Aktuality, História,

(Ne)známa Veľká vlastenecká vojna. K 80. výročiu prepadnutia Sovietskeho zväzu hitlerovským Nemeckom

---

 

Nacistické velenie nemalo záujem ani o účasť Bulharska, keďže išlo o slovanský národ, kde pretrvávali hlboké sympatie k Rusku. Z dôvodu slovanskej príbuznosti s národmi ZSSR Hitler pôvodne odmietal aj účasť Slovenska.

 

Nakoniec do Drang nach Osten zapojil takmer celú „vtedajšiu EÚ“.
Súďme sami, pretože do boja proti ZSSR sa zapojili:
Maďarská karpatská skupina vojsk, 2. maďarská armáda, maďarský rýchly zbor, fínska karelská armáda, 6. fínsky armádny zbor, 17. fínska pechotná divízia, 163. fínska pechotná divízia, fínsky dobrovoľnícky prápor SS, 7. fínsky armádny zbor, 14. samostatná fínska pechotná divízia, 3. rumunská armáda, 4. rumunská armáda, 52. pechotná talianska divízia „Torino“, 9. talianska pechotná divízia „Pasubio“, taliansky alpský zbor, 3. talianska pechotná divízia „Chelere“, nórska dobrovoľnícka légia, Légia francúzskych dobrovoľníkov, dve slovenské divízie, flámska dobrovoľnícka légia, španielská Modrá divízia, chorvátsky pluk, 1. dobrovoľnícky chorvátsky pluk, valónska dobrovoľnícka légia, švédsky dobrovoľnícky prápor, dánsky dobrovoľnícky zbor, holandská dobrovoľnícka légia, francúzsky dobrovoľnícky pluk, francúzska divízia SS „Charlemagne“, divízia Viking, divízia Nordland, lotyšská divízia dobrovoľníkov SS, 2. lotyšska divízia Waffen SS, 13. bosniacko-muslimská divízia Waffen SS, divízia Niederland, divízia „Bohmen und Mahren“, dobrovoľnícka brigáda vojsk SS „Langemark“, 21. horská divízia Waffen SS „Skanderber“, 14. divízia Waffen SS „Galizien“, 20. divízia Waffen SS (estónska), prápor „Nachtigal“, prápor „Roland“, albánska divízia SS, turkestanská légia.

 

Stav v Európe k 22. 6. 1941
K tomuto dňu mal Hitler podmanených už 11 európskych krajín. Nemecký útok proti ZSSR bol pokusom o podmanenie si dvanástej. Na útoku sa podieľalo 153 nemeckých a 37 satelitných divízií.
Po mesiaci bojov, napriek obrovským stratám vojakov, sa obrancovia počtom vojakov vyrovnali útočníkovi. Hitler už prevahu v počtoch osôb nikdy viac nedosiahol. Napriek tomu, že vojakmi ho posilnili všetky európske krajiny okrem Bulharska, Srbska a Grécka. Slovenská republika dala Nemcom k dispozícii 50 689 mužov. Protektorát ČaM zase vyzbrojil 5 z 21 tankových divízií Wehrmachtu.

 

(Slovenská republika sa v júni 1941 po boku nemeckej armády vydala do boja proti ZSSR, za „novú Európu“. Za slovenskými jednotkami zostali tisíce mŕtvych červenoarmejcov, vyše 16-tisíc zajatcov, podľa historickej literatúry slovenskí letci zostrelili okolo 250 lietadiel… Príliš sa o tom nehovorí, možno sa časom aj z nich stanú hrdinovia.)

 

Nikdy v histórii sa dovtedy nestalo, aby agresor vrhol v prvý deň do útoku: 70 percent všetkých divízií, 75 percent delostrelectva a mínometov, 90 percent tankov a lietadiel.

 

Za obdobie vojny cez Červenú armádu prešlo vyše 34 miliónov ľudí, z ktorých sa podľa nemeckých zdrojov 5 740 tisíc ocitlo v nemeckom zajatí. Podľa sovietskych údajov ich bolo o 1,5 milióna menej. Sovietski letci v prvý deň vojny uskutočnili 16 leteckých taranov!
Dnes už nie je celkom pravda, že nemecký útok sa uskutočnil bez vyhlásenia vojny. Veľvyslanec Friedrich-Werner von der Schullenburg sa hneď po polnoci 22. 6. 1941 snažil dostať k Molotovovi (práve s vyhlásením vojny), no nepodarilo sa mu to. Nebol Molotovom prijatý do 06.00 hod. rána.

 

Operácia „Barbarossa“ (Hitlerova smernica č. 21 z 18. 12. 1940) sa pôvodne mala začať 15. 5. 1941, ale o päť týždňov ju oddialilo balkánske ťaženie. Dňa 22. júna vyhlásilo vojnu ZSSR aj Taliansko a Rumunsko, 24. 6. Slovensko, 25. 6. Fínsko a 27. 6. Maďarsko.
Podľa českých zdrojov mali sovietske sily k 20. 6. 1941 – 170 streleckých a 33,5 jazdeckých divízií a 46 mechanizovaných a tankových brigád. Z nich malo byť 118 streleckých a 20 jazdeckých divízií, ako aj 40 brigád dislokovaných v západných pohraničných okruhoch. 27 streleckých a 5,5 jazdeckých divízií a jedna brigáda na zvyšnom území európskej časti ZSSR. 33 divízií a 5 brigád zostávalo na Ďalekom východe.

 

Autor prvého návrhu operačného plánu Operation Draft East pre operáciu Barbarossa a inváziu do ZSSR generál Erich Marcks sa v lete 1940 pohŕdavo vyjadril, že „Rusko má 50-75 dobrých divízií“, proti ktorým mienil vrhnúť 147 nemeckých divízií. Bol to síce nesprávny odhad, no i tak priznával nárast vojenskej moci predpokladaného nepriateľa.

 

Neporovnateľné straty
Hovoriac o úlohe a vklade ZSSR do víťazstva nad fašizmom, treba si všímať suché fakty. V rôznych obdobiach rokov Veľkej vlasteneckej vojny proti Červenej armáde naraz bojovalo od 190 do 270 elitných divízií.
Za štyri vojnové roky bolo na sovietsko-nemeckom fronte zničených 607 divízií Wehrmachtu. Protivník nenávratne stratil 8,5 milióna ľudí a celkové straty boli vyše 10 miliónov vojakov a dôstojníkov. Ostatné spojenecké štáty antihitlerovskej koalície zlikvidovali 176 nemeckých divízií.

 

Na východný front Nemci vrhli 75 percent všetkej svojej brannej moci a zaujímavé je, že približne tento počet sa udržal aj po otvorení 2. frontu.

 

Rozhodujúce bitky
Na východnom fronte a v priebehu celej 2. sv. vojny to bola Bitka pri Moskve, pri Stalingrade a v Kurskom oblúku. Práve v ich priebehu Červená armáda zlomila Nemcom chrbát a spôsobila im nenahraditeľné straty. Napríklad len pri Stalingrade sovietske vojská stratili vyše 1,1 milióna ľudí.
Približne v rovnakom čase prebiehala pri El-Alamejne najväčšia bitka v severnej Afrike, no západná historiografia ju radí medzi najdôležitejšie zlomové momenty 2. sv. vojny. Ruský historik M. Mjagkov na porovnanie uvádza, že britské vojská v nej stratili 13-15 tisíc vojakov a nemecko-talianske 35-40 tisíc vojakov.

 

Druhou bitkou, ktorú historici spojencov radia k najväčším, bola bitka o súostrovie Midway v lete 1942. Japonské loďstvo tu stratilo štyri lietadlové lode, USA jednu. V osobách boli straty na japonskej strane 3000 ľudí, na americkej pár stovák ľudí.
Počas vojny rozhodujúcu úlohu Sovietskeho zväzu nikto nespochybňoval. Napr. aj prezident Franklin Roosevelt vyhlasoval, že najzlomovejšie momenty 2. sv. vojny sa udiali vďaka ZSSR. A okrem toho sa neraz nechal počuť, že vojenská technika a produkty, dodávané Moskve cestou Lend-Laese, mali na výsledok vojny „nepatrný vplyv“.

 

Ako na nemeckú agresiu reagoval Winston Churchill?
Hneď 22. júna 1941 v britskom rozhlase vyhlásil: „Ruské nebezpečenstvo je aj naším nebezpečenstvom a nebezpečenstvom pre Spojené štáty, rovnako tak, ako vec každého Rusa, bojujúceho o svoj dom, je záležitosťou slobodných ľudí a slobodných národov na celom svete.“

 

Aké škody spôsobil Hitler so spojencami ZSSR?
Dňa 2. 11. 1942 bola výnosom prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR ustanovená Mimoriadna štátna komisia na zistenie zločinov nemeckých vojsk, ktorá uverejnila tieto údaje:
Nemecko-fašistickí dobyvatelia zničili 1710 miest a vyše 70 tisíc dedín a osád, okolo 25 miliónov ľudí zbavili strechy nad hlavou. Ďalej zničili okolo 32 tisíc priemyselných závodov, 84 tisíc škôl a ďalších vzdelávacích zariadení, zlikvidovali a rozkradli 98 tisíc kolchozov.
Okrem toho bolo zničených 4100 železničných staníc, 36 tisíc spojovacích úradov, 6 tisíc nemocníc, 33 tisíc polikliník, ošetrovní a laboratórií, 82 tisíc základných a stredných škôl, 1520 špeciálnych stredoškolských zariadení, 334 vysokoškolských vzdelávacích zariadení, 43 tisíc knižníc, 427 múzeí a 167 divadiel.

 

V poľnohospodárstve bolo zlikvidovaných alebo ukradnutých 7 miliónov koní, 17 miliónov kusov dobytka, desiatky miliónov ošípaných, oviec a kôz, domácej hydiny.

 

Škoda, ktorá bola spôsobená doprave: poškodených bolo 65 tisíc kilometrov železnice, 13 tisíc železničných mostov, zničených, poškodených alebo odtiahnutých bolo 15 800 parných rušňov a motoriek, 428 tisíc vagónov, 1400 námorných dopravných plavidiel.
Materiálna škoda, spôsobená Sovietskemu zväzu, tvorila 30 % jeho národného bohatstva a v okupovaných rajónoch to dosahovalo 67 %.
Odpočet mimoriadnej štátnej komisie bol zverejnený aj na Norimberskom procese.

 

Ako Hitler plánoval útok proti ZSSR?
Plán napadnutia ZSSR, známy ako „Fall Brabarossa“ podpísal 18. 12. 1940. Zaujímavé je, že spracovaný bol len 9-tich exemplároch a Drang nach Osten mal byť podľa neho odštartovaný do 15. 5. 1941, celá kampaň mala trvať len 6-8 týždňov.
Tri exempláre dostali velitelia druhov vojsk, teda pozemnej armády (Heer), letectva (Luftwaffe) a námorníctva (Kriegsmarine). Ostatných šesť exemplárov putovalo do trezorov OKW (vrchné veliteľstvo Wehrmachtu).

 

„Fall Barbarossa“ nepredstavoval hotový plán vojny, obsahoval len celkový zámer a základné pokyny na ťaženie proti ZSSR. Okrem smernice č. 21 obsahoval aj nariadenie vrchného veliteľstva a veliteľstiev druhov OS na strategické sústreďovanie a rozvinovanie, na materiálno-technické zabezpečenie, na prípravu bojiska, maskovanie, dezinformovanie atď. Kľúčovým medzi týmito dokumentmi bola smernica na strategické sústreďovanie a rozvinovanie pozemných vojsk z 31. 1. 1941, ktorá konkretizovala a spresňovala úlohy a spôsoby činnosti uvedené v direktíve č. 21.

 

Podľa plánu Barbarossa mala byť porážka ZSSR dosiahnutá počas krátkeho ťaženia ešte pred ukončením vojny proti V. Británii. Za hlavné strategické ciele boli určené Leningrad, Moskva, stredoruská priemyselná oblasť a Donecká panva.

 

„Konečným cieľom operácie je vytvorenie ochrannej bariery proti ázijskému Rusku na všeobecnej línii Volga-Archangeľsk. Takto bude možné v prípade potreby vyradiť letectvom posledné priemyselné územie zostávajúce Rusku ešte na Urale,“ stálo v smernici č. 21.
Sovietska rozviedka nezískala plný text Direktívy č. 21 na dobytie európskej časti ZSSR, no o jej prijatí sa dozvedela z nepriamych príznakov. Napríklad z Hitlerovho vystúpenia pri vyradení päťtisíc nemeckých dôstojníkov, ktoré zaznelo ešte toho istého dňa. Podľa agenta „Lesovoda“ Hitler v ňom urobil výpad „proti nespravodlivosti, ktorá existuje na svete, keď 60 miliónov Veľkorusov ovláda 1/6 zemského povrchu a okolo 90 miliónov Nemcov sa tlačí na kúsku zeme. Hitler vyzýval mladých dôstojníkov na odstránenie tejto nespravodlivosti,“ hovorilo sa v šifrovke.
Vladimír Mikunda

Zdieľajte článok