Klausov poradca Hájek: Afganské ťaženie je neskutočná hanba. Porážka NATO v regióne
Americký útek z Afganistanu demaskoval pravú povahu NATO, ktoré predsa vôbec nebolo koncipované ako útočný pakt … Debakel americkej zahraničnej politiky, ale aj tej českej komentuje bývalý vicekancelár Pražského hradu a blízky spolupracovník niekdajšieho prezidenta Klausa Petr Hájek.
20 rokov sme mali predstavu, že prostredníctvom NATO sa v Afganistane buduje demokracia, že na tom participuje aj Česká republika. Zrazu sa ukazuje, že sú tam v hre iné procesy, že nás to stálo ohromné prostriedky, ale aj životy našich vojakov. Ako by ste zhodnotil doterajšie udalosti a čo podľa vás bude nasledovať? Čo my a naša úloha v Afganistane?
Petr Hájek: Ja by som povedal, že zámeno “my” sem nepatrí. alebo (ČR) sme medzi tými, kto tam budoval kvázi “demokraciu”, kto vôbec dovážal “liberálnu demokraciu” do štátov s úplne inou tradíciou a odlišným náboženstvám, inou štruktúrou … Myslím, že celý čas sme boli napospol klamaní, pretože v daných krajinách išlo o niečo dočista iné. Aj zámienka, ktorou bol 11. september, je sama o sebe pochybná. Išlo len o to, že Spojené štáty v koprodukcii “krytia”, tzn. ďalšími štátmi spolu vytvárajúcimi NATO, boli presvedčené, že môžu, resp. po rozpade ZSSR a po 11. septembri, začať dobývať svet. To sa im ale nepodarilo.
Američania neuspeli v Líbyi, nezadarilo sa im v Sýrii, šťastie v rozpínavosti nemali ani v Iraku, ani v Afganistane. Na Západe sme podľahli obrovskej ilúzii, ktorá doznievala od konca studenej vojny a ktorá bola zhmotnená v známej eseji, ktorá tvrdila, že teraz už nastane koniec histórie (Francis Fukuyama). Staronový koniec dejín nenastal. Boli sme strašení, boli sme klamaní.
Čo z toho vyplýva?
Američania aj my sme premrhali veľa peňazí. Životom to ďalej zaplatil rad ľudí, nehovoriac o civilných obetiach. Zbytočne tam vlastne padli vojaci, ktorí predstavovali de facto okupačné jednotky. Myslím si, že koniec bol nevyhnutný, že mal ale prísť oveľa a oveľa skôr. Prezident Trump to chcel už tiež ukončiť …
Chopil sa toho až “prezident” Biden, vďaka nemu došlo na nekontrolované sťahovanie jednotiek. Chaos a všetko, čo sa tam deje, vyzerá len zdanlivo neusporiadane a akoby bez koncepcie. V skutočnosti sú to výslednice dobre pripravených scenárov, ktoré podopierali bábkovú centrálnu vládu. Uvedomme si tiež to, že Afganistan nie je krajina v tom klasickom slova zmysle … Je to vlastne územie, na ktorom platí predovšetkým Klanová disciplína. Ako sa to tam bude ďalej vyvíjať, ťažko povedať. Myslím, že nie je úplne vylúčené, že sa tam vnútri stretnú rôzne sily. To už je však vec Afgancov a jednotlivých klanov.
Armáda USA je predsa fenomén s astronomickým rozpočtom. Toto musí predsa zanechať impakt na všetkých. Možno isté ilúzie stratia iné bábkové vlády po svete …
Nepochybne Spojené štáty a NATO dostali výprask. Ovplyvní to politiku tak v USA, ako aj v členských štátoch NATO. Je to len ďalší z dôkazov , že veľká imperiálna politika je u konca, že snaha urobiť svet unipolárnym vzala za svoje. Vzala za svoje už dávno, ale teraz to začalo byť dobre vidieť.
Vidíte riešenie?
Teraz to chce multipolárnu spoluprácu, aby sa svet vôbec udržal v chode. Má mnoho boľavých miest, afganský syndróm je len jedným z problémov, ktoré v tejto chvíli najviac vyčnievajú. V skutočnosti je afganská epizóda dávno skončená a to, čo vidíme teraz, je len mediálna dohra. Pod povrchom hľadajme hlbšie problémy západnej civilizácie. Západný svet je ničený. Rozklad a rozpad západného spoločenstva je umocnený porážkou koaličných síl v Afganistane. Hanba, ktorou celé afganské ťaženie bolo, teraz dostáva patričnú korunu … Nemožno než sa len horko pousmiať všetkým tým rokom mediálneho masírovania nášho a západného obyvateľstva. Boli sme predsa neustále uisťovaní, čo v tom Afganistane všetko nerobíme, resp. za úžasnú civilizačnú prácu. Urobili sme prácu, áno, avšak anticivilizačnú, urobili sme ju na sebe.
Ono to vlastne vyzerá, že USA vyzbrojili až tristo tisícovú armádu, ktorá sa Talibanu vzdala bez boja. Táto armáda je vyzbrojená modernou americkou technikou. Že by to bol vážne zámer?
Ak je tam 300 000 vyzbrojených Afgancov či kto to vlastne je (Afganci ako takí neexistujú, ide len o obyvateľov územia, ktorí sa delia do rôznych klanov …), potom si uvedomme, že zbraní je tam prebytok. Býva to tak po každej vojne, ak nepoviem po dvadsaťročnej. Čakajme, že sa tieto zbrane pokojne môžu objaviť v Európe. Určite sa stanú predmetom pašeráctva. Nezabúdajme, že tá lož, že afganské ťaženie bolo ťažením proti medzinárodnému terorizmu – je od začiatku smiešna.
Ako sa kolotoč okolo Afganistanu dotkne zahraničnej politiky Česka? Motiváciou k rozhovoru je aj kritický článok Václava Klausa, ktorý považuje porážku Západu v Afganistane tiež aj za porážku českej zahraničnej politiky.
To je smiešna otázka. My žiadnu zahraničnú politiku nemáme … Skôr sa to odrazí na zahraničnej politike ČR podľa toho, ako sa udalosti v Afganistane odrazia na zahraničnej politike Bruselu a Washingtonu. Inak ja už nie som tlačovým hovorcom Václava Klausa. Za neho som mohol hovoriť v časoch, keď som jeho hovorcom bol. Václav Klaus mal s hrôzostrašnými operáciami NATO vždy problém. Tak či onak stál proti tomu, vlastne ako skoro jediný v tejto krajine.
Vladimír Franta
