjadrili svoj názor na súčasnú situáciu na Blízkom východe, mám na mysli prehĺbený palestínsko-izraelský konflikt – deje sa to v bezprostrednej blízkosti našich hraníc a priamo ovplyvňuje záujmy našej bezpečnosti,“ povedala hlava štátu.

 

Poľský pozorovateľ Piotr Byalčik poznamenáva, že „Rusko vstupuje do konfliktu a požaduje urgentné zvolanie Madridskej štvorky.“ Toto je štruktúra, ktorá zahŕňa zástupcov OSN, Ruska, Spojených štátov a Európskej únie. Publikácia Wirtualna Polska píše, že Sergej Lavrov žiada zvolanie takéhoto formátu, aby sa ukončilo násilie v konfrontácii medzi Izraelom a Palestínou. Sergej Lavrov predtým viedol rozhovor s generálnym tajomníkom OSN Antoniom Guterisom. Je potrebné poznamenať, že organizácia je pripravená pomôcť pri deeskalácii vrátane ukončenia násilných akcií v oblasti mešity Al-Aksá. Zároveň sa pripomína, že strany musia zastaviť vedenie nepriateľských akcií na základe zásady vzájomnosti.

 

 

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval v piatok OSN a Spojené štáty, aby zasiahli voči izraelským útokom a odsúdil „brutálne a plánované zabíjanie“ Palestínčanov. Abbás reagoval na prebiehajúce eskalácie v pásme Gazy, na okupovanom západnom brehu Jordánu a v Jeruzaleme, informovala agentúra AP. Úrad palestínskeho prezidenta vyhlásil, že podľa Abbása je izraelská vláda plne zodpovedná za piatkovú eskaláciu na západnom brehu Jordánu. Pri zrážkach s izraelskými silami tam v piatok prišlo o život najmenej desať Palestínčanov. Abbásov úrad uviedol, že vyzval administratívu amerického prezidenta Joea Bidena, aby okamžite a pohotovo zasiahla skôr, ako sa situácia „vymkne spod kontroly“. Abbás takisto vyzval Bezpečnostnú radu (BR) OSN a ďalšie strany, aby „prevzali svoje povinnosti a zastavili tieto útoky s cieľom zachovať bezpečnosť a mier v súlade s ustanoveniami medzinárodného práva“.

 

Turecko vyhlásilo, že je pripravené vyslať mierové sily do východného Jeruzalema

Turecko môže vyslať svojich vojakov do východného Jeruzalema ako súčasť kontingentu medzinárodných mierových síl, ale príslušná žiadosť doteraz nebola parlamentu doručená, povedal RIA Novosti podpredseda komisie tureckého parlamentu pre medzinárodné záležitosti Achmet Berat Čonkar. Turecký prezident Tayyip Erdogan predtým v piatok vyhlásil, že Turecko začína podporovať Palestínčanov v Jeruzaleme s rovnakým odhodlaním, ako podporovalo Azerbajdžan v Náhornom Karabachu.

“Ak bude prijaté rozhodnutie o vyslaní našej armády do východného Jeruzalema v rámci medzinárodných mierových síl, bude vláda musieť, rovnako ako predtým, získať súhlas parlamentu. Do tejto chvíle parlament nedostal žiadosť o povolenie na vyslanie vojska do východného Jeruzalema. Vláda teraz vykonáva túto prácu. Zatiaľ však nie je známe, či nám bude takáto žiadosť zaslaná, “povedal poslanec.
Uviedol, že turecká vláda o tejto téme rokuje s ďalšími štátmi a Organizáciou islamskej spolupráce:

“Predpokladám, že táto téma je stále v procese konzultácií, pretože sa netýka iba Turecka. Je tu potrebné vypracovať jednotný medzinárodný prístup. Podľa môjho názoru sú mierové sily potrebné. Myslím, že ak parlament dostane takúto žiadosť, bude schválená, “vyhlásil Čonkar.
Podľa jeho slov “Východný Jeruzalem a mešita Al-Aksá sú dôležité”, táto perspektíva tiež zodpovedá konceptu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu medzi dvomi štátmi.

 

Eskalácia napätia medzi Izraelom a palestínskymi Arabmi sa začala pred týždňom, 7. mája, keď sa podľa rozsudku izraelského súdu začalo vysťahovanie niekoľkých arabských rodín vo štvrti Šejk Jarrah a neďaleko Jeruzalemskej chrámovej hory. To viedlo k protestom v tejto oblasti a zvýšili sa raketové útoky z pásma Gazy. Vo viacerých mestách v Izraeli začali tiež strety medzi Izraelčanmi a Arabmi, ktorí tam žijú, a zmenili sa na nepokoje a pogromy.

 

 

Potom oznámila izraelská armáda začiatok útoku na pásmo Gazy. K jeho hraniciam boli nasadení výsadkári, pechota, obrnené vozidlá a delostrelectvo. Izraelská armáda zároveň objasnila, že ešte nezačali pozemnú operáciu, vykonávajú iba delostrelecké ostreľovanie a bombardovanie pozícií a infraštruktúry radikálnej skupiny Hamas, ako aj uskutočňovanie presných zásahov proti jej vedeniu. Pásmo Gazy zasa od začiatku konfliktu vypálilo na Izrael 2 000 rakiet.

 

Izraelské sily začiatkom týždňa potvrdili zabitie Sameha Fahima Al-Mamlouka, vysokého vojenského veliteľa teroristickej skupiny Palestínsky islamský džihád (PIJ) pri nálete izraelských vzdušných síl, ktorý v Gaze zabil aj ďalších veliteľov PIJ z hnutia Hamas.

 

 

“V rámci spoločnej operácie IDF a GSS došlo k útoku na úkryt, kde sa zdržiavali vysokí členovia raketovej formácie Islamský džihád, čo viedlo k likvidácii šéfa špeciálnej raketovej jednotky teroristickej organizácie. Okrem toho bol zranený zástupca veliteľa brigády v Gaze, brat vyššieho člena organizácie Baha’u Abu al-‘Ata, ktorý bol zabitý v novembri 2019.” Uviedli izraelské vzdušné sily na svojom tweete.

 

 

Ako odpoveď boli vypálené smerom k Tel Avivu desiatky rakiet. V meste sa rozozvučali sirény varujúce pred leteckým alebo raketovým útokom. Podľa korešpondenta sa mestom rozozvučali sirény, ktoré varujú pred leteckým alebo raketovým útokom . Na nebi bolo vidieť, ako systém protiraketovej obrany Železná kopula (Iron Dome) zachytil rakety. Palestínski radikáli oznámili, že odpálili 130 rakiet smerom na Tel Aviv a jeho okolie. Vo svojom vyhlásení konštatuje bojové krídlo radikálneho hnutia Hamas, že tento raketový útok bol “najväčší” a bol vykonaný v reakcii na “nepriateľské útoky” na obytné budovy v Gaze. Počas celého utorka sa opakovali správy o tom, že izraelská armáda spustila presné útoky na civilné štruktúry v tomto sektore. Najnovšie takýto útok zároveň viedol k zrúteniu 14-poschodovej budovy v meste Gaza, kde sa nachádzali najmä hotelové izby a priestory prenajaté ako kancelárie. V dôsledku incidentu nedošlo k žiadnym obetiam, pretože všetci hostia boli včas evakuovaní.

 

 

 

Fajad bol jedným z veliteľov militantného krídla Hamasu, brigády Izz al-Dín al-Kásám. Podľa elektronickej verzie novín Asharq Al-Awsat sa nachádzal v meste Beit Hanoun, ktoré sa nachádza na severe pásma Gazy. Podľa palestínskych médií, ktoré uvádzajú zdroj na ministerstve zdravotníctva pobrežnej enklávy, sa počet obetí v dôsledku ostreľovania izraelskou armádou zvýšil na 21 ľudí, z toho deväť sú deti. Zranilo sa najmenej ďalších 70 osôb. Izraelská armáda (IDF) na svojej stránke na Twitteri informovala o svojich 150tich raketách vystrelených z pásma Gazy smerom k nepriateľovi. Predtým sa tiež začalo hovoriť o požiari v mešite Al-Aksá na Chrámovej hore vo východnom Jeruzaleme. Podľa publikácie Alquds izraelské bezpečnostné sily vystrelili rakety , ktoré spôsobili požiar stromov rastúcich v blízkosti brány Al-Mugarib.

 

 

Palestínska militantná organizácia Hamas, ktorá vládne v Pásme Gazy, vypálila v pondelok rakety na izraelské hlavné mesto Jeruzalem. Jedna raketa dopadla na západné predmestie, ľahko poškodila dom a spôsobila požiar krovia. Izraelská armáda uviedla, že na Jeruzalem bolo vypálených sedem rakiet, pričom jednu zostrelili, ale raketový útok pokračuje. Hovorca vojenského krídla Hamasu uviedol, že útok je odpoveďou na izraelské „zločiny a agresiu“ v Jeruzaleme.

 

 

 

„Toto je odkaz, ktorému musí nepriateľ dobre rozumieť,“ vyhlásil. Zároveň pohrozil ďalšími útokmi, ak Izrael opäť napadne posvätnú mešitu Al-Aksá alebo bude vyháňať palestínske rodiny z východného Jeruzalema.

 

 

Strety medzi protestujúcimi Palestínčanmi a izraelskou políciou v blízkosti mešity al-Aksá pred plánovaným izraelským nacionalistickým pochodom si vyžiadali stovky zranených. Podľa agentúry AP utrpelo zranenia viac ako 305 Palestínčanov, pričom 228 z nich museli ošetriť v nemocniciach. Sedem z nich je vo vážnom stave. Polícia informuje o 21 zranených policajtoch, pričom traja skončili v nemocnici. Podľa izraelských paramedikov utrpelo zranenia aj sedem izraelských civilistov.

 

 

Najnovšie strety nasledujú po týždňoch rastúceho napätia medzi Palestínčanmi a izraelskými jednotkami v jeruzalemskom Starom meste. Konflikty tentoraz prišli počas moslimského posvätného mesiaca Ramadán, ktorý býva aj zvyčajne časom zvýšeného náboženského napätia. To však ešte znásobili najnovšie izraelské plány na vysťahovanie arabských rodín z východného Jeruzalema.

 

 

Izraelčania v pondelok oslavovali Deň Jeruzalema, ktorým si pripomínajú získanie kontroly nad Východným Jeruzalemom v roku 1967. Zvyčajne ho oslavujú pochodom s izraelskými vlajkami naprieč moslimskými časťami mesta. Izraelská polícia v reakcii na intenzívne strety medzi svojimi príslušníkmi a moslimskými protestujúcimi v pondelok rozhodla o úprave trasy plánovaného pochodu ultranacionalistov tak, aby sa vyhol konfrontácii s Palestínčanmi. Rozhodnutie podľa nich prišlo z popudu politických lídrov krajiny.

 

Pásmo Gazy je jednou z častí Palestíny, ktorej rozdelenie územia je účastníkmi dlhodobého arabsko-izraelského konfliktu spochybňované. V roku 1947 vypracovalo Valné zhromaždenie OSN plán rozdelenia Palestíny, ktorý arabská strana doteraz neprijala. Od prevratu v roku 2007 ovláda Pásmo Gazy islamistická organizácia Hamas .

 

Irán sľúbil odvetu za útoky Izraela na Sýriu

Izrael čaká odveta za útoky na Sýriu, vyhlásil koncom apríla náčelník generálneho štábu iránskej armády Mohammad Bager.
“Sionisti si myslia, že dokážu beztrestne útočiť na Sýriu. Akcie posledných dní a tiež ďalších ohrozia bezpečnosť Izraela … Front odboja poskytne odpoveď sionistom, “povedal Bager v rozhovore pre libanonskú televíziu Al-Mayadeen.

“Iránske ozbrojené sily sú pripravené na rozhodnú odpoveď na akúkoľvek hrozbu alebo aktivity nepriateľov,” zdôraznil.

Velenie sýrskej armády hlásilo v tom čase ďalší raketový útok zo strany Izraela na predmestie Damasku, v dôsledku ktorého utrpeli zranenia štyria sýrski vojaci. Izraelská armáda zase spresnila, že útok na Sýriu bol vyprovokovaný vypustením rakety, ktorá dopadla v blízkosti jadrového strediska v Negevskej púšti. Sýrske MZV požiadalo OSN a BR OSN, aby odsúdili posledné útoky Izraela na okolie hlavného mesta a poznamenalo, že Damask si ponecháva právo na sebaobranu.

 

Ďalší najmenej traja ľudia zomreli pri útoku na iránsky palivový tanker pri sýrskom pobreží, uviedla v apríli agentúra AFP s odvolaním sa na Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) sídliace v Británii. Pri útoku, po ktorom na lodi vznikol požiar, „zomreli najmenej traja ľudia vrátane dvoch členov posádky“, uviedol šéf organizácie Rámí Abdul Rahmán.Sýrske ministerstvo ropy vyhlásilo, že požiar mohol vypuknúť po útoku bezpilotného stroja zo strany výsostných vôd Libanonu. Požiar sa podarilo uhasiť. Podľa údajov libanonskej televízie Al-Mayadeen Damask predpokladá, že drony patrili Izraelu. Izraelská armáda redakcii Sputnik uviedla, že nekomentuje správy zahraničných médií o tom, že izraelské drony údajne zaútočili na tanker pri sýrskom pobreží.
Maroš Šolc

 

Zdieľajte článok