Aktuality, Letectvo,

Zlyhali F-22? USA sa zbavujú problémových stíhačiek, ale ponechávajú si staré F-15

---

 

Medzi lietadlá, ktoré vo vojenských silách nemajú budúcnosť, a predpokladá sa, že budú v blízkej budúcnosti na dôchodku, patria starnúca F-15C, novšia F-15E a predovšetkým F-22 Raptor. Okrem F-35 je F-22 najnovším dizajnom stíhacích drakov v službách USA a do služby sa začal dostávať až od decembra 2005. Pre mnohých je prekvapivý najmä predčasný odchod do dôchodku, pretože lietadlo je už dlho považované za najschopnejšie v Amerike pre boj vzduch-vzduch. A bolo až do roku 2017, keď ho spochybnila čínska J-20, jediným stíhačom vzdušnej prevahy na svete so schopnosťami piatej generácie.

 

Zatiaľ čo F-22 je impozantné lietadlo, ktoré ťaží z revolučných motorov F119, z najskrytejšieho draku lietadla zo všetkých západných stíhačiek a vynikajúcich letových výkonov vrátane vysokej manévrovateľnosti, praktickosť udržania lietadla v prevádzke bola otázna. Raptor od začiatku trpel problémami s výkonom a má extrémne vysoké požiadavky na údržbu, ktoré vyústili k problému dostupnosti, ktorá je zďaleka najnižšia v amerických vzdušných silách.

 

Stíhačka sa tiež snažila integrovať nové technológie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla ísť proti špičkovým konkurentom, ako sú J-20 alebo ruský Su-57, ako sú zameriavače namontované na helme a moderné dátové spojenia, ktoré sú ovládané takmer všetkými ostatnými  modernými stíhačkami. Zatiaľ čo pôvodne mal Raptor nahradiť F-15 Eagle, výroba bola ukončená v roku 2011 necelých šesť rokov po prvom uvedení stíhačky do služby.

 

Aby sme to uviedli na pravú mieru, F-15 prvýkrát vzlietol v roku 1972 a do služby vstúpil v roku 1975, ale stále sa vyrába dodnes a očakáva sa jeho produkčná doba viac ako 55 rokov. F-22 nakoniec nebol praktickým dizajnom, ktorý by nahradil F-15, a hoci niekoľko analytikov považovalo tento program za zlyhanie, oznámenie, že veľmi nákladné a relatívne nové lietadlo bude mať veľmi skorý odchod do dôchodku, zatiaľ čo F -15 nielen slúži, ale zostáva vo výrobe, je dôkazom toho, že F-22 nebol praktickým stíhačom. Pokračujúca záťaž kladená na F-15, ktorá bola navrhnutá v 60. rokoch, svedčí o zlyhaní programu F-22.

 

 

F-22 vs. J-20 alebo prečo by čínsky „mocný drak” mohol poraziť vo vzdušnom boji amerického Raptora

Dnes sú Spojené štáty a Čína jedinými krajinami na svete, ktoré majú zaradené vo svojom letectve lietadlá 5. generácie vyvinuté domácim leteckým priemyslom. Spojené štáty v súčasnosti prevádzkujú okrem už dávnejšie (december 2005) zaradeného stíhacieho lietadla pre vybojovanie vzdušnej prevahy, Lockheed Martin F-22A Raptor aj lacnejšie a ľahšie viacúčelové, jednomotorové lietadlo F-35 Lightning II (zaradené do služby o deväť rokov neskôr), Čína má vo svojom letectve zaradené do prevádzky od začiatku roka 2017 ťažké stíhacie lietadlo Čchengtu J-20 Wej lung (angl. Mighty Dragon, čiže mocný drak), v kóde NATO Firefang. (Rusko sice má vlastné viacúčelové stíhacie lietadlo 5. generácie, v lete 2019 bola spustená jeho sériová výroba, avšak zatiaľ nemá zaradený ani jeden kus vo svojich Vzdušných silách, pozn.prekl.)

 

Zatiaľčo F-35 je lietadlo inej kategórie s takpovediac horšími letovými vlastnosťami a menej špecializovaným drakom, vyvinutým s ohľadom na masovú produkciu, F-22A a J-20 sú stroje približne porovnateľné hmotnostne aj výkonovo. Obidva stroje sú z kategórie ťažkých stíhacích lietadiel pre vybojovanie vzdušnej prevahy vyvinuté a skonštruované pre podobné úlohy. Od oboch lietadiel sa očakáva, že zohrajú primárnu úlohu v každom významnejšom konflikte v ázijsko-tichooceánskom regióne, ako aj tých potenciálnych, do ktorých by boli zapojené Rusko a Irán. Porovnanie schopností týchto dvoch lietadiel (obe nahradili lietadlá 4. generácie J-11B a F-15C, ktoré boli dovtedy hlavnými typmi stíhacích lietadiel pre vybojovanie vzdušnej prevahy) má vážne dôsledky pre rovnováhu moci vo vzduchu medzi Čínou a USA.

 

Zrejme najvýznamnejším rozdielom medzi J-20 a F-22A je to, že čínsky mocný drak je aktívnym programom v letectve ČĽOA, na začiatku svojho výrobného cyklu, zatiaľčo výroba amerického stíhacieho lietadla  F-22A Raptor bola v roku 2009 predčasne ukončená a pokusy o jeho modernizáciu boli odvtedy viacmenej zastavené. To v podstate zaručuje prenesenie výhody časom  na stranu čínskeho lietadla, ktorého dizajn, vrátane integrácie nových technológií, sa naďalej zdokonaľuje, takže F-22A sa už „čo nevidieť” nebude môcť svojimi schopnosťami tomu čínskemu J-20 vyrovnať.

 

Prvým takým príkladom je počítačová architektúra F-22A. Americkému lietadlu, ktoré stále využíva technológiu z 90. rokov 20. storočia, chýba moderný datalink. Na druhej strane čínsky protivník disponuje najnovšími počítačovými systémami, súčasným datalinkom, najmodernejšou avionikou. Jedným z významných systémov novej generácie, ktorý má J-20 integrovaný, je  elektrooptický systém poskytujúci pilotovi lietadla prehľad o situácii v rozsahu 360 ° vertikálne aj horizontálne, slúžiaci zároveň ako varovný systém pred letiacimi raketami protivníka. Podobný systém (AA/AAQ-37, DAS – Distributed Aperture System) sa začal inštalovať aj do amerických stíhacích lietadiel F-35. Je však nepravdepodobné, žeby F-22A Raptor tiež dostal podobný systém, čo ho značne znevýhodňuje oproti novším predstaviteľom lietadiel 5. generácie.

 

 

Tri roky lietadla J-20 v službe znamenali pre jeho vývoj veľmi veľa. Stíhacie lietadlo prešlo od používania ruských motorov AL-31F-M2 pôvodne určených pre ruské stíhacie bombardéry Su-30 a Su-34 na motory domácej produkcie, konkrétne WS-10B, resp. podľa posledných informácii, ide už údajne o motory s označením WS-10C. Lietadlo taktiež ťaží z nového stealth náteru, nových systémov elektronického boja, nových typov výzbroje a nových subsystémov, akým je napríklad aj univerzálny vodou aktivovaný záchranný systém. Možno teda povedať, súdiac podľa aktuálneho tempa vylepšení, že technologická priepasť medzi čínskym J-20 a americkým lietadlom F-22A Raptor bude do roku 2025 veľmi výrazná.

 

Ďalšou dôležitou zmenou na lietadle J-20 je integrácia riadených striel dlhého doletu typu vzduch-vzduch PL-15. Ide o úplne nový dizajn striel (prvé správy o nich prenikli na verejnosť okolo roku 2011 a v roku 2012 boli po prvýkrát videné na jednom zo závesníkov lietadla J-11B, pozn.prekl.), a ktoré môžu svojimi parametrami predbehnúť svoju priamu konkurenciu, americkú strelu AIM-120D. Tá sa nedávno stala súčasťou výzbroje lietadla F-22A Raptor. Kým strela AIM-120D sa môže navonok javiť impozantne, zostáva skutočnosťou, že ide stále len o modernizáciu dizajnu, ktorý bol po prvýkrát zaradený do výzbroje ešte v roku 1991 a v porovnaní so strelou pre J-20 má určité obmedzenia. Hoci obe stíhacie lietadlá sú schopné integrácie nových generácií riadených striel typu vzduch-vzduch, miera zlepšenia schopností na strane Číny prekročila rýchlosť podobných krokov zo strany USA.

 

 

Stíhacie lietadlo F-22A Raptor si v súčasnosti naďalej ponecháva dve dôležité výhody oproti svojmu čínskemu konkurentovi. Je stále viac „stealth”, napriek problémom „s prasklinami” v stealth nátere, ktoré vznikli pravdepodobne kvôli nedostatočnej údržbe a jeho schopnosť prežitia je tak oproti J-20 vyššia. Ako dlho si túto výhodu ešte udrží je neisté, nakoľko Číňania každú novú sériu strojov J-20 neustále vylepšujú v celom rade schopností vrátane stealth schopností. Druhou nespornou výhodou F-22A oproti J-20 sú jeho motory F119, každý s ťahom 156 kN, ktoré umožňujú americkému bojovému lietadlu letieť vysokou nadzvukovou rýchlosťou okolo Mach 1.8 (1963 km/h) bez použitia prídavného spaľovania. Táto schopnosť sa volá supercruise, treba však zároveň dodať, že táto možnosť nie je veľmi často využívaná kvôli veľkej spotrebe paliva v tomto režime, blížiacej sa takmer spotrebe pri lete s prídavným spaľovaním… Naproti tomu motory AL-31F-M2, ktoré poháňali skoršie verzie J-20, každý s ťahom maximálne 145 kN pri použití prídavného spaľovania, alebo o 17% menej, či novšie motory čínskej výroby WS-10C, vyvinuté na základe ruských, ktoré majú mať lepší výkon, však naďalej nedosahujú parametre amerických F119. Americké motory ďalej ťažia z možnosti vektorovania ťahu vo vertikálnom smere, ktorá významným spôsobom zvyšuje celkovú manévrovateľnosť stíhačiek. Vďaka tomu má F-22A vyššiu pravdepodobnosť, že sa vyhne vymanévrovaním protivníkovým riadeným strelám pri vizuálnom vzdušnom boji.

 

 

Stealth lietadlo J-20 je (zatiaľ) nastavené na preklenutie medzery vo výkone svojho motora v porovnaní s Raptorom, pričom aktuálne vyvíjaný motor Sian (Xian) WS-15, majúci za sebou prvé letové skúšky, by mal byť zaradený do služby okolo roku 2025. Podľa pôvodne potvrdených správ ešte z roku 2012 dosahoval ťah okolo 180 kN, kým jeho novšia verzia by už mala dosahovať ťah okolo 197 kN, alebo o 26% viac ako dosahujú motory F119. Ak vezmeme do úvahy približne rovnakú hmotnosť oboch lietadiel, možno povedať, že nové motory poskytnú čínskemu mocnému drakovi obrovskú výhodu v pomere ťah/hmotnosť voči americkému F-22A Raptor. Čínske letectvo zároveň začalo s integráciou technológie vektorovania ťahu do svojich leteckých motorov, úspešným príkladom je ľahké stíhacie lietadlo generácie 4++  Čchengtu J-10C, ktoré ťaží z možnosti vektorovania ťahu tromi smermi. Očakáva sa, že aj motory WS-15 budú mať verziu s trojsmerovým vektorovaním ťahu, takže J-20 vybavená novými motormi by mala mať obrovskú výhodu voči lietadlám F-22 Raptor.

 

 

Draky oboch lietadiel, tak F-22 ako aj J-20 majú porovnateľne vysoko výkonný stealth dizajn, sú schopné vynikajúcej manévrovateľnosti, operovania vo vysokých letových hladinách, hmotnosť užitočného zaťaženia (bojového nákladu) je porovnateľná, taktiež veľkosť radarov je podobná, hoci je predpoklad, že radar zabudovaný v J-20 je predsa len o niečo väčší, no s podobným výkonom.

 

Rozhodujúcou tak pravdepodobne bude rozdielna povaha oboch programov – J-20 zostane v produkcii prinajmenšom o jedno desaťročie dlhšie ako F-22 a dá vzniknúť celému radu derivátov, kým výroba Raptora bola ukončená štyri roky po jeho zaradení do služby.

 

Pôvodne sa pri lietadle F-22 uvažovalo aj o vývoji útočnej a palubnej verzie (F/A-22) vrátane dvojmiestnej verzie a tiež o oveľa pokročilejšej verzii s označením F-22C. Z týchto plánov napokon zišlo, do značnej miery kvôli vysokým operačným nákladom, čo malo za následok nemožnosť produkcie stoviek kusov lietadiel a jeho vývojových derivátov napriek ich nespornému prínosu pre americké bojové schopnosti.

 

To však nie je prípad lietadla J-20, ktoré sa bude ďalej vyvíjať a zdokonaľovať spolu s verziou J-20B a ďalšími vývojovými derivátmi, ich zaradenie do služby sa očakáva v polovici 20. rokov. Do tej doby, pokrok v technológiách systémov elektronického boja, pravdepodobná integrácia nových systémov akými sú laserové zbrane, nových systémov elektronického boja a nových hypersonických APAA riadených protilietadlových striel zmenia kľúčovým spôsobom výhody zdokonaľovaného dizajnu J-20 oproti v podstate statickému americkému náprotivku F-22A na zdrvujúce.

Maroš Šolc

Zdieľajte článok