„Nočné čarodejnice“ – Stalinov bombardovací pluk
Jeho letcami boli len ženy a bojovali s heslom: „Buď hrdá na to, že si žena“.
Nemecký časopis Stern napísal, že každú noc si sadali mladé sovietske ženy za riadidlá svojich zastaraných dvojplošníkov, aby bombardovali Nemcov. „Bojovali bez padákov, aby sa živé nedostali do nemeckých rúk,“ píše list.
Pionierom sovietskeho ženského letectva bola Marina M. Raskova, ktorá v 1930-tych rokov dosiahla niekoľko svetových rekordov v dĺžke letu. Neskôr chcela, aby sa do leteckého boja s Nemcami zapojili aj iné sovietske ženy.
Vojaci to neschvaľovali, ba priamo blokovali jej iniciatívu. Lenže Raskova si našla cestu až k Stalinovi. Ten rozkazom 0099 z 8. 10. 1941 rozhodol o sformovaní troch ženských leteckých útvarov: 586. stíhací letecký pluk na lietadlách „Jak“, 587. letecký pluk na dvojmotorových pikujúcich bombardéroch a 588. ľahký bombardovací letecký pluk na Po-2.
„Napriek tomu, že 588. pluk dostal najstaršie a najnevhodnejšie pomalé dvojplošníky Polikarpov Po-2 (s konštrukciou z preglejky, obtiahnutou látkou), jeho pilotky „nočné čarodejnice“ sa stali najznámejším ženským plukom. Po nociach útočili na nemecké postavenia.
Veliteľom pluku bola až do konca vojny Jevdokija D. Beršanskaja. Keď začala pluku veliť, mala táto 29-ročná kapitánka už desaťročnú leteckú prax. Pričom dovtedy velila aj mužským posádkam.
Ruské zdroje uvádzajú, že 588. pluk dorazil na front 27. 5. 1942 v zostave 115 žien (prvý bojový let absolvoval 12. 6. 1942). Väčšina letkýň bola vo veku 17-22 rokov (iné zdroje uvádzajú – až 25 rokov). Pluk sa stal súčasťou 218. nočnej bombardovacej leteckej divízie.
Nemci sa rýchlo dozvedeli, že v lietadlách, ktoré ich po nociach bombardujú, sedia ženy. Práve oni ich nazvali „nočnými čarodejnicami“ («Nachthexen»). Sovieti si túto prezývku len osvojili. Pri prílete k nemeckým postaveniam ženy vypínali hlučné motory starých lietadiel a potichu plachtili k cieľu. Keď prelietali nad nepriateľskými postaveniami, Nemci počuli len svišťavý šum, akoby sa vzduchom niesli čarodejnice na metlách.“
„Nedostatky staromódneho lietadla sa stali jeho prednosťou. Po-2 bol totiž jednoduchý na obsluhu a spoľahlivý v akýchkoľvek podmienkach. Bojovalo sa s ním hlavne v noci, lietalo sa v malých výškach, radarom takmer nezachytiteľných. Navyše Nemci v tom čase ešte nemali na východnom fronte špeciálne nočné stíhače. A lietať v noci na stíhačoch typu Me 109 bolo nebezpečné,“ píše H. Kramper.
S označením 588. pluk lietali „Nočné čarodejnice do 8. 2. 1943 (V tento deň sa pluk stal gardovým.). Od tých čias bol známy ako 46. tamanský gardový nočný bombardovací pluk vyznamenaný Radom Suvorova.
Medzi prvých dobrovoľníkov pluku patrila 19-ročná Nadežda Popova, ktorá absolvovala 852 bojových letov. Stala sa Hrdinom Sovietskeho zväzu. Spomínala, že „keď dul silný vietor, pohadzoval si lietadlo zo strany na stranu. V zime nám často omŕzali nohy v čižmách. No my sme aj tak lietali,“ hovorila.
Predpotopné lietadlá nemali obrannú výzbroj, ani rádiostanice. Navigácia sa uskutočňovala pomocou stopiek a podľa morí, riek a lesov. Čiže podľa orientačných bodov, ktoré sa dali rozlíšiť aj v noci,“ píše Stern a dodáva slová Popovej, že „bolo nám treba sústrediť sa na cieľ a rozmýšľať ako ho zbombardovať. Času na emócie nebolo. Tie pilotky, ktoré premohol strach, boli zostreľované, zaživa zhoreli v lietadlách, pretože nemali padáky“.
„Faktická škoda, ktorú spôsobili „ženské“ bombardéry, vraj bola neveľká,“ opäť píše Stern a zdôvodňuje to tým, že „náklad bômb bol príliš malý. Navyše bomby boli zhadzované naslepo v noci, hoci aj z neveľkej výšky. Neustála prítomnosť nepriateľských lietadiel nad nemeckými postaveniami však podkopávala bojový duch nemeckých vojsk“.
Zakladateľka ženských leteckých plukov Marina Raskova havarovala 28. 12. 1942 počas preletu lietadla Pe-2 na svoju základňu. Zomrela o niekoľko dní. Pochovaná je pri Kremeľskej stene.
46. gardový nočný bombardovací letecký pluk bol rozformovaný 15. 10. 1945 a väčšina jeho letkýň bola demobilizovaná. Pluk bojoval v bitke o Kaukaz, oslobodzoval Kubáň, Tamaň, Novorossijsk, Krym, Bielorusko, Poľsko a pomáhal doraziť Nemecko.
Aby sme si vedeli predstaviť intenzitu bojového nasadzovania „nočných čarodejníc,“ tak v lete každá posádka absolvovala za jednu noc 6-8 a v zime 10-12 bojových letov. Za celý čas vojny boli „Nočné čarodejnice vo vzduchu 28 676 hodín, čo je plných 1194 dní.
Na nepriateľa sovietske letkyne zhodili vyše 3000 ton trhavých a 26 000 zápalných bômb. S ich pomocou pluk zničil a poškodil 17 vojskových prepráv, 9 vlakových súprav, 2 železničné stanice, 26 skladov, 12 cisterien s PHM, 176 aut, 86 palebných postavení a 11 svetlometov. Bombardovanie spôsobilo 811 požiarov a 1092 veľmi silných detonácií. „Nočné čarodejnice“ tiež pomáhali zhadzovať materiál pre obkľúčených sovietskych vojakov. (Tieto výsledky sú teda v príkrom protiklade hodnotenia v nemeckom liste.)
Za celý čas vojny „Nočné čarodejnice“ nenávratne stratili 23 ľudí a 28 lietadiel (tu sa niektoré údaje mierne rôznia). Napriek tomu, že zomierali za frontovou líniou, ani jedna „čarodejnica“ sa nestala nezvestnou. 23 ich získalo titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Najtragickejšou pre 46. pluk bola noc na 1. 8. 1943 kedy stratil štyri lietadlá. Spôsobili to nemeckí noční stíhači na Messerschmitt Bf 110, ktorých na dané bojisko nemeckí velitelia povolali takmer zo zúfalstva. Ich nasadenie bolo pre sovietske letkyne vtedy úplným prekvapením.
Vladimír Mikunda
