Všetko sa zmenilo. Najväčšie vojenské základne USA boli uznané za bezbranné
Americkí vojaci rozmiestnení po celom svete sa už necítia v bezpečí. Analytici Centra pre strategické a rozpočtové hodnotenie (Center for Strategic and budgetary Assessments, CSBA) tvrdia, že vojenské základne v zahraničí sú mimoriadne zraniteľné. Rusko a Čína sú schopné preraziť ich obranu, a preto sú nutné zásadne nové zbraňové systémy.
Kritická zraniteľnosť
Američania majú teraz vyše 800 vojenských základní. Väčšina z nich sa považovala od roku 1945 za bezpečné a málo zraniteľné. Za jednu z hlavných hrozieb Pentagon po dlhú dobu považoval obmedzený útok balistickými a okrídlenými raketami zo štátov “odpadlíkov”, napríklad KĽDR a Iránu. Odborníci CSBA však museli konštatovať, že existujúce prostriedky protivzdušnej obrany už nebudú stačiť na odrazenie útoku Číny alebo Ruska.
“Systém obrany našich základní v zahraničí neodolá veľkému množstvu rakiet alebo bezpilotných lietadiel,” uvádza sa v správe Centra pre strategické a rozpočtové hodnotenie. “Dnes sa spoliehame hlavne na komplexy protivzdušnej a protiraketovej obrany vyvinuté ešte v rokoch studenej vojny, zatiaľ čo naši eventuálni nepriatelia dosiahli vážneho pokroku v modernizácii svojich útočných možností,” uvádza sa v správe.
Analytici uvádzajú, že Čína má k dispozícii 1 200 balistických rakiet krátkeho doletu a 200 až 300 kusov munície schopnej doletieť na druhú reťaz ostrovov v Juhočínskom mori. Okrem toho má Peking tisíc rakiet s plochou dráhou letu pozemnej dislokácie s doletom minimálne 1 500 kilometrov. A konečne vážnu hrozbu pre americké základne predstavujú čínske strategické bombardéry H-6 a v perspektíve aj “neviditeľné” lietadlá H-20, ktoré budú schopné zaútočiť na územie USA.
Moskva zasa ohrozuje vojenské objekty Pentagonu v Európe. Rusko má veľký arzenál taktických jadrových zbraní, balistických komplexov krátkeho doletu Iskander-M a širokú škálu rakiet s plochou dráhou letu pozemnej, námornej a vzdušnej dislokácie. Zvláštne obavy Washingtonu vyvolávajú tiež najnovšie ruské hypersonické útočné systémy.
Obrana vojenských základní USA sa zakladá na protilietadlových raketových komplexoch Patriot a protiraketových systémoch THAAD, ktoré zasahujú všetky druhy aerodynamických a balistických cieľov. Pre blízkej pásmo majú Američania nórske protilietadlové raketové komplexy NASAMS a delostrelecké komplexy Phalanx. Efektivita podobnej protileteckej a protiraketovej obrany však vyvoláva pochybnosti.
Napríklad exportné Patrioty v Saudskej Arábii preukázali už niekoľkokrát svoju úplnú bezmocnosť proti dronom jemenských hútiov. Okrem toho nedokázali Američania odraziť iránske raketové útoky na základňu v Iraku v januári 2020, po vražde generála Kásima Sulajmáního. To znamená, že pre spoľahlivú ochranu vojenských základní pred útokmi nepriateľa je nutné vypracovať a uplatniť koncepciu viacvrstvovej protiraketovej obrany za využitia perspektívnych technológií. Desiatky navzájom spojených bezpilotných lietadiel s výkonnými snímačmi budú lietať v autonómnom režime na pravdepodobných trasách okrídlených rakiet a tiež sledovať balistické ciele a vysielať údaje na iné platformy.
Ďalšiu obrannú čiaru tvoria stíhacie lietadlá a drony so zachytávacími raketami vzduch-vzduch veľkého doletu. Ich úlohou je zachytenie balistických cieľov na počiatočných úsekoch ich trajektórií a ničenie okrídlených rakiet vo veľkej vzdialenosti od základne. Časť dronov bude vybavená perspektívnymi lasermi na tuhé palivo s výkonom 100 až 150 kW, ktoré budú môcť zostreľovať lietadlá a muníciu v priamej viditeľnosti.
Hospodársky úžitok
Ako sa očakáva, práve zbrane na nových fyzikálnych princípoch pomôžu zaistiť bezpečnosť amerických základní a doplniť existujúce komplexy PVO a PRO. Do roku 2022 má Pentagon obdržať prvé vzorky 300kilowattového lasera pozemnej dislokácie. Bude dosť výkonný na to, aby zaručene ničil bezpilotné lietadlá a rakety s plochou dráhou letu, v perspektíve tiež pilotované lietadlá. Navyše je toto zariadenie oveľa efektívnejšie ako protilietadlové raketové komplexy z hľadiska ekonomického. Cena jednej protilietadlovej rakety komplexu Patriot činí asi päť miliónov dolárov, zatiaľ čo jedna laserová salva bude stáť smiešnych 100 dolárov. Do roku 2024 dostane americká armáda mikrovlnne kanóny THOR (Tactical High Power Operational Responder), ktoré generujú mohutný elektromagnetický impulz. Táto zbraň umožní efektívne boj s kŕdľami menších dronov a s okrídlenými raketami tým, že vyradí z prevádzky ich zložitú elektroniku.
A nakoniec posledná obrannú čiaru tvoria delostrelecké zariadenia M109, pre ktoré sa vyvíja perspektívna hypersonická strela HVP (Hyper-Velocity Projectile). Táto univerzálna munícia sa dá používať aj proti vzdušným cieľom, pretože vytvára pred raketami husté mračná kovových črepín.
Podľa názoru analytikov CSBA podobná konfigurácia protivzdušnej a protiraketovej obrany základní v zahraničí zakryje vojakov spoľahlivým “dáždnikom” s polomerom až 250 námorných míľ (asi 460 kilometrov). Neexistujú však zatiaľ žiadne systémy protivzdušnej obrany, ktoré by sa nedali prekonať jednoduchým prebytkom objektov na zachytenie. Stačí len vystreliť viac rakiet, než je schopný nepriateľ zostreliť.
Stávka USA na laserové zariadenia pozemnej dislokácie a tiež na mikrovlnné zbrane vyzerá logicky. Tieto obranné komplexy sa ale zatiaľ ešte len vyvíjajú a nie je známe, kedy budú vyrobené ich prototypy.
Andrej Koc
