Ako minister Lavrov schladil USA a Ukrajinu pobúrené incidentom so zatknutým Protasevičom
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov reagoval na politikov z USA a Ukrajiny, ktorí boli incidentom s lietadlom v Bielorusku pobúrení. Ochladil ich dvoma podobnými skutočnosťami, ktoré sa ignorovali. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov reagoval na všetkých, ktorých pobúrilo núdzové pristátie lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku a zatknutie blogera Romana Protaseviča, ktorý bol na palube. Lavrov poznamenal, že už sa vyskytli podobné prípady. Je pravda, že potom nespôsobili verejné pohoršenie.
„Novinári okamžite pripravili výber materiálov, ktoré sa zaoberali podobnými prípadmi v minulosti, z ktorých najslávnejšia epizóda bola v roku 2013, keď Rakúsko na naliehanie USA prinútilo lietadlo prezidenta Bolívie pristáť bez akéhokoľvek ďalšieho ospravedlnenia, “uviedol Lavrov.
Pripomenul tiež, ako v roku 2016 násilne pristálo lietadlo spoločnosti Belarusian Airlines v Kyjeve. Faktom je, že ukrajinské bezpečnostné sily chceli skontrolovať arménskeho občana, ktorý bol na palube.
Sergej Lavrov už skôr hodnotil incident s pristátím lietadla Ryanair v Minsku. Uviedol, že Rusko je za komplexné vyhodnotenie situácie. Medzitým vyzerá pozícia oficiálneho Minsku „primerane“, zdôraznil Lavrov. Bieloruské orgány okrem toho dodržiavali všetky medzinárodné pravidlá a sú pripravené poskytnúť informácie.
Blaha pripomenul škandalózne pristátie kvôli Snowdenovi
Slovenský poslanec Ľuboš Blaha takisto na svojom Facebooku prehovoril o dvojakom metri západných štátov v súvislosti s ich reakciami na núdzové pristátie lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku. Blaha píše, že podobný prípad už bol zaznamenaný v roku 2013 vo Viedni, keď na pokyn Washingtone bolo nútené pristáť lietadlo bolívijského prezidenta Eva Moralesa.
Núdzové pristátie lietadla v Minsku, ktoré letelo z Atén do Vilniusu, a následné zadržanie bieloruského opozičného blogera Romana Protaseviče bolo podrobené rázne kritike zo strany USA a mnohých európskych štátov. Bieloruská vláda bola obvinená z porušenia slobodného tranzitu medzi štátmi a zneužitia medzinárodného leteckého práva na účel prenasledovanie svojich oponentov. Nebol to však jediný prípad tohto druhu, ku ktorému v Európe došlo v posledných rokoch, pripomína poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha. Škandálom totiž skončilo nútené pristátie lietadla bolívijského prezidenta Eva Moralesa v Rakúsku v roku 2013, keď európske štáty nahrali na smeč svojim partnerom vo Washingtone, ktorí požadovali zadržanie prenasledovaného Edwarda Snowdena. Podľa údajov amerických tajných služieb mal letieť v spomínanom lietadle spolu s vtedajším prezidentom Bolívie.
“Ja len pripomínam, že keď v roku 2013 prinútili členské štáty vo Viedni pristáť štátne lietadlo Eva Moralesa, prezidenta Bolívie, tak nikto v Európe ani nemukol. A to bol teda škandál … Američania dali vtedy viacerým európskym štátom pokyn, že Moralesovo lietadlo musia dostať dole, pretože na palube sa vraj nachádzal Edward Snowden, “uvádza Blaha vo svojom facebookovom príspevku.
Poslanec tiež zdôraznil, že v tom čase išlo o škandálnejší prípad, pretože muselo pristáť prezidentské lietadlo. Navyše samotný Edward Snowden nebol podozrievaný z páchania teroristických zločinov, ale bol prenasledovaný kvôli vyzradeniu tajomstva amerických tajných služieb. Avšak sťažnosti radu latinskoamerických štátov, ktoré označili takýto postup za úplne neprijateľný, zostali nevypočuté.
“Západ sa im vysmial. Medzinárodné právo je predsa len zdrap papiera, keď ide o záujmy USA, “konštatoval Blaha.
Trapas amerických tajných služieb
Ako podotýka Blaha, Spojené štáty priznali, že dali pokyn európskym krajinám, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu medzinárodného práva. Navyše v podstate išlo o totálne fiasko Washingtonu, keďže bývalý agent CIA Edward Snowden v lietadle ani nebol.
“Mimochodom v prípade Moralesovho letu na palube Snowden ani nebol, čiže to bol ešte dokonca aj úplný trapas. Z amerických tajných služieb si vtedy vystrelil Julian Assange, “dodal slovenský politik.
Pristátie prezidentského lietadla prezidenta Bolívie Eva Moralesa vo Viedni
V noci na 3. júla 2013 muselo lietadlo prezidenta Bolívie Eva Moralesa, ktoré letelo z Moskvy, núdzovo pristáť vo Viedni, pretože Španielsko, Taliansko, Francúzsko a Portugalsko pre neho uzavreli svoj vzdušný priestor. Stáli za tým špekulácie, že na palube spolu s prezidentom je bývalý agent CIA Edward Snowden, ktorý je v USA obvinený z prezradenia štátneho tajomstva. USA požadovali prehľadanie lietadla prezidenta Bolívie. Rakúska polícia lietadlo Eva Moralesa prehľadala, Snowdena však na palube nenašli. Madrid, Paríž, Rím a Lisabon sa neskôr ospravedlnili.
Zakladateľ neonacistického pluku Azov prezradil ako Protasevič bojoval na Donbase
Bývalý veliteľ neonacistického pluku Azov Andrej Biletsky potvrdil na svojom účte, že tvorca telegramu NEXTA Roman Protasevič sa zúčastnil nepriateľských akcií na Donbase. Trvá však na tom, že Protasevič sa zbraní neujal.
“Hneď zdôrazňujem. Áno, Roman skutočne spolu s Azovom a ďalšími vojenskými jednotkami bojoval proti okupácii Ukrajiny. Bol s nami v Širokine, kde bol zranený. Ale jeho zbraň ako novinára nebol samopal, ale slovo.
Biletsky teda reagoval na vyhlásenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý nazval Protaseviča „spodinou, ktorá zabíjala ľudí na bratskej Ukrajine“. V sieti predtým kolovala aj fotografia obálky čísla neonacistického časopisu pre rok 2015, na ktorom je Protasevič zobrazený vo vojenskej uniforme a so samopalom v rukách. Podľa ukrajinského novinára Grigorija Azarenka v zime 2015 Bielorus povýšil na pozíciu zástupcu veliteľa pre komunikáciu druhej útočnej roty. Po Biletského slovách zverejnili ukrajinské médiá niekoľko fotografií Bielorusa v plnej vojenskej uniforme a s automatickou zbraňou v rukách.
Bieloruská KGB akciou na letisku prekvapila. Vďaka nej môže odhaliť v Bielorusku celú západnú špionážnu sieť
Bieloruská opozícia a niekoľko západných krajín sú pobúrení — Minsk zatkol jedného zo zakladateľov Telegram-kanálu „Nexta“, pomocou ktorého sa koordinovali protesty bieloruskej opozície. Bola zorganizovaná špeciálna operácia so zapojením stíhačky. Prečo je Roman Protasevič pre bieloruské špeciálne služby taký cenný?
Bieloruské špeciálne služby v poslednej dobe preukazujú známky profesionality, aj keď je to výsledkom šikovného kopírovania operácií druhých služieb. Spočiatku skopírovali operáciu sovietskych čekistov „Dôvera“, operácia Štátnej politickej správy Sovietskeho zväzu (GPU), ktorá sa uskutočnila v rokoch 1921-1926. V jej priebehu bola vytvorená falošná organizácia antiboľševického podzemia „Monarchistické združenie stredného Ruska“ (MOTsR), ktorá mala pomôcť GPU identifikovať skutočných monarchistov a antiboľševikov.
Vyprovokovali Lukašenkových odporcov k usporiadaniu štátneho prevratu, zdokumentovali prípravy, odhalili skryté bunky pučistov a všetkých zobrali. Teraz ukázali svojim ukrajinským susedom majstrovskú akciu, ako zajať správnych ľudí v lietadle letiacom nad územím ich štátu. Kyjev v lete 2020 chcel týmto spôsobom zajať tri desiatky Rusov, medzi ktorými boli aj ľudia bojujúci na Donbase.
23. mája oznámili, že na palube lietadla írskej spoločnosti „Ryanair“, smerujúceho z Atén do Vilniusu, bola umiestnená bomba. V tom okamihu lietadlo letelo nad územím Bieloruska a podľa štandardných pokynov požiadalo o núdzové pristátie. Na žiadosť posádky (čo je dôležité!), lietadlo pristálo na letisku v Minsku a pri pristátí ho sprevádzala bieloruská stíhačka MiG-29.
O doprovode bolo rozhodnuté (a to je tiež veľmi dôležité!) podľa pokynov personálu. Podľa prvého zástupcu veliteľa vzdušných síl a síl protivzdušnej obrany Andreja Gurceviča „za účelom vyhodnotenia situácie a prijatia správneho rozhodnutia“. Preložené do civilného jazyka — pre prípad, že lietadlo unesú teroristi a použijú ho ako prostriedok pri útoku na nejaký objekt.
Po pristátí v Minsku sa na palube žiadne bomby nenašli, no medzi cestujúcimi na palube bol aj Roman Protasevič, bývalý šéfredaktor Telegram-kanálu „NEXTA“ – jeden z hlavných podnecovateľov protestov v Bielorusku po prezidentských voľbách v auguste 2020. Ešte v novembri 2020 bol Protasevič zaradený na zoznam teroristov bieloruskou KGB a na medzinárodný zoznam hľadaných osôb. Nie je preto prekvapením, že bol okamžite zadržaný a poslaný do väzenia. A Telegram-kanál „NEXTA“ bol tiež dávno zaradený do zoznamu extrémistov.
V Európe sú tým, čo sa stalo, pobúrení. Nemecko a Rakúsko žiadajú vyšetrovanie. Poľsko — uvalenie nových sankcií. Brusel, zastúpený šéfom Európskej rady Charlesom Michelom, ako obvykle „vyjadruje znepokojenie“. Litva, snažiaca sa vystupovať ako dirigent politiky EÚ v bieloruskej otázke a hlavný príjemca peňazí na podporu bieloruskej opozície, označila kroky bieloruských orgánov za „nechutný čin, za ktorým stojí bieloruský režim“ a požaduje okamžité prepustenie Romana Protaseviča. Bieloruská opozícia lamentuje.
„To opäť potvrdzuje, že v Bielorusku sa porušuje medzinárodné právo, životy zahraničných a bieloruských občanov sú v ohrození,“ vyhlásil Pavel Latuško, ktorého tiež čakajú vyšetrovacie orgány v Minsku.
Podľa neho by malo byť Bielorusko za toto pristátie potrestané zatvorením bieloruského vzdušného priestoru pred leteckou dopravou , alebo odmietnutím tranzitných letov cez jeho územie. A samozvaná líderka bieloruskej opozície Svetlana Tichanovská požaduje vylúčenie Bieloruska z Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).
Všetko v súlade so zákonom
Avšak na základe čoho? Z formálneho hľadiska Bielorusi postupovali podľa zákona. Piloti postupovali podľa pokynov a po prijatí správy o bombe požiadali o pristátie. Áno, do Vilniusu, súdiac podľa letovej mapy, bolo bližšie, no posádka z nejakého dôvodu požiadala o pristátie v Minsku. Všetky otázky smerujte posádke, v Rusku už vtipkujú, že veliteľom a druhým pilotom lietadla boli pravdepodobne Petrov a Boširov.
Áno, „Novaja gazeta“ s odvolaním sa na spoločnosť „Ryanair“ napísala, že príkaz na pristátie v Minsku vydali bieloruskí dispečeri letovej prevádzky, v ktorých pásmach sa lietadlo nachádzalo a pilot v skutočnosti iba vykonal ich rozkaz. Ako však pre agentúru „VZGĽJAD“ potvrdilo niekoľko aktívnych pilotov civilného letectva, podľa všetkých štandardných protokolov v prípade núdze zostáva konečné rozhodnutie vždy na veliteľovi lietadla. A ak by chcel letieť do Vilniusu, priletel by do Vilniusu.
Lietadlo prijali na letisku tiež v rámci existujúcich protokolov — s radom sanitiek, špeciálnych služieb, hasičov, pyrotechnikov atď. Pasažierov vyviedli na prehliadku a stalo sa (opäť náhodou), že medzi nimi bol občan hľadaný v Bielorusku. A keďže opustil extrateritoriálnu zónu, čo je paluba lietadla, vstúpil na pôdu Bieloruska, čo znamená, že miestni bezpečnostní pracovníci boli jednoducho povinní zatknúť ho.
Samozrejme, ak sa odporcom Lukašenka podarí dokázať, že osoba, ktorá informovala o bombe, hovorila s charakteristickým Lukašenkovým prízvukom alebo sa predstavila ako Nikolaj Alexandrovič, potom bude možné vyhlásiť, že išlo o provokáciu bieloruských špeciálnych služieb. Inak — len „highly likely“.
Maličkí milovníci medzinárodného práva by si mali pamätať, že technológia núdzového pristávania so zaujímavou persónou nebola vymyslená a otestovaná po prvýkrát v Minsku, alebo dokonca v Kyjeve. V roku 2013 americkí spravodajskí dôstojníci donútili pristáť lietadlo vtedajšieho bolívijského prezidenta Eva Moralesa vo Viedni – len kvôli podozreniu, že na jeho palube bol Edward Snowden. Pritom ani nevymýšľali žiadne rozprávky o bombe – bezostyšne lietadlo „posadili“ pod hrozbou použitia sily pri súčasnom zatvorení všetkých vzdušných koridorov. A nikto potom vzdušný priestor Rakúska neuzavrel.
V krajnom prípade môžu priaznivci sankcií presadiť odmietnutie niektorých leteckých spoločností lietať cez bieloruské územie, čo však pre spoločnosti predstavuje vážne straty, prinajmenšom v dôsledku zvýšenia spotreby paliva a času letu. Situácia na leteckom trhu aj bez toho nie je ružová (posielame pozdravy koronavírusu a je nepravdepodobné, že by sa veľa spoločností rozhodlo urobiť takýto krok.
Takže sa ukazuje, že negatívne dôsledky tejto operácie pre Bielorusko sú minimálne. Pozitívny prínos je však kolosálny.
Po prvé, Roman Protasevič je neoceniteľným zdrojom informácií. Ako bývalý šéfredaktor „NEXTA“ môže mať k dispozícii údaje o kanáloch financovania prevratu, kádrové materiály a čo je najdôležitejšie, zdrojoch v bieloruských orgánoch, ktoré prezrádzali rôzne skutočnosti. Takže pri vypočutí Protaseviča bieloruskí bezpečnostní pracovníci odhalia v Bielorusku celú západnú špionážnu sieť.
Po druhé, operácia sa stala ukážkou schopností bieloruských špeciálnych služieb. Nepriatelia si ich budú viac vážiť a báť sa ich a občania Bieloruska ich ocenia a získajú ich obdiv.
A pravdepodobne nielen oni. Jeden známy bieloruský poslanec v rozhovore pre agentúru „VZGĽJAD“ vyjadril presvedčenie, že bieloruská aj ruská špeciálna služba si za túto operáciu zaslúžia vavríny. Áno, Minsk vykonal konečnú fázu zaistenia — predtým však bolo treba nejako získať informácie o tom, že Roman Protasevič si kúpil lístok a nastúpil do lietadla írskej spoločnosti. Pri všetkej úcte k bieloruským bezpečnostným dôstojníkom len ťažko majú agentov na získavanie takýchto informácií — na rozdiel napríklad od ruského SVR. Momentálne však zo strany SVR neboli zverejnené žiadne svedectvá o účasť na operácii. A pravdepodobne ani nikdy nebudú.
Karol Jerguš
