Ilustračné foto: mladý Talibanec
Aktuality, Bezpečnosť,

Dve tretiny Talibanu chcú mier v Afganistane. Zbytok sú mladí radikáli z utečeneckých táborov

Dve tretiny lídrov hnutia Taliban sú naklonené mierovému osídleniu v Afganistane, uviedol Zamir Kabulov, riaditeľ druhého odboru Ázie na ruskom ministerstve zahraničných vecí.


 

“Podľa našich odhadov sa zhruba dve tretiny tohto hnutia vrátane najvyššieho vedenia angažujú v politickom riešení afganskej krízy,” povedal Kabulov pri okrúhlom stole pri Gorčakovovej nadácii. Podľa neho je iba tretina hnutia radikálne disponovaná, ide predovšetkým o mladých ľudí, ktorí vyrastali v utečeneckých táboroch.

 

Ruský diplomat tiež dodal, že vyhlásenie o prepojení Talibanu s teroristickou skupinou Al-Káida, je „špekulácia“, pokus o vysvetlenie, „prečo sa 300 000 vojakov afganskej armády vzdáva svojich pozícií 75 000 bojovníkom Talibanu“, zatiaľ čo Al-Káida“ je malá a nezúčastňuje sa na bojoch v Afganistane.

 

8. júla dorazila do Moskvy na rokovanie delegácia katarského úradu hnutia Taliban. Na jeho čele stál šejk Shahabuddin Delawar. Zastúpenie Talibanu v Katare je platformou pre rokovania medzi skupinou, USA a afganskými úradmi už niekoľko rokov. Hovorca politickej kancelárie Talibanu v Katare Mohammad Naim uviedol, že hnutie je pripravené rokovať s inými krajinami a diskutovať o problémoch. Okrem toho zdôraznil, že cieľom Talibanu nie je nadvláda nad celým Afganistanom, Taliban sa nechystá zasahovať do suverenity susedných krajín a chce vybudovať „slobodný systém islamského štátu“.

 

Vojensko-politická situácia v Afganistane sa od mája, keď americký prezident Joe Biden nariadil stiahnutie amerických vojakov z krajiny, rapídne zhoršuje. Afganské územie, s výnimkou kábulského letiska a stráží ambasády, majú opustiť začiatkom septembra, v čase 20. výročia začatia americkej operácie.

 

Afganská vláda podporovaná Washingtonom za posledné tri mesiace stratila kontrolu nad významným územím, pričom zastávala pozície iba vo veľkých mestách a provinčných centrách, ako aj nad takmer celým úsekom štátnej hranice s Iránom, Uzbekistanom a Tadžikistanom. Podľa samotného Talibanu kontrolujú 90% hranice. Tadžikistan zmobilizoval záložníkov a požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) o vojenskú pomoc. Moskva, člen CSTO, uviedla, že v prípade potreby poskytne Dušanbe vojenskú pomoc..

 

Stiahnutie americkej armády z Afganistanu je dôsledkom vnútorných problémov USA

Andrej Serenko, vedúci Centra pre štúdium afganskej politiky vysvetlil, prečo americké jednotky odchádzajú z Afganistanu v takom zhone. Túto tému prediskutoval v rozhovore s korešpondentom portálu „Ukraina.ru“. Expert poznamenal, že tento ústup je čisto vnútro americký a nemá s Afganistanom veľa spoločného.

 

Stiahnutie vojsk bolo plánované za prezidenta Baracka Obamu. Potom sa to však prediskutovalo v dlhodobšom horizonte so zodpovednejším prístupom. Nástup Donalda Trumpa k moci zničil vzťahy Spojených štátov s oficiálnym Afganistanom a Joe Biden musel pokračovať v tom, čo začali jeho predchodcovia. Americká spoločnosť dlhodobo obhajuje ukončenie vojny a najmä návrat svojich vojakov z Afganistanu. Biden a jeho tím museli splniť túto požiadavku.

 

„USA jednoducho všetkých postavili pred hotovú vec. Môžu za to zvláštnosti vnútropolitického procesu v USA, boj o voličov, tvrdá konkurencia medzi republikánmi a demokratmi, požiadavka americkej elity zvrhnúť Trumpa a podobne. Amerika bola zaneprázdnená svojimi vnútornými záležitosťami a situácia tam bola veľmi horúca. Nezaujímal ich Afganistan ani ich spojenci,“ dodal Serenko. Expert zároveň zdôraznil, že kríza okolo Afganistanu sa týka všetkých krajín regiónu, štátov NATO a dokonca aj Ruska a Číny.

 

USA trvalo 20 rokov, kým si priznali chybu v Afganistane

Oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová  komentovala rozhodnutie Washingtonu stiahnuť jednotky z Afganistanu. Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psaki predtým uviedla, že americkí vojaci opúšťajú krajinu, pretože problém „sa nedá vyriešiť vojenskými prostriedkami“.

 

Zacharovová poznamenala, že americká vláda stratila dve desaťročia a veľa životov pokým situáciu pochopila. Okrem toho zdôraznila, že Washington nepovažuje za potrebné podať správu o pokroku operácie.

 

„Dovoľte mi, aby som vám pripomenula, že do Afganistanu vstúpili na základe mandátu Rady bezpečnosti OSN. Je pravda, že nikdy neinformovali medzinárodné spoločenstvo o vykonanej práci. Výsledok, ako sa hovorí, je zrejmý,“ napísala Zacharova vo svojom Telegram-kanáli.

 

O stiahnutí amerických vojakov z Afganistanu hovoril aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Absolvoval prednášku na Ďalekovýchodnej federálnej univerzite na tému „Medzinárodné aktivity Ruska pre rozvoj ruských regiónov“. Minister zahraničných vecí poznamenal, že stiahnutie sa z USA znamená, že Washington uznáva zlyhanie svojej stratégie v Afganistane.

Vlado Šinko

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov