Čo žiadali USA od Sovietov za Lend-Lease?
Dňa 21. 8. 1945 boli Spojenými štátmi zastavené ZSSR dodávky vojenskej produkcie v rámci Programu Lend-Lease. Moskva žiadala o predĺženie programu na rýchlejšiu obnovu vojnou spustošenej krajiny, no Washington žiadal spočiatku uhradiť šek.
Zákon o Lend-Lease bol prijatý 6. – 11. marca 1941 ako jedno z opatrení na zabezpečenie národnej bezpečnosti (Išlo o zákon o pôžičke a prenájmu (Lend-Lease Act), podľa ktorého bol prezident USA oprávnený nariadiť výrobu, predaj, pôžičku, prenájom alebo tiež výmenu vojnového materiálu vláde, „obranu, ktorej krajina považuje za životne dôležitú pre obranu Spojených štátov“.).
USA v tom čase nikde nebojovali, nakoľko sa dodržiavali akt o neutralite. Spojencom mohli pomáhať len ekonomicky. Výzbroj, potraviny a suroviny im dodávali podľa určitých pravidiel. Napríklad za zbrane, ktoré boli zničené počas bojov, Američania peniaze nebrali. Po vojne sa platilo len za zachovaný majetok, ktorý sa dal použiť aj na občianske účely. Ostatná vojenská technika a výzbroj sa vracali Spojeným štátom.
Rozsah pomoci bol rôzny, uviedol pred rokom vedecký riaditeľ Ruskej vojensko-historickej spoločnosti Michail Mjagkov. Povedal, že ZSSR dostal za roky vojny tovar v sume okolo 11 miliárd USD, V. Británia za 30 miliárd USD. Pričom, ak by vraj Američania neboli otáľali s druhým frontom a otvorili ho podľa svojich sľubov v roku 1942, ZSSR by dodávky cestou Lend-Lease vôbec nepotreboval.
Lend-Lease urýchlil postup Červenej armády až v záverečnej etape vojny,“ vysvetľuje historik. „No v roku 1941, 1942 až do Stalingradskej bitky, kým sme museli ustupovať do vnútrozemia, strácajúc obrovské územia, obilninové oblasti, fabriky, milióny jednotiek zbraní a techniky, na toto obdobie pripadlo len sedem percent z týchto dodávok.“
Vyplýva z toho, že zlom vo vojne s hitlerovským Nemeckom dosiahol ZSSR vlastnými silami a výzbrojou. Lend-Lease začal poriadne fungovať až v čase, keď už bolo jasné, že Nemci vo vojne nezvíťazia.
Zisková záležitosť
Lend-Lease Act vôbec nebol darčekom, ZSSR zaň reálne platil, dokonca aj v prvých najťažších rokoch Veľkej vlasteneckej vojny. Pričom veľmi často v zlate. Dosvedčuje to aj prípad krížnika „Edinburgh“, ktorý prevážal 465 zlatých ingotov zo Sovietskeho zväzu do Veľkej Británie.
V apríli 1942 naň zaútočila nemecká ponorka, dve torpéda mu zničili motory a preto zastal. Odtiahnuť ho do svojho prístavu Angličania nemohli a taktiež nechceli aby padol do nemeckých rúk. A tak ho potopili. O štyridsať rokov, v roku 1981, potápači vyzdvihli z 250 metrovej hĺbky 5129 kg zlata.
Moskva platila aj inými zdrojmi – vytvorený bol tzv. opačný Lend-Lease. „ZSSR dodal do USA a V. Británie 300 tisíc ton chrómovej rudy, platinu, zlato, stavebnú drevnú hmotu a mnohé iné,“ hovorí Mjagkov a dodáva, že „ZSSR sa okrem toho delil so spojencami o spravodajské informácie o nemeckej výzbroji a technike, o skúsenosti boja na fronte a o nasadení nových druhov zbraní. Plodné boli pravidelné kontakty s americkou a britskou vojenskou misiou.“
Niektorí Američania nazývali Druhú svetovú vojnu Good War (Dobrá vojna), pripomenul M. Mjagkov. Prečo, to je pochopiteľné. Priemyslová výroba USA sa v rokoch 1941-1945 viac ako zdvojnásobila, v povojnových rokoch významne narástla spotreba obyvateľstva i priemerná mzda, fakticky zmizla nezamestnanosť. V mnohom práve zásluhou Druhej svetovej vojny a programu Lend-Lease Američania prekonali Veľkú krízu.
S presnosťou do gombíka
Keď sa prepočíta pomoc dodávkami cestou Lend-Lease, tak pre ZSSR to znamenalo okolo štyroch percent výzbroje, materiálov, potravín a zariadení z toho, čo si v tých rokoch sám vyprodukoval. V konkrétnych číslach mu bolo dodaných vyše 11 tisíc lietadiel, okolo 12 tisíc tankov, 13 tisíc protitankových a protilietadlových kanónov. Veľmi dôležitými boli dodávky aut, osobitne nákladiakov „Studebaker“ (427 tisíc kusov). „Je ohromujúce, s akou presnosťou si Spojenci viedli účtovníctvo. Napríklad mali zadokumentované, že do ZSSR poslali 257 723 498 gombíkov,“ hovorí ruský historik.
Po vojne Američania vypísali solídny účet. Zničená krajina, ktorá stratila desiatky miliónov ľudí, dlhovala Spojencovi 2,6 mld. USD. Neskôr sumu znížili do 1,3 mld. USD s 2,3 ročnými percentami. Hoci všetkým ostatným účastníkom programu Lend-Lease Američania a Angličania dlhy odpustili.
Stalin vtedy odmietol finančné požiadavky, vyhlásiac, že „ZSSR krvou v plnej miere hradil dlhy Lend-Lease“. Táto otázka bola nastoľovaná aj neskôr. V roku 1972 sa Moskva a Washington zhodli na sume 722 miliónov USD so splatnosťou do roku 2001. Američania však dostali len 48 miliónov USD – Sovietsky zväz zastavil splátky v súvislosti s prijatím diskriminačného dodatku Jackson-Vanika, ktorý obmedzoval obchod ZSSR i niektorých iných štátov.
Rozhovory o tom boli obnovené v roku 1990 M. Gobačovom a G. Bushom st. Moskva sa zaviazala uhradiť USA 674 miliónov do roku 2030. Po rozpade ZSSR tento dlh prešiel na Rusko a celá podlžnosť podľa Lend-Laese Act bola rozdelená medzi účastníkov Parížskeho klubu. Moskva celú podlžnosť uhradila v roku 2006.
Vladimír Mikunda
