Traja Rusi zomreli pri výbuchu v Stredoafrickej republike
Stredoafrická republika, 31.máj 2021 (AM) – Traja ruskí občania sa stali obeťami výbuchu v Stredoafrickej republike. V nedeľu o tom informovala miestna rozhlasová stanica Ndeke Luka.
Podľa informácií rádia vo štvrtok v dedine Bandiba na severozápade krajiny explodovali dve policajné autá na nastraženej výbušnine. Na následky výbuchu zomrelo päť ľudí, z toho traja ruskí občania a dvaja miestni policajti. Ďalších päť osôb bolo zranených. Ruský veľvyslanec vo Stredoafrickej republike Vladimir Titorenko agentúre uviedol, že ambasáda preveruje informácie o smrti troch ruských občanov. Zatiaľ ju však nemožno potvrdiť. Smrť ruských občanov ale potvrdil hovorca vlády Stredoafrickej republiky.
Pred dvoma týždňami ruský veľvyslanec Titorenko novinárov informoval, že Rusko do Stredoafrickej republiky dodalo tretiu časť ľahkých zbraní vrátane útočných pušiek AK-47 Kalašnikov. Medzi dodanými zbraňami boli ďalej ostreľovacie pušky, RPG, granáty aj munícia. Jednalo sa o bezplatné dodávky. Slávnostné odovzdanie zbraní prebehlo na letisku hlavného mesta Bangui za prítomnosti prezidenta a ministra obrany krajiny. Ruskú stranu zastupoval predstaviteľ ruského ministerstva obrany Oleg Poljugujev.
Na krajinu bolo uvalené zbrojné embargo. Ruský veľvyslanec uviedol, že dodávky ľahkých zbraní do Stredoafrickej republiky nemusia byť schvaľované Bezpečnostnou radou OSN. Je potrebné tieto dodávky iba oznámiť. V októbri 2020 dodalo Rusko do Stredoafrickej republiky 20 obojživelných obrnených prieskumných vozidiel BRDM-2. V roku 2019 Rusko odovzdalo vláde krajiny kalašnikovy, guľomety, granátomety, pištole a ostreľovacie pušky.
V decembri minulého roka Rusko vyslalo do afrického štátu ďalších 300 vojenských inštruktorov, aby pomohli Stredoafrickej republike v posilňovaní obranných schopností pri výcviku vojakov národnej armády. Tento rok v apríli ruské ministerstvo zahraničia informovalo, že v krajine pôsobí vyše 500 ruských vojenských inštruktorov. Ďalšie zvyšovanie ich počtu sa zatiaľ neplánuje.
Predtým vláda Stredoafrickej republiky obvinila bývalého prezidenta Françoisa Bozizeta z pokusu o štátny prevrat. Vyhlásenie bolo urobené v súvislosti s tým, že tri hlavné povstalecké skupiny pôsobiace v krajine oznámili, že spoja svoje sily proti vláde pred parlamentnými a prezidentskými voľbami. Súčasný prezident Faustin-Archange Touadéra voľby vyhral hneď v prvom kole, keď získal 53% hlasov.
Rusko vystupuje v OSN za zmiernenie zbrojného embarga. Argumentuje tým, že povstalecké jednotky majú často oveľa modernejšie zbrane než vládne sily.
Ruská prítomnosť v Afrike rastie
Ruský prezident Vladimir Putin v novembri prikázal vytvoriť v africkom Sudáne technickú základňu pre námorníctvo. Dokument s jeho nariadením bol publikovaný na oficiálnej stránke právnych informácií Ruska. Predseda ruskej vlády Michail Mišustin na to schválil návrh dohody a nariadil, aby bola dohoda predložená hlave štátu na podpis.
Vzhľadom na strategický význam, ktorý môže mať africký roh, Rusko už nejaký čas uvažovalo o zriadení námornej základne v Džibuti, ako má Francúzsko, USA, alebo dokonca Čína, a mať tak prístup do Červeného mora. Tento projekt sa však nemohol uskutočniť kvôli odmietnutiu džibutských úradov, takže Rusi museli nájsť záložné riešenie.
O Somálsku sa tiež uvažovalo v súvislosti s otvorením veľkej Tureckej vojenskej základne neďaleko letiska v Mogadišo, na brehu Indického oceánu. Rusi však mierili bližšie k Džibuti, do oblasti Zeïlah, lebo sa nachádzala v Somalilande, čo je štát v rozpore so Somálskou ústrednou mocou. Tento projekt sa však zastavil.
Ruský záujem sa preto presunul do Sudánu, krajiny s ktorou má Kremeľ už dlhoročné vojenské väzby. Väzby, ktoré nespochybnil ani odchod prezidenta Omara el-Bechira, ktorého dobré vzťahy s Kremľom mu umožnili využívať podporu súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner tvárou v tvár protestom, proti ktorým vtedy čelil.
V máji 2019, mesiac po odchode pána el-Bechira po viac ako 29 rokoch z výkonnej moci, Moskva a Kartúm podpísali dve nové vojenské dohody, ktorých cieľom bolo zdieľanie skúseností týkajúcich sa Mierových operácii OSN a druhé na posilnenie spolupráce v oblasti námorníctva, najmä pri pátraní a záchranných misiách na mori.
Rusi tam budú môcť pristaviť až 4 svoje lode vrátane lodí s jadrovým pohonom ako je napríklad krížnik Peter Veľký, prípadne jadrovú ponorku. S tým súvisí aj pobyt 300 námorníkov na území Sudánu. Rusi podľa tejto dohody môžu dovážať a vyvážať prostredníctvom sudánskych prístavov a letísk všetky zbrane, strelivo a vybavenie potrebné na prevádzku tejto základne, ako aj na vykonávanie úloh zverených vojnovým lodiam. Pohyb ruského vojenského materiálu v Sudáne nebude podliehať žiadnym daniam.
V predmetnej dohode sa navyše uvádza, že ruské lode prichádzajúce do prístavu Sudán budú nedotknuteľné a že budú mať imunitu pred inšpekciami. Nakoniec text hovorí o tom, že inštalácia tohto bodu má obranný charakter, nie je namierená proti inej krajine a spĺňa ciele zachovania mieru a stability v regióne.
Na rozdiel od Sovietskeho zväzu, formovaných ideologických, ekonomických a vojenských väzieb s niekoľkými africkými krajinami počas studenej vojny, Rusko až donedávna stratilo záujem o Afriku. Jeho návrat na tento kontinent sa prejavil najmä v silnom zapojení sa do Stredoafrickej republiky, dodávkach zbraní, vysielaní „civilných vojenských inštruktorov“ [na použitie výrazu ruská diplomacia] a rozvoji stratégie vplyvu, najmä prostredníctvom šírenia článkov kritizujúcich prítomnosť Francúzska v tejto krajine prostredníctvom internetu.
V októbri 2019 usporiadalo Rusko svoj prvý summit v Soči „Rusko / Afrika“. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia 50 afrických štátov. Rusko sa týmito krokmi pokúša o návrat vplyvu na Africký kontinent pričom netreba zabudnúť, že Africké štáty predstavujú v OSN veľmi veľký hlasovací blok. Ruský návrat do Afriky je tiež podporený zvýšeným dopytom po ich zbraniach zo strany Afrických štátov
V roku 2016 ruské noviny Izvestia informovali o pláne na prenájom leteckej základne Sidi Barrani [nachádza sa len 80 km od líbyjskej hranice]. V novinách sa vtedy písalo:
„Rokovania o účasti Ruska na obnove egyptských vojenských stredísk na pobreží Stredozemného mora v blízkosti Sidi Barraniho prebiehajú úspešne. V prípade dohody medzi oboma stranami by základňa mohla začať fungovať už v roku 2019. Káhira je pripravená akceptovať prítomnosť Moskvy na vyriešenie prioritných geopolitických problémov, ktoré tiež zodpovedajú záujmom egyptskej strany“.
Základňa je skutočne funkčná … A už v roku 2017 tu bola hlásená prítomnosť ruských „špeciálnych síl“ a „bezpilotných lietadiel“. Moskva a Káhira to však popreli vyhlásením, že „V Sidi Barrani nie sú žiadne jednotky špeciálnych síl Ruska“. Žeby už vtedy išlo o členov skupiny WAGNER? Rusko a Egypt v tom istom roku podpísali memorandum o porozumení, podľa ktorého môžu letecké sily jedného z nich využívať letecké základne druhého štátu. A naopak. A to za predpokladu, že na to bude aspoň 5 dní vopred druhá strana upozornená.
Ruská vojenská prítomnosť je viditeľná aj v iných krajinách. Sudán a Mozambik budú ďalšími cieľmi, kde by malo ísť o podporu pri boji s džihádistami hlavne v provincii Cabo Delgado kde sa súčasne nachádzajú rozľahlé plynové polia. Eritrea môže byť pre Rusov zaujímavá pre jej geografickú blízkosť k prieplavu Bab el-Mandeb v Džibuti, kde ako vieme majú už svoje základne Francúzsko, Čína, Japonsko a USA. Za povšimnutie stojí aj fakt, že Moskva vyvíja v posledných týždňoch zvýšenú iniciatívu pre zvýšenie svojho vplyvu aj na Madagskare. Robí tak prostredníctvom financovania lokálnych politických strán.
Madakaskar je dôležitou námornou križovatkou a okrem iného aj križovatkou rôznych podmorských káblov a čo sa týka nerastného bohatstva, nájdeme tu nikel, kobalt a urán. Američania majú svoju strategickú základňu Diego Garcia necelých 3000 km od Madagaskaru.
