“Hroznejšie než protilietadlové delá.” Pred čím boli esá Luftwaffe bezmocní
Za roky Veľkej vlasteneckej vojny nabúrali sovietski letci nemecké stroje viac ako 600 krát. Nestalo sa to na žiadnom inom bojisku Druhej svetovej vojny. Esa Červenej armády zdokonalili túto taktiku tak, že ju používali dokonca v noci.
Úmrtnosť 50%
Pred 80 rokmi, 28. júla 1941 vykonal nadporučík Pjotr Jeremejev prvý nočný taran vo Veľkej vlasteneckej vojne. Od prvých dní nemeckého vpádu sa zúčastnil zachytenia nemeckých bombardérov a zrážok sa stíhačkami.
Počas jedného nočného letu pod lúčmi protilietadlových reflektorov nad Novo-Petrovskom spozoroval pilot nemecké lietadlá. Bombardéry odleteli, ale jeden zaostal. Jeremejev sa priblížil k jeho chvostu a stlačil jazýček spúšte. Guľomety mlčali, došla munícia. Potom pilot pridal plyn, zameral svoj MiG-3 na nepriateľský stroj Junkers, a vrtuľou mu odsekol chvost. Junkers zakrúžil, vzplanul a začal rýchlo padať. MiG tiež rýchlo strácal po zrážke výšku. Na poslednú chvíľu opustil Jeremejev kabínu, otvoril padák a stratil vedomie. Nadobudol ho až na zem. Našla ho pechota.
Už v prvý deň vojny, 22. júna, narazilo 15 pilotov zámerne do nemeckých lietadiel. Najčastejšie to robili, keď im zlyhali zbrane, alebo keď došli náboje. Asi polovica z nich zahynula.
Odseknúť chvost
Taran vykonalo 561 pilotov stíhačiek, 19 útočných lietadiel a 18 bombardérov. V armáde sa to považovalo za jeden z najväčších hrdinských činov. Nemci zasa dobre poznali obetavosť sovietskych letcov a snažili sa nepustiť blízko nepriateľské stroje. Lenže ruské esá vymysleli veľa rôznych trikov.
Najviac sa používal spôsob nárazu vrtuľou na chvost. Za týmto účelom sa mala stíhačka priblížiť zozadu, prudko zvýšiť rýchlosť a starostlivo odrezať vrtuľou riadiace plochy chvosta nepriateľského lietadla. Poškodený stroj okamžite šiel do vývrtky. Útočník mal pritom všetky šance na prežitie. Dokonca bez vrtule sa lietadlo dalo riadiť, letec mal dosť času na to, aby kĺzal k zemi, alebo vyskočil s padákom.
Občas búrali do nemeckých lietadiel krídlom, ako pri čelnej zrážke, tak pri zadnej. Útočili na chvost alebo trup. Za najvyšší výkon sa považovalo zničenie leteckej kabíny. Najmenej útočili trupom, bolo to najnebezpečnejšie, pretože išlo o čelnú zrážku. Len zriedka piloti prevádzali úder chvostom. 4. augusta 1942 rozpútal pilot Ibragim Bikmachametov letecký boj so stíhačkou Luftwaffe, podnikol frontálny útok a na poslednú chvíľu jej odsekol krídlo. Nemecké lietadlo havarovalo, kdežto víťaz v pokoji doletel na svojom poškodenom LaGG-3 na letisko.
Vojnové rekordy
Zvlášť často podnikali piloti čelné útoky v najťažších prvých mesiacoch vojny . Po dodatočnom zaškolení letcov a získaní novej modernej techniky to robili stále menej. V rokoch 1941-1942 podnikli, napríklad, 358 nabúraní, od novembra 1942 po rok 1943 celkom 192, počas roka 1944 ich bolo 62, a v roku 1945 iba 23.
Tridsaťtri pilotov vykonalo nabúranie dvakrát. Rekord ale patrí pilotovi Borisovi Kovzanovi, urobil celkom štyri. 29. októbra 1941 v okolí mesta Zarajsku mu došla munícia, odsekol Messerschmittu chvost a pristál pri dedine Titovo. Miestni obyvatelia mu pomohli opraviť stroj.
21. februára 1942 zamieril Kovzan na úseku frontu Valdaj-Vyšnij Voločok svoj Jak-1 priamo na Junkers-88. Lietadlá sa medzi sebou zachytili a spolu spadli. Ale sovietskemu pilotovi sa podarilo odbočiť, vyrovnať stroj a tvrdo pristáť v okolí mesta Toržok. Pri Novgorode nabúral s lietadlom MiG-3 9. júla 1942 ešte jeden Messer, prežil a pristál s poškodenou stíhačkou .
Štvrtýkrát, 13. augusta 1942, to mohlo skončiť tragicky. Počas boja s veľkou skupinou bombardérov a stíhačiek bol Kovzanov stroj zasiahnutý, pilot utrpel ťažké zranenie oka. Stroj ho nepočúval. Potom sa pilot rozhodol, že narazí do najbližšieho Junkersu. Po náraze vo výške šiestich kilometrov bol vyhodený z kabíny. Padák sa neotvoril úplne. Ale pilot pristál do bažiny. Na pomoc prišli partizáni. Kovzan strávil vo nemocnici 10 mesiacov a potom znova lietal.
Spôsob Jelisejeva
Po vzniku prúdového letectva, radarov a raketových zbraní zostali masové letecké zrážky minulosťou. Aj keď táto nebezpečná taktika bola ešte dlhú dobu krajným argumentom pilotov stíhačiek.
28. novembra 1973 vpadlo iránske vojenské prieskumné lietadlo RF-4C pilotované iránskym a americkým letcom do vzdušného priestoru ZSSR. V ústrety mu vzlietla nad Gruzínskom stíhačka MiG-21SM kapitána Gennadija Jelisejeva. Narušiteľ hranice ignoroval varovanie, preto pilot začal paľbu. Prvú raketu odpálil pred prieskumné lietadlo. Druhá stratila cieľ v oblakoch. Kanón na MiGu zlyhal. Z krajiny dostal Jelisejev rozkaz, aby za každú cenu zastavil nepriateľa, pretože nebolo jasné, čím bol vyzbrojený, a čo mal za cieľ. Kapitán zaútočil na iránsky lietadlo zospodu. Sovietsky pilot zahynul, posádka RF-4C sa katapultovala a bola zadržaná. Bolo to prvé a posledné nabúranie v dejinách nadzvukového letectva.
Maroš Šolc
