Turecko a Azerbajdžan chcú vytvoriť jednotnú turkickú armádu
“Turecko a Azerbajdžan môžu vytvoriť jednotnú tureckú armádu, rokovania o tom už prebiehajú.” Oznámil predseda Veľkého národného zhromaždenia Turecka Mustafa Šentop,
Počas prejavu na tlačovej konferencii v Ganji hovoril Šentop o vojenskej spolupráci medzi Tureckom a Azerbajdžanom. Krajiny podľa neho môžu vytvoriť spoločnú turkickú armádu, v súčasnosti v tomto smere rokujú Baku a Ankara. Armády týchto dvoch štátov navyše vykonávajú početné vojenské cvičenia.
“Naša predstava je jeden národ, dva štáty. A vždy to tak bude. V tejto súvislosti prebehlo veľa rokovaní a dohôd” – vyhlásil.
Turecký politik v komentári k situácii na hraniciach s Arménskom zdôraznil, že ostreľovanie azerbajdžanského územia arménskou armádou môže viesť k novej regionálnej vojne, počas ktorej bude Turecko podporovať Azerbajdžan.
“Ak sa tieto provokácie nezastavia, sú nevyhnutné ešte horšie následky. Svetové spoločenstvo by malo tiež vyzvať Arménsko, aby zastavilo provokácie, ktoré predstavujú hrozbu pre mier v regióne”, – dodal Mustafa Šentop.
Pri zrážkach na hraniciach zomreli traja arménski vojaci
Traja arménski vojaci zomreli a ďalší dvaja boli zranení počas zrážok s azerbajdžanskou armádou na hraniciach medzi dvomi postsovietskymi krajinami, ktoré sú už desaťročia v ozbrojenom konflikte o región Náhorný Karabach. Informovalo o tom v stredu arménske ministerstvo obrany. Azerbajdžanský rezort obrany uviedol, že zranenia utrpeli dvaja vojaci Azerbajdžanu.
Obe krajiny sa navzájom obvinili z iniciovania zrážok. Arménske ministerstvo zahraničných vecí vo zverejnenom vyhlásení uviedlo, že „azerbajdžanská strana úmyselne vyvolala eskaláciu,“ a rezort diplomacie Azerbajdžanu naopak povedal, že „zodpovednosť za zhoršenie situácie dopustením sa ďalšej provokácie na arménsko-azerbajdžanských hraniciach úplne nesie vojensko-politické vedenie Arménska“.
Napätie na hraniciach tlie od mája, kedy Arménsko protestovalo proti preniknutiu azerbajdžanských vojakov na jeho územie. Azerbajdžan trvá na tom, že jeho vojaci boli nasadení na teritórium, ktoré považuje za svoje v oblastiach, kde hranice ešte len majú byť vytýčené. Vlani na jeseň zahynulo viac ako 6-tisíc ľudí počas šesť týždňov trvajúcich bojov o Náhorný Karabach, ktorý leží na území Azerbajdžanu, ale je pod kontrolou síl etnických Arménov. Tých podporuje Jerevan od separatistickej vojny, ktorá sa skončila v roku 1994. Vlaňajšie boje sa zastavili v novembri mierovou dohodou sprostredkovanou Ruskom. Dohoda umožnila Azerbajdžanu opätovne získať kontrolu nad veľkými časťami Náhorného Karabachu a okolitými oblasťami, ktoré Arménskom podporovaní separatisti ovládali viac ako 25 rokov.
Milan Novický
