Prečo Rusko vlastne nasadilo bombardéry Tu-22M3 v Sýrii? Nemusí to byť len pripravovaná ofenzíva
Pred pár dňami sa objavili ruské bombardéry Tu-22M3 na sýrskej leteckej základni Khmeimim, ktorých výskyt tam nikdy predtým nebol zaznamenaný. Médiá okamžite začali hovoriť o najbližšej nadchádzajúcej ofenzíve v tejto krajine, ale nie všetko je také jednoduché – takýto „manéver“ môže mať aj iné dôvody.
V súčasnosti je v ruských vzdušných silách viac ako 60 lietadiel, ktoré sa modernizujú na úroveň Tu-22M3M. Práce sa trochu oneskorili, pravdepodobne v dôsledku adaptácie veľkého množstva zbraní a zložitosti modernizácie vo všeobecnosti. Plus politický aspekt – tankovanie vo vzduchu presunie lietadlo do kategórie stratégov so všetkým, čo z toho vyplýva.
Všetko sa to začalo asi pred rokom, konkrétne v lete. Vtedy vyšlo najavo, že sýrska vláda sa rozhodla previesť na ruskú armádu určitú časť pozemnej a morskej oblasti v blízkosti už známej leteckej základne Khmeimim. Nikto nepremýšľal o význame tohto kroku, ale po šiestich mesiacoch všetko zapadlo na miesto – objavili sa satelitné snímky, ktoré zreteľne ukazujú prácu na dokončení pristávacieho pásma základne Khmeimim. Prečo je prvým lietadlom na tomto mieste Tu-22M3 a nie Tu-160 a Tu-95MS, na ktorý sa v Sýrii čakalo dlho, už od roku 2016. Súdiac podľa niektorých očitých svedkov, tieto stroje pristáli až k trom jednotkám, teda nie pre miestnu ofenzívu, účel príchodu týchto strojov je úplne iný, hoci nie je vylúčená aj táto konvenčná možnosť.
Video- Prílet TU-22M3 na základňu Khmeimim:
Aký je potom iný dôvod? V skutočnosti sú dokonca až dva a navzájom spolu dosť súvisia. Prvou a najdôležitejšou z dlhodobého hľadiska je kontrola rozsiahlych území okolo Sýrie a čo je najdôležitejšie Stredozemného mora. Všetko je ako za starých dobrých čias, nič sa nezmenilo. Faktom je, že samotné sily Su-34, Su-24 a Su-30SM nebudú schopné účinne odolávať americkej flotile v tomto regióne – tieto stroje nenosia vážne zbrane a účinnosť Ch-35U (a niektorých ďalších protilodných rakiet) proti najnovším lodiam amerického námorníctva sú sporné. Áno, existujú projekty na modernizáciu Su-30SM pre rakety „Burja“ Ch-32M, ale toto je menej efektívne riešenie ako rozmiestnenie plnohodnotných bombardérov. Mimochodom, v blízkej budúcnosti sa očakáva príchod údernej skupiny lietadlových lodí britského námorníctva do určeného regiónu, a ich cvičenia budú celkom zaujímavé – plánuje sa rozsiahle využitie lietadiel F-35, ako aj vstup dvojice sprievodných lodí do Čierneho mora. Pravdepodobne sa Rusi z Khmeimimu budú aktívne zúčastňovať na týchto cvičeniach, aby predviedli všetky svoje schopnosti, a stredomorská letka nebude stáť bokom.
Druhý dôvod nasadenia Tu-22M3 je spojený s jeho výzbrojou, konkrétne s polotajným programom GZUR, o ktorom je veľmi málo informácií, ale súdiac podľa niektorých znakov, bombardéry v Sýrii sa ho týkajú. Nedávno, mimochodom, bol odhalený názov jednej z rakiet – „Ostrota“. Najpravdepodobnejšie je, že aspoň jeden z troch bombardérov je upravený na jej testovanie (a možno aj všetky).
Asi pred rokom, súčasne s prvými správami o rozšírení Khmeimim, sa objavili oficiálne vyhlásenia o testovaní hypersonickej rakety z bombardérov Tu-22M3. Táto správa samozrejme neprišla vo veľmi veľkom rozsahu, ale táto udalosť je mimoriadne dôležitá. Tu-22M3 bude schopný zaútočiť na zhruba tisíc kilometrov za pár minút. Pri rýchlosti najmenej 6M na vzdialenosť 1 000 km raketa priletí len za 9 minút a ak sa vzdialenosť zmenší, bude to trvať ešte menej. Čo je však najdôležitejšie, lietadlo nemusí visieť priamo nad cieľom, čo znamená, že posádka nebude ohrozená. Pokiaľ sa teda počiatočné testy začali zhruba pred rokom a štátne testy sa majú začať v roku 2022, je pravdepodobné, že sa Tu-22M3 zapojí do testovania v skutočných bojových podmienkach, aby sa mohli okamžite prijať do armády.
Operácia Tu-22M3 v Sýrii s pozorovacím systémom Gefest umožňuje použitie klasických leteckých bômb s vysokou presnosťou, čo umožňuje znížiť náklady na úder. Takéto použitie je však prípustné iba z veľkej výšky a za neprítomnosti protivzdušnej obrany nepriateľa. Preto je pri boji s vyvinutým nepriateľom nevyhnutný stroj s programom GZUR.
Ale to nie je všetko. V rámci programu GZUR pre Tu-22M3 nevzniká jedna, ale minimálne dve rakety. Názov druhej je „Gremlin“. Je známe, že je to prakticky to isté ako „Ostrota“, ale s vylepšenými vlastnosťami. Predpokladá sa, že jej dolet bude od 1 500 do 2 000 kilometrov – zhruba rovnaký ako v prípade „Kinžal“, ale s trochu menšími rozmermi a hlavicami. Robí sa to preto, aby sa raketa zmestila na odpaľovač rotačného typu vo vnútri bombardéra a navyše na vonkajšie závesy. Maximálne zaťaženie bombardéra je 24 ton, hmotnosť Gremlina je asi 1,5, preto ich možno prijať až 16 kusov, rakiet Ostrota aj viac. Pravdepodobne môže vziať rôzne strely a využívať najvhodnejšie kombinácie pre rôzne ciele. Napríklad pár „Kinžalov“ s celkovou hmotnosťou najmenej 8 ton, plus 6 „Gremlinov“ na otočnom odpaľovači – a to je stále ešte neúplné zaťaženie, ktoré umožní zostať dlhšie vo vzduchu. V skutočnosti takáto aktualizácia dáva bombardéru druhý vietor kvôli úplne novým schopnostiam. V budúcnosti ho pravdepodobne naučia lietať s dronmi, tak ako to robia teraz Su-57 a Su-35S / Su-30SM.
Tu-22M3 s malou úpravou unesie až 4 tieto rakety, sú silnejšie ako “Gremlin” a “Ostrota” ako v rýchlosti a dosahu, tak aj v hlavici. Ako bonus môže pracovať na nepriateľských lodiach, vďaka čomu je raketa mimoriadne nebezpečná. To najzaujímavejšie však začne, keď sa do Khmeimim dostane modernizovaný Tu-22M3M – možnosti týchto strojov sa predpokladajú ešte širšie ako u klasického Tu-22M3.
Maroš Šolc
