Tajná zbraň Hitlera – opiáty a amfetamin
V Tretej ríši boli na drogách všetci – športovci, artisti, vojaci a dokonca aj ženy v domácnosti, napísal pred časom Tonja Mastrobuoni v novinách La Stampa.
Jeden z najznámejších nemeckých spisovateľov XX. storočia Heinrich Böll prosí v liste z frontu poslať mu čo možno najviac pervitínu. Pričom nejde o nič škandalózne: metamfetamín bol v nacistickom Nemecku v móde, osobitne v zákopoch 2. sv. vojny. Drogy sa predstavovali ako liek, na dlhé hodiny podporujúci bodrosť a stav eufórie.
Preparát vynašiel lekár Fritz Hauschild, ktorého ohromilo, aký efekt má „Benzedrin“ na amerických športovcov, ktorí prišli do Berlína na olympijské hry v roku 1936.
Pervitín sa v Tretej ríši rýchlo rozšíril. Užívali ho športovci, speváci a počas skúšok aj študenti. Fabrika na pervitín dokonca vyrábala z neho aj cukríky, aby sa aj domáce panie potešili, píše La Stampa.
Na začiatku 2. sv. vojny sa drogy rýchlo šírili medzi vojakmi Wehrmachtu. Norman Ohler, autor knihy Der totale Rauch (Totálna eufória), je presvedčený, že drogy zohrali hlavnú rolu nielen v blitzkriegu proti Francúzsku v roku 1940, ale aj v správaní Adolfa Hitlera. „Lekári a narkotiká vyjasňujú mnohé vo vnútornej štruktúre nacizmu“, píše Ohler. Nacistický šéflekár Otto von Ranke hovoril, že „preparát má obrovskú vojenskú hodnotu“. Keď Nemecko vpadlo do Francúzska, Rankemu nebolo za ťažké presvedčiť generálov, vrátane „púštnej líšky“ Erwina Rommela, vydávať vojakom pred útokom pervitín. Rommel tento preparát poznal, veď i on ho užíval.
V polovici mája 1940 nemecké tanky uskutočnili bez zastávky štvordňový skok a zmietli zo zeme francúzske opevnenia. Francúzski vojaci boli ohromení protivníkovou náladou. Nemci boli na neudržanie. Bol to metamfetamínový blitzkrieg.
Ale aj po roku 1941 začalo byť Hitlerove správanie nevysvetliteľným: Ohler je presvedčený, že evidentne ide o drogové následky. Za 1349 dní totiž Hitler dostal okolo 800 injekcií s metamfetamínom, steroidmi a ďalšími preparátmi. Užil 1100 tabletiek. Ľudia z Hitlerovho okolia mali antipatiu voči Hitlerovmu osobnému lekárovi Teodorovi Morellovi: báli sa ho. Pričom, zdá sa, že nie bez dôvodu. V roku 1945 sa Hitler zmenil na trosku: začali mu vypadávať zuby, chvíľu pred kapituláciou, 17. apríla sa lekárovi vyhrážal smrťou a jedol cukor, aby prekonal abstinenčný syndrom, píše La Stampa.
Vladimír Mikunda
