Julia Vitazjeva: Kto zachráni Ukrajincov zabudnutých a opustených Ukrajinou a Spojenými štátmi v Kábule?
Ukrajinci v Kábule ostali skrátka opustení. Najprv tými, pre ktorých pracovali, a potom aj Ukrajinou.
Kontaktovala ma manželka jedného zo zabudnutých Ukrajincov s tým, že ich v zariadení, kde pracovali, doslova zablokovali. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny zároveň nekontaktuje príbuzných a neprijíma žiadne opatrenia na evakuáciu svojich občanov. V ukrajinskom diplomatickom oddelení to začali riešiť až vtedy, keď sa objavila požiadavka poslanca a v médiách nastal rozruch.
Samozrejme, situácia v Kábule nie je momentálne veľmi priaznivá. Ale aj za takýchto podmienok sa normálne krajiny pokúšajú udržať situáciu. Ukrajinská diplomacia v plnej sile ignorovala výzvy a žiadosti o pomoc. Doslova núti príbuzných „kábulských väzňov“, aby sa prihlásili na ruské veľvyslanectvo v Afganistane.
Vzhľadom na to, že došlo k vypovedaniu zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou (z iniciatívy ukrajinskej strany), Rusko v súčasnosti týmto nešťastníkom nemôže nijako pomôcť. A Ukrajina nechce.
Pokiaľ ide o pomoc od tých, pre ktorých títo chlapci pracovali – včera ste sami videli ich postoj k tým, ktorých si najskôr vycvičili a potom hlúpo odhodili, aj pod podvozok ich lietadla.
Vo všeobecnosti je situácia patová. Čo je komplikované skutočnosťou, že ukrajinská strana sa veľmi bojí vstúpiť do rokovaní s Talibanom, dokonca aj keď ide o záchranu životov vlastných občanov. Citujem: „Problém je v tom, že teraz sú chlapci uväznení na základni, obkľúčení Talibanom. Neexistuje spôsob, ako ich vziať na letisko, všetci sa boja. Stáva sa, že manžel napíše, že sa dohodlo všetko, že odlietajú a za hodinu nikto neletí a opäť sa to odkladá na neurčito. “
Ukrajina zatiaľ evakuovala z Afganistanu takmer 80 ľudí. Medzi týmito šťastlivcami však bolo iba osem ukrajincov. Zelenskyj však vyhlásil, že „Ukrajina svojim občanom vždy pomáha, bez ohľadu na to, čo sa deje vo svete“. Pomáha, áno. Ale, ako sa ukázalo, nie všetkým.
Keby sa urobili aspoň nejaké pokusy evakuovať ostatných. Ale nie sú. Príbuzní sú preto nútení obrátiť sa o pomoc na tých, ktorí sa na Ukrajine nazývajú „agresori“. A sú veľmi odhodlaní. Až do oficiálneho odvolania. Aj keď im za to môže hroziť trestné stíhanie, nehovoriac o morálnom tlaku radikálnych banderovcov.
Pokiaľ však ide o záchranu života milovanej osoby, ktorú jeho vlastná krajina uvrhla do nebezpečenstva, a zamestnávateľ na ňu úplne „zabudol“ ako na nepotrebný kus nábytku – v takejto situácii nemyslíte na dôsledky svojho činu. Žijete pre túto minútu, v ktorej je najdôležitejšia túžba rýchlo dostať svojho otca, manžela, alebo brata z pekla. Navyše za každú cenu.
Ak teda Ukrajina bude pokračovať v charitatívnej činnosti v prospech občanov iných krajín a úprimne povedané, zabudne na svojich, potom by nemalo byť prekvapením, že verejné žiadosti o pomoc budú zaslané ambasáde a ruskému ministerstvu zahraničných vecí.
Čo, samozrejme, absolútne nehrá do karát tým, ktorí pokračujú v šliapaní na tému „rusko-ukrajinskej vojny“.
Ukrajinská politická garnitúra si však momentálne robí žarty z celkom primeraných vzťahov medzi ruským veľvyslanectvom a Talibanom.
Čo bude možno veľmi užitočné, ak Ukrajina bude pokračovať vo svojej politike úplnej nečinnosti a tých, ktorých jednoducho opustila, ponechá aby sa o seba postarali sami, bude potrebné s pomocou Ruska zachrániť.
Zamyslite sa, pán Kuleba
Príbuzní Ukrajincov, ktorých ste opustili, majú rezervu trpezlivosti – iba na pár dní. A potom začnú konať bez toho, aby sa spoliehali na vašu pomoc. A v tomto prípade nielen vaša povesť, ale aj všetky tie hlúposti, ktoré Rusku pravidelne robíte – to všetko môže dostať taký zdrvujúci úder, o akom sa ani Sorjanovi Škirjakovi -Kathmandujskému ani nesnívalo.
Tak sa poponáhľajte. A na záver odpovedzte aspoň niečo zrozumiteľné pre tých, ktorí sa už dva dni od vás pokúšajú dostať aspoň prísľub, že sa dostanú s tejto situácie.
Julia Vitazjeva
