Aktuality, História,

Viete, že pred 80 rokmi šesť dní existovala „banderovská“ Ukrajina, a viete čo robili československí ženisti v lete 1968 na Šumave? a ďalšie zaujímavosti

---

 

Ukrajinská deržava sa udržala rovných šesť dní – dovtedy, kým Nemci boli zamestnaní omnoho dôležitejšími problémami. Dňa 9. júla 1941 J. Stecka zatklo gestapo, Banderu zatklo o týždeň skôr, a čoskoro sa obaja ocitli v Sachsenhausene. Čím rozhnevali Nemcov? Ničím, Nemci sa len nechystali spolupracovať s „untermenschen“!

 

Akú Ukrajinu Banderovci vlastne chceli vybudovať? (výňatok z Aktu o vyhlásení…) „Obnovený Ukrajinský štát bude tesno spolupracovať s národno-socialistickým veľkým Nemeckom, ktoré pod vedením Adolfa Hitlera vytvára nový poriadok v Európe i vo svete a pomáha ukrajinskému národu proti moskovskej okupácii, ktoré je za suverénny a jednotný Ukrajinský štát a nový poriadok na celom svete.“ Z toho vyplýva, že išlo o Ukrajinu, ktorá má obsluhovať Nemecko.

 

…pred pár dňami sme si pripomenuli 77. výročie (6. 6.-24. 7. 1944) vylodenia Spojencov v Normandii?
Toto vylodenie Spojencov, Operáciu Overlord, otvorenie 2. frontu poznáme aj ako „Deň D“. A hoci Nemci mali k tomuto dňu v zbrani okolo 300 divízií, na obranu Francúzska z nich mohli vyčleniť najviac 50, vrátane 6 tankových.

 

Rozhodnutie o invázii do Francúzska padlo na washingtonskej konferencii zástupcov Veľkej Británie a USA v máji 1943 a na schôdzke v Quebecu medzi Rooseveltom a Churchillom v polovici augusta 1943. Bola vytvorená tzv. skupina pre kombinované operácie a bola prijatá zásada kombinovanej britsko-americkej stratégie.

 

Na tejto konferencii, ktorá prebiehala na pozadí obrovských sovietskych úspechov na východe a rozpadu fašistického Talianska, začali západní štátnici zameriavať svoju politiku na to, aby si zabezpečili pozície na európskom kontinente. Preto tiež uznali „Výbor národného oslobodenia slobodného Francúzska“, vedeného generálom de Gaullem, ktorý už pred nimi uznala sovietska vláda. Tým pádom odzvonilo ich snom o získaní francúzskych koloniálnych oblastí pre Veľkú Britániu alebo pre Spojené štáty. Invázia mala spočiatku krycie meno „Round-up“, ktoré bolo neskôr zmenené na „Overlord“.

 

Deň zahájenia invázie, tzv. „deň D“, bol generálom Eisenhowerom stanovený na 1. mája 1944, no tento termín bol niekoľkokrát odsunutý.

 

Pri bitke v Operácii Overlord boli na jedného nemeckého, síce zdecimovaného, ale v bojoch skúseného vojaka štyria čerství spojeneckí. Padlo asi 200 tisíc nemeckých a 53 tisíc spojeneckých vojakov. Spojenci mali za celú dvojmesačnú bitku Operácie Overlord toľko strát, ktoré mali Sovieti v Bitke o Stalingrad každý deň.

 

Na druhý deň, 7. 6. 1944, si Goebbels poznamenal do denníka: „Včera v noci začali prichádzať prvé správy o spojeneckej invázii na západe. Vodca bol v mimoriadne živej nálade. Invázia sa odohráva presne tam, kde sme ju očakávali. Ak všetko absolútne nezlyhá, mali by sme si s ňou poradiť. Bohužiaľ, nepriateľ už poslal do akcie niektoré tankové jednotky, ale my môžeme mobilizovať rezervy.
Už vyrazili dve najlepšie tankové divízie. Vodca je presvedčený, že zaženieme nepriateľské jednotky, ktoré sa vylodili a zničíme ich výsadkové oddiely.“

 

…pred 77 rokmi, 23. 6. 1944, sa na východnom fronte uskutočnila Operácia Bagration (do 29. 8. 1944), ktorá je známa ako najväčšia bitka (v Pobaltsku, na Ukrajine a v Bielorusku) a zároveň ako najväčšia porážka Wehrmachtu v 2. svetovej vojne?
Červená armáda pri nej postúpila o 280 km, Wehrmacht mal celkové straty 500 tisíc ľudí. Zo 179 divízií mu bolo asi 30 úplne zničených, polovica stratila bojaschopnosť, pretože divízie mali vyše 50-percentné straty vojakov. Desaťtisíce Nemcov, vrátane 21 generálov sa ocitlo v zajatí.

 

Výsledok tejto útočnej operácie bol grandiózny, no západ mu nechcel príliš veriť. Vtedy sa vedenie ZSSR rozhodlo uskutočniť 17. 7. 1944 pochod zajatých Nemcov. Moskovskými ulicami prešlo 57 tisíc zajatých hitlerovcov na čele so svojimi veliteľmi. O trošku menej početné prehliadky sa konali v Kyjeve a v Minsku. Po pochode vyšli na ulice kropiace vozy a cesty po Nemcoch poumývali. Pri operácii Bagration bol pomer obetí po prvýkrát opačný: padlo dvakrát toľko Nemcov ako Sovietov.

 

…29. 6. 1945 si ZSSR pripojil Podkarpatskú Rus?
V Moskve je uzavrená zmluva medzi ČSR a ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine. Bolo dohodnuté, že Zakarpatská Ukrajina (pomenovanie v zmluve) v súlade so želaním jej obyvateľstva a na základe priateľskej dohody medzi oboma zmluvnými stranami sa včleňuje do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Realizovanie zmluvy bolo dané ústavným dekrétom prezidenta Beneša č. 60/1945 Zb. zo dňa 1. septembra 1945 a ústavným zákonom č. 2/1946 Zb. z 22. novembra 1945 o úprave hraníc so ZSSR schváleným dočasným Národným zhromaždením, ktorým bol so zmluvou vyjadrený súhlas a potvrdená zmena hraníc ČSR.

 

…14. 6. 1968 sovietska vojenská rozviedka hlásila do Moskvy, že ženisti ČSĽA začali na Šumave na vybraných úsekoch a lesných čistinách odstraňovať protitankové bariéry a protipechotné zátarasy z ostnatého drôtu a oceľových krížov?

 

Ministerstvo obrany ČSSR na to reagovalo o týždeň neskôr, že na zvolených úsekoch sa neodstraňujú zátarasy, ale prebieha len ich údržba a modernizácia, takže staré zátarasy treba odstrániť a nainštalovať nové.

 

Lenže ani o mesiac neskôr neboli nové zátarasy na hranici rozmiestnené, čistiny boli odkryté na vstup tankov a pechotu nepriateľa, hlásila sovietská rozviedka 20. 7. 1968 do Moskvy. „Hrozí eminentné riziko vpádu vojsk NATO cez otvorené úseky Železnej opony na Šumave do Československa…“, hlásili sovietski spravodajcovia.

 

Na druhej strane hranice sa v tom čase konali presuny americkej armády. V júli 1968 boli vojská NATO uvedené do čiastočnej zvýšenej bojovej pohotovosti.
Vladimír Mikunda

Zdieľajte článok