Elektrolet a Partizan – dve, tak trochu nepovšimnuté senzácie na leteckom salóne MAKS-2021, ktoré si však zaslúžia pozornosť

Tu treba povedať, že stroj TVS-2MS predstavuje modernizovanú ruskú verziu legendárneho sovietskeho transportného lietadla An-2 Kukuruznik (v našich zemepisných šírkach bolo toto lietadlo známejšie skôr pod prezývkou „Andula“, pozn. aut.) s novým označením, pretože práva na označenie An-2 zostali ukrajinskému Antonovu. Ide o dvojplošník, či presnejšie, skôr o jedenapolplošník – precvičovanie múdrosti a irónie nad archaickosťou konštrukcie však môžeme smelo prenechať druhým. To, vďaka čomu toto lietadlo prevyšuje iné stroje vo svojej triede, sú jeho konštrukčné zvláštnosti. Na ruskej variácii „Kukuruznika“ je nainštalovaný nový motor, prepracovaná kabína, využité boli kompozitné materiály. Vďaka tomu sa prakticky jedenapolnásobne zvýšil dolet pri súčasnom plnom zaťažení, spotreba paliva sa znížila o 10 % pri porovnaní s An-2 a ostatné charakteristiky sa zlepšili v priemere o 15–20 %. Niektoré krajiny už prejavili záujem o modernizovanú verziu TVS-2MS. Avšak množstvo nadšených recenzií na MAKS-2021 si toto lietadlo vyslúžilo niečim iným.

Vec sa má tak, že prezentovaný stroj TVS-2MS bol použitý ako lietajúce laboratórium v rámci projektu bezpilotných transportných systémov a v tomto prípade dokázali domáci konštruktéri skutočne prekvapiť. Táto experimentálna verzia s pracovným názvom „Partizán“ dostala namiesto jednej pohonnej jednotky odrazu deväť motorov, po štyri motory na každej strane spodného „polkrídla“. Toto neobvyklé technické riešenie poskytlo vskutku nevšedné výsledky. Dodatočný distribuovaný elektrický pohonný systém radikálne zvýšil aktívne obtekanie krídla a tým pádom aj vztlak. „Partizán“ sa vďaka tomu vznáša k oblohe doslova z miesta, pričom následne takmer visí na oblohe počas letu extrémne nízkou rýchlosťou, ktorá v prípade potreby môže narásť až na 300 km/h a dokáže, ako už bolo povedané vyššie, pristáť na veľmi malej ploche. Na prevádzku modernizovaného TVS-2MS postačuje už teraz pristávacia plocha pre vrtuľník, tzv. heliport. Tí, ktorí sa nevedia zdržať vtipkovania o lietadle a jeho neobvyklom vzhľade, by mohli vziať na vedomie, že v tomto prípade ide predovšetkým o lietajúce laboratórium, na ktorom sa testujú a predvádzajú perspektívne technológie ultrakrátkeho vzletu a pristátia. Sériovo vyrábaný „Partizán“ bude kompaktnejší, ľahší a elegantnejší, pokiaľ je to len možné vzhľadom na konštrukciu „jedenapolplánu“. A kde je možné takéto lietadlo využívať?

Predovšetkým, samozrejme, na letiskách so zlou vzletovou a pristávacou plochou, v odľahlých oblastiach. Lietadlo dokáže odviezť 8 pasažierov a okolo 1 tony užitočného zaťaženia. Akokoľvek, práve jeho unikátne schopnosti – možnosť vzlietnuť a pristáť na pristávacej ploche pre vrtuľníky a taktiež schopnosť letieť extrémne nízkou rýchlosťou – ho činia vysoko užitočným aj pre Ministerstvo RF pre výnimočné situácie (МЧС РФ – Министерство РФ по … чрезвычайным ситуациям) pri vykonávaní pátracích a záchranných operácií. Je možné, že o Partizána prejaví záujem aj Ministerstvo obrany RF, čo by mohol naznačovať už samotný názov lietadla. Ako bolo už vyššie uvedené, lietadlo vzniklo ako súčasť programu bezpilotných lietadiel, čo je veľmi zaujímavé. Predstavme si, že MO RF dostane lietadlo TVS-2MS vo verzii prieskumného alebo prieskumno-úderného drona (UAV), schopného vzlietnuť z ľubovoľnej lesnej plochy.

Nosnosť lietadla vo verzii s pilotom je okolo jednej tony, v bezpilotnej verzii bude vyššia. Na Partizána bude možné podvesiť vybavenie pre prieskum, protitankové rakety a bomby, čo z neho urobí ťažký prieskumno-úderný bezpilotný prostriedok, svojimi charakteristikami prevyšujúci niektoré ďalšie konkurenčné stroje. Nie je vylúčené, že si dokonca, vďaka svojim schopnostiam krátkeho vzletu a pristátia nájde miesto na palube lode ako námorný prieskumno-úderný bezpilotný prostriedok. Nič dokonca nebráni tomu naučiť ho pristávať na vode, čo ešte zjednoduší jeho následné použitie.

Jak-40 Elektrolet
A pokračujeme ďalej s „rýchlovarnými kanvicami“. Je nesporné, že v súčasnosti je jedným z trendov pri stavbe civilných lietadiel ich maximálna „ekologizácia“. Tak napríklad, minulý rok bola na Západe úspešne otestovaná Cessna eCaravan s elektrickým pohonom (ako základ poslúžil overený model malého dopravného lietadla 208B Grand Caravan). Na Leteckom a kozmickom salóne MAKS-2021 bol predvedená ruská odpoveď v podobe dopravného lietadla Jak-40, na ktorom bol po prvýkrát na svete inštalovaný supravodivý elektromotor ako súčasť hybridného pohonu. Ešte presnejšie vyjadrenie by znelo, že experimentálne laboratórium bolo umiestnené na palube lietadla Jak-40, ktoré je následne používané úlohe demonštrátora ruských technológií. Fungujúcich technológií.

Okrem štandardných pohonných jednotiek používaných sovietskym dopravným lietadlom pre krátke trasy bola na prednú časť experimentálneho lietadla nainštalovaná špeciálna vrtuľa privádzaná do pohybu inovatívnym elektromotorom na báze vysokoteplotných supravodičov s výkonom 500 kW a v zadnej časti lietadla bola nainštalovaná ďalšia pohonná jednotka – motor na báze plynovej turbíny s turbohriadeľom s elektrickým generátorom a lítium-iónovými batériami. Čo môže poskytnúť takýto neobyčajný hybrid? Je toho viac. Po prvé, poskytuje možnosť lietať vo viacerých režimoch: vzlietať a pristávať pri použití elektromotora, v prípade potreby je možné zapnúť motor s plynovou turbínou a nabiť batérie. Po druhé, použitie technológie vysokoteplotných supravodičov namiesto klasických medených vodičov v elektromotore umožní dramaticky znížiť odpor a zmenšiť fyzické rozmery pohonnej jednotky a tým pádom aj jej hmotnosť a teda aj celkovú hmotnosť lietadla. Vďaka chladeniu dusíkom v kryostatickej komore účinnosť perspektívneho ruského leteckého motora dosahuje fantastických 99,5 % a spotreba tradičného leteckého paliva sa výrazne zníži na 60–65 %. Hľa, takýto druh „elektroletu“ sa v súčasnosti vyvíja v Rusku a rôzni emigranti, ktorým pobyt na slnku zjavne uškodil, naďalej vytrvalo šíria mýty o rýchlovarných kanviciach.
Fero Kysucký