Pred 80. rokmi bola potopená jedna z najlepších bojových lodí v dejinách – nemecká pýcha Bismarck
Bismarck bola bojová loď triedy Bismarck nemeckej Kriegsmarine. Pomenovaná bola podľa nemeckého kancelára Otta von Bismarck.
Mal oficiálny výtlak len 35 000 t (z dôvodu obmedzení Washingtonskej dohody), jej skutočný výtlak bol však 41 700 t, pričom plne vybavená až 50 900 ton. Kompletizácia a dokončenie trvalo až do 28. apríla 1940, keď bola oficiálne prijatá do výzbroje nemeckej Kriegsmarine.
Hlavná výzbroj lode pozostávala zo štyroch dvojhlavňových veží, s osadenými delami SKC/34 kalibru 380 mm/52 cal. o dĺžke 19,76 m (380 mm x 52). Sekundárna výzbroj určená hlavne na boj s ľahšími hladinovými loďami ako sú torpédoborce, ľahké krížniky a pod. pozostávala z šiestich dvojhlavňových veží kalibru 150 mm a protileteckú výzbroj zastupovalo šestnásť kanónov kalibru 105 mm, 16 protileteckých kanónov kalibru 37 mm a 12 guľometov kalibru 20 mm. Takisto ako pomocná výzbroj boli nainštalované dva štvorhlavňové torpédometné komplety pre torpéda kalibru 640 mm. Za jediným komínom, krížom cez stred lode bol nainštalovaný katapult na lietadlá. Bismarck mohol niesť až šesť lietadiel (hydroplánov) Arado Ar 196.
Bismarck ako jedna z mála lodí prežila veľmi intenzívnu, ale krátku kariéru. Zúčastnil sa len jedinej operácie. Operácia Rheinübung (Cvičenie na Rýne), ktorá začala 12. mája 1941, pod vedením admirála Günthera Lütjensa. Plán operácie bol: prechod z Nemecka ponad Britské ostrovy do severného Atlantiku, kde spolu s krížnikom Prinz Eugen mal Bismarck napadať spojenecké konvoje.
18. mája 1941 vyplávali obe lode z Nórskeho fjordu Bergen, kam sa krátko predtým presunuli. Cez švédsku vládu sa Admiralita dozvedela 21. mája o pohybe dvoch veľkých hladinových plavidiel na mori smerom k Atlantiku. Rozbehla rozsiahla pátracia akcia. Ťažké krížniky HMS Norfolk a HMS Suffolk ktoré patrolovali na východ od Britských ostrovov 23. mája našli obe nemecké lode, a súčasne na ne začali navádzať pýchu loďstva Spojeného kráľovstva a do postavenia Bismarcka najväčšiu loď na svete bojový krížnik Hood spolu s najnovšou bojovou loďou Prince of Wales.
24. mája 1941 o 18:40 sa všetkých šesť lodí stretlo. Bismarck sa spolu s Prinzom Eugenom niekoľkokrát pokúšali striasť prenasledovateľov Norfolku a Suffolku. Pri poslednom pokuse pred kontaktom s Hoodom a Princeom of Wales si vymenili pozície a dovtedy prvý Bismark zaujal druhú pozíciu. Pri nadviazaní kontaktu spustili streľbu na vzdialenosť, ktorá bola pre Hood nevýhodná, pretože granáty dopadali na Hood pod veľkým uhlom na slabšie pancierovanú palubu, ktorá bola menej odolnou časťou tejto lode. Navyše Briti nesprávne identifikovali lode, a Hood strieľal na prvé plavidlo (Prinz Eugen) a Prince of Wales na druhé – Bismarcka. Nemci naopak, sústredili paľbu na delikátnejší cieľ – na Hooda. Krížnik Norfolk sa približoval zo severozápadu k bojovej skupine Hooda a Princea Of Wales, naopak Suffolk sa približoval od severu z druhej strany nemeckých lodí. Zvratom však bola šiesta salva z Bismarcka, ktorej granáty prenikli slabo pancierovanou palubou priamo do muničných skladov 4 palcových (102 mm) nábojov Hooda, kde vybuchli. Loď následne explodovala, z jej strednej časti vyšľahol obrovský stĺp dymu a loď sa následne rozpadla. Z celej posádky sa zachránili len traja námorníci.
Po zničení Hooda preniesli nemecké lode svoju paľbu na Prince of Wales. Aj ten bol niekoľkokrát zasiahnutý, Bismarckom i Prinzom Eugenom, navyše sa na ňom začali prejavovať “detské choroby”. Po zlyhaní jednej veže hlavného delostrelectva sa Prince of Wales obrátil, a odpútal sa. Nemecké lode ho neprenasledovali. Bismarck bol zasiahnutý takisto, no škody neboli veľké. Znížila sa mu síce maximálna rýchlosť z 29 asi na 25 uzlov a do jednej z nádrží s palivom sa dostala morská voda. No poškodenia neohrozovali jeho bojaschopnosť a paliva mal dostatočné množstvo.
Krížniky Suffolk a Norfolk sa nestihli do boja zapojiť, avšak pokračovali v prenasledovaní. Aj keď krížniky, ktoré Bismarcka prenasledovali mali slabšie delostrelectvo, ich rýchlosť bola vyššia. Bismarck sa v snahe striasť ich (niekoľkokrát neúspešne) pokúšal kľučkovať a odstrašiť ich svojou streľbou. Nakoniec sa mu podarilo zbaviť sa oboch krížnikov. Po poškodeniach na Bismarckovi sa Günther Lütjens rozhodol poslať Prinza Eugena na Atlantik a s Bismarckom zamieril do Brestu.
Nastala 31-hodinová odmlka, kedy britské loďstvo nemohlo nájsť nemeckého korzára. Osudným sa mu stalo vysielanie, ktoré zameriavacie stanice zachytili až 26. mája.
Rozptyl zamerania však nestačil na presné určenie pozície. Tú určili až dešifranti z Bletchley Parku, keďže kapitán Lindemann poslal obšírnu správu, včítane pozície lode. Na danú pozíciu okamžite vyštartovali prieskumné lietadlá, ktoré však Bismarcka nenašli. Chyba nastala vo velení Admirality, kde zodpovední dôstojníci zakreslili polohu lode o 200 míľ južnejšie. Z velenia Kriegsmarine však prišli rozkazy poškodenú loď dopraviť do Brestu. Tieto rozkazy boli opäť dešifrované systémom Ultra, z čoho Admiralita určila približnú trasu Bismarcka k Brestu. Prieskumné lietadlá boli vyslané na hliadkovanie predpokladanej trasy. Na túto predpokladanú trasu boli nasmerované všetky dostupné plavidlá, vrátane väčšej časti ochrany konvojov v tej dobe na mori v inkriminovanej oblasti. To sa už Bismarck nachádzal západne za Britskými ostrovmi, na sever od Francúzska.
Kontakt znova nadviazal prieskumný stroj Catalina (štartujúca z Lough Erne v Severnom Írsku) 26. mája o 10:30, 700 míľ od Brestu, ešte mimo dosah Luftwaffe. Lietadlová loď HMS Ark Royal vyslala torpédové lietadlá Swordfish v snahe znížiť rýchlosť Bismarcka. Šťastnou náhodou bolo zasiahnuté kormidlo, ktoré sa zaklinilo. Ostatné zásahy, aj keď priame, boli neškodné (zopár ľahko zranených osôb). Zaklinené kormidlo spôsobilo zníženie rýchlosti (v priamom smere) na 6-8 uzlov. Čím sa možnosť dostať pod ochranu Luftwaffe štartujúcej z Francúzska prípadne do francúzskych prístavov stalo nereálnym. 27. mája sa k Bismarckovi (vlastne skoro statickému cieľu) priblížili bojové lode Spojeného kráľovstva HMS King George V. a HMS Rodney, krížniky HMS Norfolk a HMS Dorsetshire a niekoľko torpédoborcov. Vzhľadom na niekoľkonásobnú prevahu v rýchlosti mohli zaujať najvýhodnejšie postavenia, skoro ako na cvičení, čo o osude Bismarcka rozhodlo. Vtedy už šanca na záchranu definitívne pominula (Nemci sa snažili stiahnuť k Bismarckovi všetky dostupné ponorky, aby ho chránili). Nastala krátka delostrelecká prestrelka, s niekoľkými útokmi torpédami.
Názory na to, kto potopil Bismarcka sa rôznia. Niektoré zdroje uvádzajú potopenie po zásahu torpédami z lodí Norfolk, Dorsetshire a torpédoborcov, iné zdroje uvádzajú potopenie posádkou po otvorení dnových ventilov a odpálený náloží vnútri lode. Je pravdepodobné, že na potopení sa podieľali oba faktory, keď posádka loď s veľmi ťažkým poškodením potopila sama, aby sa nedostala do rúk Spojencov.
HMS Dorsetshire a torpédoborec HMS Maori vzali na palubu 110 námorníkov a lodného kocúra Oscara. Nato sa Briti stiahli z obavy ponorkového útoku. Vo vode zostalo asi 500 námorníkov. O pár hodín tam skutočne ponorka dorazila, konkrétne U-74 pod velením kapitána Kentrata a zachránila troch námorníkov na plti. 29. mája zachránila meteorologická loď Sachsenwald ďalších dvoch členov posádky. Z 2 092 mužov posádky teda prežilo len 115.
Milan Novický
