Pre T-34 boli nemecké tanky ľahkou korisťou
„Po tom, ako Hitler prepadol ZSSR, čakalo jeho vojská smrteľné prekvapenie. Stalin mal k dispozícii vyše tisíc tankov T-34. Na moment prepadu prekonávali všetky nemecké tanky. Lenže Stalin túto svoju zázračnú zbraň nesprávne používal,“ nazdáva sa novinár nemeckého listu Stern Gernot Kramper.
„V porovnaní s ruským tankom nemecké tanky typu Pz.I, II, III boli len hračkami,“ poznamenáva. „T-34 bol, jednoznačne, najmodernejším projektom tanku svojich čias. Tank o hmotnosti 30 ton mal šikmý čelný pancier o hrúbke 70 mm. (…) Štandardný nemecký protitankový kanón 37 mm ho nedokázal poškodiť. (…) Samotný T-34 bol vybavený 76,2 mm kanónom. (…) Veľká sila motora, neveľká hmotnosť len 30 ton a osobitne široké pásy zabezpečovali pohyblivosť a priechodnosť terénom.“
„Napriek tomu T-34 nedokázal zastaviť nemecký útok v roku 1941. Nemeckí velitelia a mužstvo mali viac skúseností a boli lepšie pripravení, ako Rusi,“ hovorí Kramper. „Existujúce tanky boli ruským velením neprávne využívané. Mnohým jednotkám bolo zakázané ustupovať a Nemci ich obchádzali. Tým rozpoznali pozície, v ktorých museli tanky T-34 zostávať, tie potom bombardovala Luftwaffe a rozstreľovalo delostrelectvo.“
„Skutočným tajomstvom T-34 bola jeho jednoduchá a hrubá konštrukcia. Umožňovala vyrábať tanky v obrovských množstvách narýchlo preškolenými pracovníkmi. Nemeckí konštruktéri to nikdy nepochopili. (…) V tom čase, ako boli ruské zbrane jednoducho pásovo vyrábané, na nemecké tanky sa nazeralo ako na majstrovské diela ručnej práce, ktoré sa dali vyrábať len v obmedzených množstvách s kvalifikovaným personálom,“ podtrhuje novinár.
„Lenže T-34 mal aj slabiny. Rádioaparatúru mali väčšinou len veliteľské tanky (…) S nemeckými ekvivalentmi sa nemohla porovnávať ani zameriavacia optika. Priorita masovej výroby nad kvalitou sa odrazila na tom, že mnohé T-34 boli poruchové. (…) No a hlavným nedostatkom bolo zlúčenie funkcie veliteľa tanku a zameriavača, čo bolo počas boja mimoriadne ťažko zvládnuteľné.“
„Nemeckí velitelia požadovali nové stroje, ktoré by boli lepšie ako T-34. (…) Neskoršie nemecké tanky boli mohutnejšie. Lenže veľká hmotnosť spôsobila, že nikdy sa nedokázali vyrovnať T-34 v pohyblivosti,“ hovorí sa v článku.
To, čo nemeckí konštruktéri nvedeli skopírovať, nebolo spôsobené len ich pýchou, predpokladá Kramper. Lebo ani v T-34 nebolo všetko „hrubé a neotesané“. Ruský tank mal jednu významnú osobitosť. „Kým Nemci používali karburátorové motory na benzín, T-34 mal 12-cylindrový dieselový motor. Ruský motor bol okrem toho až nezvyčajne ľahký.
Bolo to preto, lebo „zaostalý“ ZSSR používal hliníkové zliatiny. Nemci toľko hliníka nemali a tak nemohli zopakovať túto metódu.
Zdokonalená verzia starej konštrukcie z roku 1939 sa používa aj v súčasných tankoch, napríklad v ruskom T-90,“ dodáva na záver Kramper.
Vladimír Mikunda
