Aktuality, História,

„Führer bol všade.“ Ako Hitler sedel vo väzení v Moskve, slúžil i v námorníctve USA

---

 

Do US armády Williama Patricka Hitlera predtým nebrali, hoci on sa stále hlásil na front. V momente, ako videli jeho osobné dokumenty, odmietali ho. No William Patrick sa nevzdával. Napísal list rovno prezidentovi Rooseveltovi a ten 6. 3. 1944 vydal pokyn zaradiť ho do vojnového námorníctva USA.

 

 

Dobrovoľník Hitler bojoval udatne. Bol aj ťažko ranený a teda vyznamenaný Purpurovým srdcom (dostávali ho americkí vojaci za smrť alebo zranenie, spôsobené nepriateľom). Lenže William-Patrick Hitler nebol len menovcom, bol dokonca aj rodným synovcom nemeckého vodcu Adolfa Hitlera!

 

Pričom ani to nie je všetko. Mladší brat Williama-Patricka Heinz Hitler bol poddôstojníkom Wehrmachtu. Dňa 10. 1. 1942 bol zajatý na východnom fronte a čoskoro zomrel v Butyrskom väzení.

 

 

Führerov brat Alois Hitler mladší sa narodil v roku 1882 z nemanželského vzťahu otca (úradníka rakúskej colnice Aloisa Hitlera staršieho) s dievčinou Franziskou Matzelsbergerovou. Keď Aloisovi Hitlerovi st. zomrela manželka, oženil sa s milenkou a osvojil si aj jej dieťa. Lenže o dva roky mu zomrela aj Franziska. Vtedy sa čiperný Hitler st. oženil s budúcou matkou Adolfa Hitlera s Klárou Pölzlovou.

 

 

Nevlastný starší Hitlerov brat Alois ml. v 17-tich utiekol z domu kvôli škandálu s otcom a zlému vzťahu s macochou. Odplával do Írska (vtedy patrilo V. Británii) a zamestnal sa ako pomocník kuchára v miestnom hostinci, kde ho dvakrát zavreli za krádež. Po tom, ako sa oženil s Írkou Bridget Dowlingovou, presťahovali sa do Liverpoolu, kde sa im narodil syn William Patrick Hitler.

 

 

V roku 1933 mladý William (führer ho nazýval jednoducho „Willi“) prišiel do Nemecka, aby (sám sa tak vyjadril) dostal od strýka dobrú robotu. Túžba sa naplnila – kancelár ho najskôr zamestnal v „Reichskreditbanke“ a potom v automobilovej fabrike „Opel“ ako vedúceho manažéra predaja.

 

Lenže synovcovi sa to málilo. Neustále tlačil na strýka lebo sa chcel dostať do nemeckej vlády. Vraj sa mu dokonca vyhrážal, že západným novinám prezradí rodinné škandály, ak sa „moje osobné finančné okolnosti nezlepšia a nepocítim kariérny rast“.
Či je to pravda, či nie, no v roku 1938 Adolf Hitler žiadal, aby sa Wiliam Patrick zriekol britského občianstva a že vtedy získa aj „pomerne výrazný kariérny rast“ v SS alebo dokonca kreslo námestníka ministra.

 

 

Synovec si führerov nápad vyhodnotil ako pascu a tajne utiekol z Nemecka do Ameriky. Ani otcovi Aloisovi to neprezradil. Navyše do časopisu Look napísal článok s názvom „Prečo nenávidím svojho strýka?“ a chodil po USA s prednáškami, ktorými dokazoval, že vlastný Hitlerov dedo bol židovský obchodník.

 

Po vyhlásení Nemeckom vojny Spojeným štátom 11. 12. 1941William Patrick Hitler požadoval vyslať ho na front ako radového vojaka, no neúspešne: len čo regrutační dôstojníci zbadali jeho priezvisko, hneď sa im priťažilo. No führerov synovec húževnato tvrdil, že si želá „zlikvidovať nacistickú háveď“.

 

Po súhlase prezidentom Rooseveltom a po previerke špeciálnymi službami bol prijatý do vojnového námorníctva ako pomocník lodného ošetrovateľa (s právom nosenia bojovej zbrane), a v roku 1945 bol ranený šrapnelom počas paľby nepriateľského delostrelectva na jeho loď.

 

V roku 1947 bol William Patrick demobilizovaný, oženil sa a v New Yorku si otvoril laboratórium na platenú analýzu krvi. Musel si však zmeniť priezvisko na Stuart-Houston, pretože verejnosti sa nežiadalo odovzdávať krv Hitlerovi.
Hitlerov synovec zomrel v roku 1987 a pochovaný je spolu so svojou matkou na jednom z newyorských cintorínov.

 

 

Heinz Hitler, ktorý sa narodil 14. 3. 1920 (mladší brat Williama Patricka) počas jedného zo spomínaných trestov väznenia Aloisa Hitlera ml. Führerov nevlastný brat v máji 1914 odkopol manželku Írku Bridget, vrátil sa do Nemecka a tam sa oženil s Nemkou Hedwigou Heidemannovou: práve ona sa stala matkou Heinza Hiltera.

 

Čoskoro sa však ukázalo, že Alois Hitler sa s predchádzajúcou manželkou Bridget nerozviedol a tak putoval do väzenia tretíkrát za bigamiu.

 

Z Heinza vyrástol uvedomelý nacista, zbožňujúci Hitlera, za čo si od neho vyslúžil pomenovanie „milovaný synovec“. Ako 18-ročný ukončil elitnú Nacionálno-politickú akadémiu a mienil stať sa dôstojníkom. Chlapec však „machroval“ na každom kroku. Podľa spomienok jeho spolužiaka „synovček“ Heinz jazdil po Magdeburgu na aute bez vodičáku, ignorujúc cestnú premávku. Keď ho zastavil policajt – predkladal dokumenty a pritom sa rehotal ako ten bledne.

 

Po prepadnutí Sovietskeho zväzu sa spojár 23. delostreleckého pluku poddôstojník Heinz Hitler ocitol na východnom fronte, kde si vyslúžil Železný kríž II. triedy. Jeho kariéra sa skončila rýchlo. 10. januára 1942 dostal rozkaz na obnovenie spojenia v prvej línii, pričom bol zajatý červenoarmejcami. Arogantne im pri tom oznámil, že je synovcom führera a že preto sa musia k nemu správať „úctivo“. Sovietski vojaci však Hitlerovho príbuzného neúctivo zavreli do Butyrskej basy v Moskve.

 

Podľa svedectiev Heinz Hitler zomrel na nachladnutie, podľa iných ho strestali spoluväzni za jeho nekonečné spevy nacistických pochodov a výkrikov Heil Hitler!“.

 

 

Alois Hitler ml., otec oboch bratov, si v Berlíne 1934 otvoril reštauráciu „Alois“, ktorá sa rýchlo stala populárnou medzi dôstojníkmi SS a SA. Führer ignoroval svojho bračeka a nikdy s ním nehovoril, pretože jeho prácu považoval za nedôstojnú. V roku 1945 bol Alois zatknutý britskými vojakmi, no tí ho vzápätí prepustili. Ohromený zo stretnutia s Hitlerovým bratom istý anglický novinár zvolal – „Tento Hitler je v Nemecku jednoducho všade!“.

 

Alois si čoskoro zmenil priezvisko na Hiller. Zomrel v roku 1956. Hitlerova rodná sestra Paula Hitlerová si zmenila doklady ešte pred nástupom nacistov k moci a prijala priezvisko Wolf.

 

Ona nevstúpila do NSDAP, bola sekretárkou vo vojenskej nemocnici. Po vojne ju, taktiež nie na dlho, zadržali Američania. Paula sa usadila v Bavorsku, zarábala si ako zdravotná sestra a opatrovateľka bývalých príslušníkov SS. Zomrela na rakovinu v roku 1964.
Nevlastná Adolfova sestra (dcéra druhej manželky Aloisa staršieho) Angela Hitlerová (podľa priezviska manžela Raubalová) sa pohádala s ríšskym kancelárom kvôli jeho románu s Evou Braunovou a tak Adolf s ňou pretrhol všetky vzťahy a vystrnadil ju do Drážďan. Po rokoch sa však zmierili: v závete Hitler svojej sestre určil vyplácanie mesačnej dávky po 1000 ríšskych mariek. Zaujímavé je, že Angela až do svojej smrti v roku 1949 tvrdila, že ona a aj Hitler nevedeli o smrti miliónov ľudí v koncentračných táboroch – „inak by to dobrý Adolfík všetko zastavil“.

 

Jej syn Leo (taktiež Hitlerov synovec) sa v hodnosti poručíka ženijnej roty dostal do zajatia pri Stalingrade po kapitulácii 6. Paulusovej armády. V zajatí bol do roku 1955. Hovorí sa, že Hitler ho chcel vymeniť za Stalinovho syna Jakova, čo „vodca národov“ odmietol.
Mozaika Hitlerovcov by nebola kompletná, ak by sme nespomenuli, že aj v Červenej armáde slúžil menovec Hitler. Bol to člen komsomolu, guľometčík Semjon Konstantinovič Hitler. Osobitné hrdinstvo prejavil v bojoch o Odesu, kde osem dní nástražnou paľbou ničil útočiaceho protivníka, bol ranený a vyznamenaný medailou „Za odvahu“. Dňa 3. júna 1942 súdruh Hitler padol vo veku 20 rokov počas bojov o Sevastopoľ.
Vladimír Mikunda

Zdieľajte článok