Američania pristúpili na financovanie teroristov proti svojim nepriateľom
Čína, 12.August 2021 (AM) – Čínske špeciálne služby odhalili veľmi elegantnú machináciu, ktorá ukazuje, ako ľahko sa dá americká spoločnosť donútiť k financovaniu teroristických organizácií. Exkluzívne právo na zverejnenie tohto príbehu poskytla čínska kontrarozviedka pekinskému denníku Global Times, ktorý toto právo hrdo realizoval.
To všetko začalo už v roku 2018, kedy bol v Číne zahájený experiment – nová a humánna metóda boja proti terorizmu v Sin-ťiangu. Mladým ľuďom odsúdeným za terorizmus (nie však za ťažké zločiny) bolo väzenie nahradené povinným preškolením v špeciálnych školách. Čo okrem iného, mladým ľuďom umožňovalo získať prácu vďaka tomu, že získavali dosť dobré odborné znalosti. Autor tohto príspevku videl na takýchto školách kurzy pre profesionálnych tanečníkov (v Sin-ťiangu je to celé odvetvie), pekárov a kaderníkov. Čo bolo ďalej, je dobre známe: ochrancovia ľudských práv z USA a ich spojeneckých krajín začali vysvetľovať, že to nie sú školy, ale koncentráky, v ktorých je uväznený jeden, alebo dokonca aj dva milióny Ujgurov zo Sin-ťiangu.
Dodáme k tomu, že Sin-ťiang je známy okrem iného, svojou bavlnou, a vôbec je to ďalší čínsky hospodársky zázrak, na ktorom sa snaží podieľať veľké množstvo európskych, amerických a iných spoločností, ktoré vyrábajú napríklad tričká.
Na jeseň roku 2018 jedna podobná americká spoločnosť Badger Sportswear a jej čínsky partner začali dostávať posolstvo od americkej organizácie pod názvom Konzorcium práv robotníkov. Posolstvo obsahovalo obvinenia z použitia otrockej práce, práce väzňov z už spomínaných škôl, čiže “koncentrákov”. A tieto vaše tričká ušité rukami ujgurských otrokov predávate po celej Amerike?
V roku 2018 začalo celé hnutie bojkotov investorov do Sin-ťiangu, a boj proti “otrockej práci” sa stal módnym trendom. Potom ich táto téma už trochu omrzela (a teraz znie akosi tlmene – je tu predsa pandémia). Spočiatku to však pre spoločnosť, ktorá na to nečakane narazila, vyzeralo dosť hrozivo. Najmä keď prišli ďalšie listy – s odvolaním na istého odborníka (prekvapivo z Austrálie), ktorý preskúmal satelitné fotografie a uvidel na nich uličku ohradenú ostnatým drôtom, ktorá viedla z koncentráku akurát do továrne na výrobu oných tričiek (je dobre, že to nebol tunel vedúci do prístavných skladísk v Šanghaji). A ešte horšie, prišli aj otázky od Colnej služby USA, ak neboli sfalšované.
A “jazvece” (americká spoločnosť nesie totiž meno tohto zvieraťa) na to začali reagovať ako slušní ľudia, dokazovať, že nie sú zločinci. Za týmto účelom najali expertov z miestnej pobočky medzinárodnej spoločnosti Alvarez & Marshal, odborníkov pre vyšetrovanie a iné špeciálne operácie, ktoré bolo treba v danom prípade vykonávať na území Číny. Tamojšie bezpečnostné služby prirodzene ihneď prejavili záujem, čo “jezvecom” len pomohlo, ako vyšlo najavo neskôr. Všetky mysliteľné a nemysliteľné expertízy a inšpekcie pochopiteľne ukázali, že žiadna otrocká práca ani práca väzňov neexistovala. Na Konzorcium práv robotníkov to ale nijako nezapôsobilo. Naopak táto organizácia zapojila do tejto kampane ďalšiu organizáciu ochrancov ľudských práv – Human Rights Watch, ktorá je známa svojou zvláštnou neláskou práve k Číne (a tiež k Rusku).
A zrazu na vrchole škandálu zaznel z hlavného sídla Konzorciá a z iných organizácií ochrancov ľudských práv tichý zdvorilý hlas: “Vari ste to doteraz nepochopili? Dajte nám peniaze. Šesťstotisíc dolárov by mohli veľmi pomôcť ochrane práv robotníkov – a budete mať pokoj. ”
Potom bola skoro doslovne zopakovaná jedna epizóda z príbehu známeho literárneho hrdinu, vydierača Ostap Bendera: a čo tristotisíc nepomôžu ochrane práv robotníkov? Ukázalo sa, že stačí aj tristo tisíc.
A to ešte nie je všetko, a nie je to dokonca to hlavné. Otázka bola, komu majú tie peniaze previesť. Dve organizácie ochrancov ľudských práv naznačili, že existuje taký Svetový Ujgurský kongres, a práve tomu peniaze dajte.
“Jazvece” mali šťastie, že už boli v tom čase pod ochranou čínskych špeciálnych služieb, ktoré sa nimi vážne zaoberali. Ide o to, že spomínaný kongres je známou teroristickou organizáciou, ktorá sa podieľala aj na hromadných vraždách v Sin-ťiangu v júli 2009. Teroristi vtedy zabíjali aj okoloidúcich, všetkých, ktorí im prišli do rúk. A až odvetou za podobné vyčíňanie začal Peking vymýšľať rôzne spôsoby čelenia tomuto nebezpečenstvu, vrátane oných škôl miesto žalárov.
Boj o svetovú nadvládu na pozadí pokrytectva
Z tohto príbehu sa dajú vyvodiť rôzne závery, ktoré platia nielen pre Čínu. Napríklad taký: nemusia to byť podvodníci a sponzori teroristov, ktorí sa vydávajú za ochrancu ľudských práv. Môžu to byť aj skutoční ochrancovia ľudských práv. Pretože jedno nie je druhému na škodu.
Záver je nasledujúci: bitka západných politikov s Čínou o to, kto bude zajtra vo svete hlavný, prebieha bez pravidiel a bez ohľadu na slušnosť, vydáva sa ale pritom za boj o onú slušnosť a inej vysoké zásady. Máme tu len čiastkové príklady, pretože tým utrpela nepríliš veľká spoločnosť.
Niečo podobné (aj keď najčastejšie bez financovania terorizmu) sa stávalo a stáva aj najväčším západným korporáciám, ktorých prosperita záleží na čínskom trhu. A zaujímavé je nie, kto z nich bez Číny prežije, ale niečo iné: kto tam zaujme ich miesto. A nakoniec ponaučenie pre všetkých, ktorí ešte veria vo vysoké zásady, ktoré údajne obhajujú ochrancovia ľudských práv a iní bojovníci – proti rasizmu, znečisteniu zemegule a inému svetovému zlu: neváhajte sa obrátiť na špeciálne služby. Tie môžu veľmi pomôcť.
Dmitrij Kosyrev
