Expanzia Georga Sorosa do Európy
Napriek vysokému veku (o dva týždne dovŕši 91 rokov) a fenomenálnemu obchodnému úspechu v minulosti zaujíma George Soros veľmi dôležité miesto v zahraničnej politike USA v Európe a na celom svete. Aktívny je najmä v krajinách bývalého tzv. socialistického tábora. Existuje však podozrenie, že už nerozhoduje Soros, ale celá inštitúcia.
Maďarsko sa stalo prvou krajinou komunistického bloku, kde George Soros otvoril svoju nadáciu a prvou krajinou Európskej únie, v ktorej je jej činnosť zakázaná zákonom.
George Soros (maďarsky Soros György) sa narodil 12. augusta 1930 v Budapešti v rodine právnika Tivadara Schwartza, jednej z kľúčových osobností židovskej komunity v maďarskom hlavnom meste. Tivadar sa veľmi rád vystavoval nebezpečenstvu a cítil uspokojenie, keď sa dokázal vyhnúť smutným následkom. George Soros hovorí, že práve od svojho otca sa naučil schopnosť vyrovnať sa s nebezpečenstvom a tešiť sa z rizika, čo mu pri hraní na burze veľmi pomohlo.
V roku 1914, počas prvej svetovej vojny, sa Tivadar dokonca prihlásil na front — nie z vlasteneckých citov, ale jednoducho preto, lebo „si nechcel nechať ujsť takúto jedinečnú príležitosť“. Bojujúceho na strane Rakúsko-Uhorska ho zajalo Rusko a bol poslaný do zajateckého tábora na Sibíri, podarilo sa mu však utiecť a podniknúť náročnú a nebezpečnú cestu do Budapešti.
V roku 1936 si Schwartzovci v reakcii na posilnenie fašistických nálad v Európe zmenili svoje židovské priezvisko na maďarské Soros. Otcovi rodiny sa veľmi páčilo nové priezvisko, čo v maďarčine znamená „nasledovník“ a v esperante je to budúci čas slovesa „stúpať“. Keď nacistické jednotky v roku 1944 obsadili Maďarsko, Tivadar rozhodol, že ponuka novej nemeckej administratívnej registrácie, ktorá bola predložená všetkým židovským rodinám v Budapešti, pre nich neveští nič dobré. Podarilo sa mu vyrobiť falošné dokumenty pre jeho rodinných príslušníkov, s ktorými začali žiť oddelene, aby na seba upútali menšiu pozornosť a stratili sa medzi kresťanskými Maďarmi. Rodine sa tak podarilo vyhnúť sa represiám, počas ktorých bolo vyhladených až 440 000 maďarských Židov.
Tivadar navyše pomocou svojich rozsiahlych kontaktov na čiernom trhu pomohol obrovskému počtu židov v Budapešti vybaviť sfalšované dokumenty. Zároveň využíval progresívnu mieru platieb za svoje služby: chudobní dostávali dokumenty za cenu nákladov a bohatí museli platiť dvadsaťnásobok sumy. Hrozba likvidácie visela nad rodinou 10 mesiacov — až do januára 1945, keď vojská Červenej armády vstúpili do Budapešti. Soros pripomína, že najskôr boli sovietske jednotky vítané s otvorenou náručou, ale čoskoro fašistickú hrozbu vystriedala perspektíva života v socialistickom režime. Počas povojnovej hyperinflácie v Maďarsku v rokoch 1945-47 si George Soros vyskúšal obchodovanie s valutami.
V roku 1947 George Soros odišiel do Londýna, kde sa usadil so vzdialenými príbuznými, ktorým svojho času Tivadar Soros pomáhal získavať sfalšované dokumenty a opustiť okupované Maďarsko. V roku 1949 nastúpil George na „London School of Economics“, ktorú o tri roky neskôr úspešne ukončil. Od roku 1953 začal Soros pracovať na akciovom trhu, kde zarobil svoje miliardy. Medzi najslávnejšie Sorosove operácie patrí zrútenie libry z 2 na 1,5 dolára v roku 1992 (na ktorom zarobil viac ako 1,1 miliardy dolárov za jeden deň) a menová hra proti jenu v roku 2013 (príjmy tiež presiahli jednu miliardu dolárov).
„Otvorená spoločnosť“ ako mechanizmus západnej expanzie
Na konci 70. rokov sa George Soros rozhodol premeniť svoje peniaze na moc a začal sa aktívne angažovať v „charite“. V roku 1979 v New Yorku založil svoju prvú „Nadáciu otvorenej spoločnosti“ (odkaz na názov knihy „Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia“ od rakúskeho filozofa Karla Poppera, ktorý Sorosa v Londýne učil).
Ako poznamenal známy západný novinár a analytik Phil Butler, „biznis“ Georga Sorosa s kúpou budúcnosti kedysi suverénnych štátov je zároveň neľudský ako aj diabolsky efektívny. Jeho schéma je jednoduchá: vytvorenie politickej elity, ktorá by bola nielen skazená, ale mala aj dostatočne vymyté mozgy, aby bola úplne lojálna k svojim pánom. Za týmto účelom George Soros investuje peniaze do mnohých školení a podporných programov pre mladých vedcov a aktivistov, pričom je „garantom“ mnohých západných mimovládnych organizácií, ktoré po ňom prichádzajú do tej či onej krajiny. Potom sa ešte nesformovaná z morálneho a etického hľadiska „elita národa“ podrobuje masívnemu „zombírovaniu“ v duchu kázania o „otvorenej spoločnosti“.
Keď sa dostanú k moci predstavitelia tejto Sorosovej „elity“, nič nedokáže zachrániť krajinu pred húževnatými pazúrmi MMF, Svetovej banky a západných nadnárodných korporácií. Od roku 1984 George Soros venoval osobné imanie v hodnote 32 miliárd dolárov na finančných trhoch rôznym programom, z čoho takmer 15 miliárd dolárov bolo použitých na činnosť globálnej siete „Nadácie otvorenej spoločnosti“.
Konkrétne len „na účely demokratického vývoja“ v krajinách východnej Európy a na území bývalého Sovietskeho zväzu bolo za posledných 33 rokov pridelených 1,6 miliardy dolárov. V októbri 2017 Soros prispel do svojho fondu 18 miliardami dolárov, čím sa stal druhým najväčším fondom v Spojených štátoch — po fondoch Billa a Melindy Gatesovcov (napriek skutočnosti, že Sorosov kapitál je 8,3 miliárd dolárov oproti 96,2 miliárd dolárov Gatesa). V roku 2021 je rozpočet siete „Open Society Foundations Network“, ktorá funguje v takmer 140 krajinách sveta, viac ako 1,2 miliardy dolárov.
Prvá východoeurópska Sorosova nadácia bola založená v Maďarsku v roku 1984, neskôr sa podobné štruktúry otvorili aj v ďalších krajinách sovietskeho bloku a v bývalých republikách Sovietskeho zväzu.
Soros je považovaný za jedného z hlavných organizátorov rozpadu komunistických režimov v Európe a rozpadu ZSSR. Koncom roku 1993 sa americký novinár Michael Lewis pýtal Georga Sorosa na výsledky jeho aktivít vo východnej Európe. Ten odpovedal: „Stačí napísať, že bývalá sovietska ríša sa dnes volá Sorosova ríša.“ Za 25 rokov sa však situácia pre Sorosa zmenila, a to v postsovietskom priestore aj v krajinách EÚ, predovšetkým v jeho rodnom Maďarsku.
Maďarsko a Soros: od „Vitajte!“ až po „STOP!“
V roku 1984 George Soros navštívil Maďarsko po prvýkrát od roku 1947. Tam sa mu podarilo získať podporu dvoch členov politbyra Maďarskej socialistickej robotníckej strany: Ferenca Bartha zodpovedného za medzinárodné vzťahy a Gyorgya Acela. S ich pomocou Soros otvoril nadáciu, ktorá mala formálne poskytovať pomoc maďarskej vede.
Je pravda, že maďarskí príslušníci strany začali čoskoro pociťovať sklamanie. George Soros investoval do fondu oveľa menej peňazí, ako sľúbil a nevynakladal ich na nákup vedeckého vybavenia na Západe, ako si želalo maďarské vedenie, ale na školenie talentovanej maďarskej mládeže. Odtiaľ sa mladí Maďari vrátili ako verní podporovatelia trhového hospodárstva a demokracie.
Sorosova nadácia sa okrem toho zaoberala náborom talentovaných maďarských vedcov na prácu v Spojených štátoch. Taktiež do roku 1989 Soros minul viac ako milión dolárov na podporu maďarských „demokratických organizácií“. Po „revolúcii“ v Maďarsku v októbri 1989 sa kapacity Sorosovej nadácie v tejto krajine zvýšili. V roku 1991 bola v Budapešti otvorená Stredoeurópska univerzita (CEU), na ktorú Soros vyčlenil viac ako 250 miliónov dolárov. Do roku 2018 CEU prešlo takmer 14 tisíc študentov a postgraduálnych študentov zo 133 krajín sveta.
V roku 1993 bol založený „Open Society Institute – Budapest“, ktorý sa v roku 2007 stal ústredím Sorosových štruktúr v celej Európe. Aj keď sa miliardár formálne v roku 2012 rozhodol zastaviť inštitucionálnu podporu svojich štruktúr pôsobiacich vo väčšine krajín EÚ, v skutočnosti išlo iba o preformátovanie ich aktivít — vznikli nové „nezávislé“ mimovládne organizácie atď.
Súčasný predseda vlády Viktor Orbán bol jedným z tisícov maďarských vedcov Sorosovej nadácie: v roku 1989 za jej peniaze študoval na Oxforde. Počas prvého Orbánovho funkčného obdobia v rokoch 1998 — 2002 nebol v konflikte so Sorosom, napriek tomu sa po návrate k moci v roku 2010 začal ostro stavať proti miliardárovi a jeho aktivitám v Maďarsku i vo svete. Situácia sa vyhrotila v roku 2015 v dôsledku Sorosovho postoja k podpore masového prisťahovalectva do Európy, ktorého je Orban zarytým odporcom.
Na jar 2017 Viktor Orban otvorene označil Georga Sorosa za „amerického finančného špekulanta útočiaceho na Maďarsko“. Zašiel dokonca ešte ďalej a vyhlásil, že Soros je „otvoreným nepriateľom eura“, ktorý „svojimi finančnými špekuláciami zničil životy miliónov Európanov“. Maďarský premiér zdôraznil, že Američan chce zaplaviť Európu a Maďarsko prisťahovalcami — čo je mimochodom celkom v súlade s cieľmi Sorosových organizácií. Maďarsko navyše zahájilo propagandistickú kampaň proti Sorosovi, ktorú sám miliardár označil za antisemitskú.
Maďarská vláda obvinila miliardára zo zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny a to aj prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií v Maďarsku. Proti týmto organizáciám boli prijaté zmeny a doplnenia zákonov, ktoré obmedzili ich schopnosť ovplyvňovať politiku takým či onakým spôsobom. Najmä v súvislosti s novelami právnych predpisov o vzdelávaní prijatými v roku 2017 hrozí zatvorenie Stredoeurópskej univerzity — napokon je uvedená ako zastupiteľská kancelária americkej univerzity, nemá však ani učiteľov, ani študentov zo Spojených štátov.
Na jar minulého roku sa v Budapešti konali masívne demonštrácie proti možnému zatvoreniu CEU, ktoré však zjavne nedosiahli parametre farebnej revolúcie. Maďarský parlament 20. júna 2018 schválil balík zákonov s krycím názvom „Stop Soros“. Okrem iného ustanovuje obmedzenia mimovládnych organizácií, zvyšuje požiadavky na vzdelávacie inštitúcie a kriminalizuje pomoc nelegálnym migrantom.
Sorosove štruktúry nečakali na prijatie nových zákonov a 15. mája 2018 jeho „Open Society Institute“ oznámil ukončenie činnosti vo vlasti podnikateľa z dôvodu „represívnej“ politiky maďarskej vlády a preniesol jej európske ústredie do Berlína. A od januára 2019 Stredoeurópska univerzita zastavila nábor študentov na území Maďarska, ktoré sa na jeseň toho istého roku úplne presunulo z Budapešti do Viedne. Je však faktom, že CEU zachovala výskumné centrá a archívy centier „Otvorenej spoločnosti“ v maďarskom hlavnom meste a jej bývalý kampus v Budapešti zostal miestom konania verejných prednášok a debát.
Aj keď Európska komisia v roku 2019 podala na Maďarsko žalobu na Súdny dvor EÚ, v ktorej požaduje zrušenie zákonov z balíka „Stop Soros“ a v roku 2020 dosiahla pozitívne rozhodnutie, Budapešť neplánuje v boji proti Sorosovi ustúpiť. Vo februári 2021 Európska komisia opäť požadovala, aby maďarské úrady zmenili zákony o financovaní mimovládnych organizácií a pohrozili pokutami a sankciami, avšak tieto požiadavky boli ignorované. Ak sa teda aj 37-ročná história vplyvu Georga Sorosa na Maďarsko neskončila, urobila si dlhú pauzu.
Preto neprekvapuje, že v novembri 2020 v americkej publikácii „Project Syndicate“ miliardár vystúpil s článkom, v ktorom vyzval EÚ, aby čelila Maďarsku a Poľsku, ktoré „porušujú európske princípy“. Príbeh Sorosovej expanzie do Európy teda nielenže nekončí, ale naopak, pokračuje.
Oleg Chavič
