Ničiteľ tankov. Aké prednosti má bieloruský bojový robot Bogomol

Roboti lietajúci, plaziaci sa a plávajúci sú samozrejme dosť vážnym svetovým trendom v rozvoji vojenskej techniky. Zvláštnosť dnešných robotických prostriedkov spočíva v tom, že ich môžu vyvíjať menšie a súkromné podniky. Dôkazom je teraz známa turecká súkromná spoločnosť Bayraktar, ktorá dodáva lietajúce bezpilotné stroje do mnohých krajín. Poľsko napríklad kúpilo od Turecka 24 strojov, o čom bola počas návštevy poľského prezidenta Andrzeja Duda v Turecku v máji 2021 podpísaná príslušná dohoda. Bayraktar TB2 už predviedol svoje schopnosti vo vojenských akciách v Náhornom Karabachu počas konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom v roku 2020.

 

V Bielorusku sa pozemným dronom venuje štátny zahraničnoobchodný podnik Belspecvneštechnika, čo svedčí o exportnom zameraní elaborátov. Bieloruský stroj Bogomol nie je samozrejme unikátny. Ruská armáda má napríklad od roku 2019 vo výzbroji robotické systémy Urán-9 s protitankovou zbraňou, ktoré boli vyskúšané v Sýrii. V Európe pracujú na analogickom systéme Anti-Tank UGV. Cena “vstupu do klubu” výrobcov robotických prostriedkov je zatiaľ pomerne nízka, Bielorusko pritom malo istý potenciál a kapacity.

 

Systém Bogomol je v podstate pásový samohybný podvozok s elektromotormi a dieselovým elektrogenerátorom, ovládanie je diaľkové s pomocou rádia. Elektrické motory zaisťujú takmer úplne nehlučný pohyb. Na podvozok inštalujú palebný modul s optickým elektrónovým sledovacím prístrojom a odpaľovacími zariadeniami protitankových riadených rakiet.

 

Bogomol sa dá ovládať na vzdialenosť 5 kilometrov. Nie je to veľa, ale na boj s tankami na bojisku v istej vzdialenosti od línie bezprostrednej zrážky to stačí. Mínus malej vzdialenosti spočíva v tom, že operátor môže byť odhalený prostriedkami elektronickej rozviedky a infračerveného sledovania, a môže byť zlikvidovaný, napríklad frontovým letectvom. Ale pred útočiacimi tankami táto vzdialenosť zachráni.
Veľké plus výzbroje Bogomol spočíva v jeho univerzalite, ktorá sa zaisťuje použitím najrôznejších protitankových rakiet sovietskej a postsovietskej výroby, ako je Fagot, Konkurs, Metis. Je celkom pravdepodobné, že tento stroj dokáže použiť aj modernejšie Kornety a akékoľvek iné protitankové rakety odpaľované z transportných odpaľovacích kontajnerov s rôznymi zameriavacím systémami.
Zvláštnosť podobných raketových systémov riadených na diaľku spočíva v tom, že dokážu zasiahnuť široké spektrum cieľov, tanky a pancierové vozidlá, vznášajúce sa vrtuľníky, palebné pozície a nepriateľskú pechotu. A samozrejme môžu byť použité ako pozorovacie stanovište ovládané na diaľku a ako predsunutá ochrana, a tiež na prisvecovanie cieľov pre rôzne útočné prostriedky, letecké, tankové,
raketové.

 

A aké má zápory? Je to dosť jasné, operátor potrebuje predovšetkým vysokú kvalitu rozhľadu, ktorá umožní zistiť nebezpečenstvo a ciele, a tiež zamerať zbrane. Týka sa to tiež rýchlosti, odolnosti komunikačných kanálov voči poruchám, kvality monitoringu, a tiež prostriedkov zobrazenia informácií na obrazovke operátora.

 

Je takisto potrebný stabilný komunikačný kanál maximálne chránený pred poruchami . A nakoniec veľká rýchlosť mechanizmov samotného dronu, ktorý má pohotovo reagovať na všetky povely operátora. Dnešná úroveň rozvoja elektroniky a výpočtovej techniky umožňuje dosiahnuť v tejto otázke veľmi vysokej úrovne.

 

Zostáva už len vyriešiť otázky životnosti podobných dronov na bojisku. Bolo by ideálne, keby ich bolo ťažké objaviť a zničiť typickými palebnými prostriedkami potenciálneho nepriateľa. Nie je to samozrejme ľahké, pretože každý moderný tank alebo vrtuľník dokáže zlikvidovať tiež pozemné drony, zvyčajne majú tieto robotické systémy pancier proti guľkám, ktorý ale nedokáže zachrániť napríklad pred strelami rychlopalného dela ráže 30 mm.

 

Objavenie týchto dronov zo vzduchu je tiež možné na dosť veľké vzdialenosti. Môžu byť teda účinné, keď nepriateľ nemá leteckú podporu, a tiež na pripravených obranných pozíciách, ako napríklad stacionárne alebo mobilné palebné pozície bez posádky. Najúčinnejšie budú tieto systémy v boji s pechotou, alebo v zložitom teréne, kde sa nedajú nasadiť tanky a veľká technika, napríklad v meste.

 

V každom prípade sa tieto bojové prostriedky len začínajú dodávať armádam rôznych krajín. Treba nahromadiť skúsenosti z prevádzky a bojového nasadenia podobných zbrojných systémov. Moderné pozemné robotické systémy sa dajú označiť za roboty len s istými výhradami. Sú to skôr prístroje ovládané na diaľku. To isté sa dá zatiaľ povedať o lietajúcich a plávajúcich dronoch, všetky ich ovládajú ľudia. Ozbrojené stroje s vlastným umelým rozumom zatiaľ neexistujú. Nie je vylúčené, že je to našťastie, pretože, ako povedal bývalý veliteľ pozemných vojsk Poľska Waldemar Skrzypczak, “je možné, že vyvinieme niečo, čo nás v budúcnosti zabije”. Budúcnosť ľudstva ale nie je témou tohto článku.
Dmitrij Kornev