KGB akciou na letisku prekvapila. Vďaka nej môže odhaliť v Bielorusku celú západnú špionážnu sieť
Bieloruská opozícia a niekoľko západných krajín sú pobúrení — Minsk zatkol jedného zo zakladateľov Telegram-kanálu „Nexta“, pomocou ktorého sa koordinovali protesty bieloruskej opozície. Bola zorganizovaná špeciálna operácia so zapojením stíhačky. Prečo je Roman Protasevič pre bieloruské špeciálne služby taký cenný?
Bieloruské špeciálne služby v poslednej dobe preukazujú známky profesionality, aj keď je to výsledkom šikovného kopírovania operácií druhých služieb. Spočiatku skopírovali operáciu sovietskych čekistov „Dôvera“, operácia Štátnej politickej správy Sovietskeho zväzu (GPU), ktorá sa uskutočnila v rokoch 1921-1926. V jej priebehu bola vytvorená falošná organizácia antiboľševického podzemia „Monarchistické združenie stredného Ruska“ (MOTsR), ktorá mala pomôcť GPU identifikovať skutočných monarchistov a antiboľševikov.
Vyprovokovali Lukašenkových odporcov k usporiadaniu štátneho prevratu, zdokumentovali prípravy, odhalili skryté bunky pučistov a všetkých zobrali. Teraz ukázali svojim ukrajinským susedom majstrovskú akciu, ako zajať správnych ľudí v lietadle letiacom nad územím ich štátu. Kyjev v lete 2020 chcel týmto spôsobom zajať tri desiatky Rusov, medzi ktorými boli aj ľudia bojujúci na Donbase.
23. mája oznámili, že na palube lietadla írskej spoločnosti „Ryanair“, smerujúceho z Atén do Vilniusu, bola umiestnená bomba. V tom okamihu lietadlo letelo nad územím Bieloruska a podľa štandardných pokynov požiadalo o núdzové pristátie. Na žiadosť posádky (čo je dôležité!), lietadlo pristálo na letisku v Minsku a pri pristátí ho sprevádzala bieloruská stíhačka MiG-29.
O doprovode bolo rozhodnuté (a to je tiež veľmi dôležité!) podľa pokynov personálu. Podľa prvého zástupcu veliteľa vzdušných síl a síl protivzdušnej obrany Andreja Gurceviča „za účelom vyhodnotenia situácie a prijatia správneho rozhodnutia“. Preložené do civilného jazyka — pre prípad, že lietadlo unesú teroristi a použijú ho ako prostriedok pri útoku na nejaký objekt.
Po pristátí v Minsku sa na palube žiadne bomby nenašli, no medzi cestujúcimi na palube bol aj Roman Protasevič, bývalý šéfredaktor Telegram-kanálu „NEXTA“ – jeden z hlavných podnecovateľov protestov v Bielorusku po prezidentských voľbách v auguste 2020. Ešte v novembri 2020 bol Protasevič zaradený na zoznam teroristov bieloruskou KGB a na medzinárodný zoznam hľadaných osôb. Nie je preto prekvapením, že bol okamžite zadržaný a poslaný do väzenia. A Telegram-kanál „NEXTA“ bol tiež dávno zaradený do zoznamu extrémistov.
V Európe sú tým, čo sa stalo, pobúrení. Nemecko a Rakúsko žiadajú vyšetrovanie. Poľsko — uvalenie nových sankcií. Brusel, zastúpený šéfom Európskej rady Charlesom Michelom, ako obvykle „vyjadruje znepokojenie“. Litva, snažiaca sa vystupovať ako dirigent politiky EÚ v bieloruskej otázke a hlavný príjemca peňazí na podporu bieloruskej opozície, označila kroky bieloruských orgánov za „nechutný čin, za ktorým stojí bieloruský režim“ a požaduje okamžité prepustenie Romana Protaseviča. Bieloruská opozícia lamentuje.
„To opäť potvrdzuje, že v Bielorusku sa porušuje medzinárodné právo, životy zahraničných a bieloruských občanov sú v ohrození,“ vyhlásil Pavel Latuško, ktorého tiež čakajú vyšetrovacie orgány v Minsku.
Podľa neho by malo byť Bielorusko za toto pristátie potrestané zatvorením bieloruského vzdušného priestoru pred leteckou dopravou , alebo odmietnutím tranzitných letov cez jeho územie. A samozvaná líderka bieloruskej opozície Svetlana Tichanovská požaduje vylúčenie Bieloruska z Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).
Všetko v súlade so zákonom
Avšak na základe čoho? Z formálneho hľadiska Bielorusi postupovali podľa zákona. Piloti postupovali podľa pokynov a po prijatí správy o bombe požiadali o pristátie. Áno, do Vilniusu, súdiac podľa letovej mapy, bolo bližšie, no posádka z nejakého dôvodu požiadala o pristátie v Minsku. Všetky otázky smerujte posádke, v Rusku už vtipkujú, že veliteľom a druhým pilotom lietadla boli pravdepodobne Petrov a Boširov.
Áno, „Novaja gazeta“ s odvolaním sa na spoločnosť „Ryanair“ napísala, že príkaz na pristátie v Minsku vydali bieloruskí dispečeri letovej prevádzky, v ktorých pásmach sa lietadlo nachádzalo a pilot v skutočnosti iba vykonal ich rozkaz. Ako však pre agentúru „VZGĽJAD“ potvrdilo niekoľko aktívnych pilotov civilného letectva, podľa všetkých štandardných protokolov v prípade núdze zostáva konečné rozhodnutie vždy na veliteľovi lietadla. A ak by chcel letieť do Vilniusu, priletel by do Vilniusu.
Lietadlo prijali na letisku tiež v rámci existujúcich protokolov — s radom sanitiek, špeciálnych služieb, hasičov, pyrotechnikov atď. Pasažierov vyviedli na prehliadku a stalo sa (opäť náhodou), že medzi nimi bol občan hľadaný v Bielorusku. A keďže opustil extrateritoriálnu zónu, čo je paluba lietadla, vstúpil na pôdu Bieloruska, čo znamená, že miestni bezpečnostní pracovníci boli jednoducho povinní zatknúť ho.
Samozrejme, ak sa odporcom Lukašenka podarí dokázať, že osoba, ktorá informovala o bombe, hovorila s charakteristickým Lukašenkovým prízvukom alebo sa predstavila ako Nikolaj Alexandrovič, potom bude možné vyhlásiť, že išlo o provokáciu bieloruských špeciálnych služieb. Inak — len „highly likely“.
Maličkí milovníci medzinárodného práva by si mali pamätať, že technológia núdzového pristávania so zaujímavou persónou bola vymyslená a otestovaná po prvýkrát nie v Minsku alebo dokonca v Kyjeve. V roku 2013 americkí spravodajskí dôstojníci donútili pristáť lietadlo vtedajšieho bolívijského prezidenta Eva Moralesa vo Viedni – len kvôli podozreniu, že na jeho palube bol Edward Snowden. Pritom ani nevymýšľali žiadne rozprávky o bombe – bezostyšne lietadlo „posadili“ pod hrozbou použitia sily pri súčasnom zatvorení všetkých vzdušných koridorov. A nikto potom vzdušný priestor Rakúska neuzavrel.
V krajnom prípade môžu priaznivci sankcií presadiť odmietnutie niektorých leteckých spoločností lietať cez bieloruské územie, čo však pre spoločnosti predstavuje vážne straty, prinajmenšom v dôsledku zvýšenia spotreby paliva a času letu. Situácia na leteckom trhu aj bez toho nie je ružová (posielame pozdravy koronavírusu a je nepravdepodobné, že by sa veľa spoločností rozhodlo urobiť takýto krok.
Takže sa ukazuje, že negatívne dôsledky tejto operácie pre Bielorusko sú minimálne. Pozitívny prínos je však kolosálny.
Po prvé, Roman Protasevič je neoceniteľným zdrojom informácií. Ako bývalý šéfredaktor „NEXTA“ môže mať k dispozícii údaje o kanáloch financovania prevratu, kádrové materiály a čo je najdôležitejšie, zdrojoch v bieloruských orgánoch, ktoré prezrádzali rôzne skutočnosti. Takže pri vypočutí Protaseviča bieloruskí bezpečnostní pracovníci odhalia v Bielorusku celú západnú špionážnu sieť.
Po druhé, operácia sa stala ukážkou schopností bieloruských špeciálnych služieb. Nepriatelia si ich budú viac vážiť a báť sa ich a občania Bieloruska ich ocenia a získajú ich obdiv.
A pravdepodobne nielen oni. Jeden známy bieloruský poslanec v rozhovore pre agentúru „VZGĽJAD“ vyjadril presvedčenie, že bieloruská aj ruská špeciálna služba si za túto operáciu zaslúžia vavríny. Áno, Minsk vykonal konečnú fázu zaistenia — predtým však bolo treba nejako získať informácie o tom, že Roman Protasevič si kúpil lístok a nastúpil do lietadla írskej spoločnosti. Pri všetkej úcte k bieloruským bezpečnostným dôstojníkom len ťažko majú agentov na získavanie takýchto informácií — na rozdiel napríklad od ruského SVR. Momentálne však zo strany SVR neboli zverejnené žiadne svedectvá o účasť na operácii. A pravdepodobne ani nikdy nebudú.
Karol Jerguš
