Prečo ostal francúzsky bojovník bez mena?
Francúzsko, 9.september 2021 (AM) – Bez mena neznamená nič iné, než fakt, že jeho názov je vyvodený len z jeho určenia Véhicule Blindé de Combat d’Infanterie čo v slovenčine možno preložiť ako obrnené bojové vozidlo pozemnej jednotky (aspoň dúfam že také niečo to môže byť). Kedysi sa v Československu (v ZTS Dubnica nad Váhom) vyrábali BVP (Bojové Vozidlo Pechoty).
Francúzsky VBCI nedostal žiadne meno, čo je podľa mnohých škoda, pretože takmer všetci výrobcovia dávajú názvy bojových vozidiel do kontextu s nejakou formou mytológie, alebo aby bolo aspoň atraktívne pre nákupcov. Nebudem tu spomínať žiadne, aby som nepoškodil meno nejakého obrneného tátoša a pritom by to nemusel byť zlý výrobok. Sami zalistujte vo svojich učebniciach a určite ich niekoľko nájdete.
Osobne som VBCI v praxi nezažil. V čase môjho pôsobenia v Cudzineckej Légii vo Francúzsku sme používali VAB. Ten sa vyrábal v najrôznejších verziách a sprevádzal nás snáď všade, kde sa Francúzi rozhodli vstúpiť na cudziu zem a svojimi pneumatikami, alebo pásmi nechávali stopy na zemi. S týmito stopami tiež roznášali svoje mierotvorné munície, ale Francúzi sú v tvorení mieru bombami ďaleko za Američanmi aj keď Francúzska história nám napovie, že to je koloniálna krajina a tradícia vojny bola a stále je úspešne presadzovaná v každej politike Francúzskej vlády.
Francúzsko má stále tendenciu zachovania nezávislosti vo vojenských technológiách. Nie všetci poznáme ich špičkové technológie vyvíjané priamo vo Francúzsku. Američania sú vynikajúci v kradnutí nápadov a technológii a robia to vo forme rôznych špiónskych programov na sledovanie činnosti vo všetkých smeroch. Nezabúdajme, že US vláda má prístup ku všetkým dátam všetkých firiem pôsobiacich na území USA.
To, čo sa malo stať VBCI, mohlo byť nadnárodným projektom. Koncom apríla 1998 bolo oznámené vytvorenie konzorcia ARTEC pod záštitou nemeckých firiem Rheinmetall (64 %) a KMW (36 %). Toto konzorcium malo definovať špecifikácie, vyvinúť a vyrobiť budúce bojové vozidlo pechoty s pohonom ôsmich kolies, ktoré bude spoločné pre Nemecko (GTK – Gepanzerte transport kraftfahrzeug), Spojené kráľovstvo (MRAV – Multirole armoured vehicle) a Francúzsko (VBM – Modular armoured vehicle). Paríž chcel nahradiť svoj park lietadiel AMX-10P zavedených začiatkom 70. rokov.
Pre veľké rozdiely týkajúce sa možností a využitia budúceho vozidla Francúzsko a Spojené kráľovstvo v roku 2003 opustili konzorcium ARTEC a prinútili ho k reorganizácii. K Nemecku, ktoré zostalo osamotené, sa pridalo Holandsko, ktoré potom začalo s programom Boxer, ktorý je dnes známy po celom svete. Spojené kráľovstvo zasa začalo svoj program FRES (Future rapid effect system) na pásovom podvozku a paradoxne koncom roka 2018 objedná 508 vozidiel Boxer. Francúzsko už v roku 1994 vyvinulo experimentálne vozidlo VEXTRA prostredníctvom GIAT (Groupement industriel de l’armement terrestre), z ktorého sa neskôr stala spoločnosť Nexter. S pohonom ôsmich kolies a prevodovkou v tvare H dokonale zapadol do projektu ARTEC a v roku 1995 ho nasledoval prototyp navrhnutý spoločnosťou Renault véhicules industriels (RVI): X8A.
Nakoniec, 100% francúzsky
Po vystúpení Francúzska z ARTEC-u DGA (Délégation générale de l’armement) vyhlasuje nové výberové konanie, ktoré bez problémov vyhrá GIAT s novým vozidlom označeným L8 a vyvinutým v spolupráci s RVI. S cieľom uľahčiť komunikáciu medzi týmito dvoma subjektmi bolo vytvorené nové francúzsko-francúzske konzorcium “Satory Véhicules Militaires”, s ktorým DGA podpísala 6. novembra 2000 zmluvu na nákup 700 vozidiel – po vyhlásení zákona o vojenskom programovaní na roky 2014 – 2019 ich počet bol znížený na 628. Z nejasných dôvodov sa vojenské orgány rozhodli, že nové vozidlo nebude pomenované a bude označené skratkou kategórie vozidla, do ktorej patrí. Hoci v tom čase na blogu CEMATu kolegovia pešiaci navrhovali názvy – odnepamäti “Hoplite”, “D’Artagnan” alebo “Mousquetaire” – nič by nebolo dobré, bol by to VBCI (Véhicule blindé de combat d’infanterie).
Táto fádna skratka sa neukáže ako výhoda pre export, pretože nič neevokuje, neodkazuje na žiadny obraz, nectí pešiaka a pre potenciálnych zahraničných kupujúcich sa ťažko vyslovuje. Pôvodná francúzska objednávka je rozdelená takto: 550 vo verzii VCI a 78 vo verzii velenia. V zmluve sa uvádza, že prvá tranža by mala pozostávať zo 65 vozidiel, z ktorých 54 sú bojové verzie pechoty po 3,6 milióna EUR a zvyšok sú vozidlá VPC (Command Post Vehicle) po 2,8 milióna EUR. Prvý model v plnej veľkosti bol oficiálne predstavený na výstave Eurosatory v roku 2002 a prvý prototyp nasledujúci rok – oficiálne bol predstavený v roku 2004. V tom istom roku zaniklo konzorcium “Satory Véhicules Militaires” v prospech dočasného zoskupenia spoločností GIAT, Renault TD (predtým RVI, teraz pohltené spoločnosťou Volvo) a Thales pre elektroniku.
Okamžite sa začalo s výstavbou ďalších piatich prototypov vrátane VPC. Prvé dve boli pripravené v marci 2005 a začali sa rôzne testy. Ďalšie tri boli dodané v nasledujúcich mesiacoch a posledný bol dodaný v septembri 2005. Do júla 2008 sa týchto päť vozidiel podrobí mnohým testom, počas ktorých prejdú spolu 50 000 km a vystrelia 18 000 nábojov. Zdá sa, že VBCI sa úspešne rodí a je objednaná výroba prvých 20 kusov určených pre pechotnú školu, vtedy v Montpellier, a výcvikové stredisko Canjuers. Prvá várka obsahuje 42 klasických VBCI, 12 strojov vybavených protitankovou strelou Eryx a 11 VPC.
Výroba sa od 1. decembra 2006 realizuje v Roanne v spoločnosti Nexter Systems, predtým GIAT, a jej tempo je stanovené na 10 vozidiel mesačne. Prvých 41 vozidiel bolo dodaných v roku 2008 a zvyšok v nasledujúcom roku. Poskytnutie druhej tranže je rozložené na roky 2009 a 2010. Prvým plukom, ktorý dostal VBCI, je 35. peší pluk v Belforte od októbra 2008. Po “Gaillardovcoch” nasleduje 92. RI z Clermont-Ferrand, ktorý dostáva VBCI od septembra 2009 do apríla 2010, potom 15/2 z Colmaru od októbra 2010 do apríla 2011. Posledný VBCI bol francúzskym silám dodaný 13. marca 2015. Na základe spätnej väzby z afganského terénu bola v decembri 2010 podpísaná zmluva medzi DGA a spoločnosťou Nexter o vypracovaní štúdie na zlepšenie ochrany posledných 95 VBCI. V júni 2013 bola podpísaná nová zmluva na prvú sériu 48 vozidiel VBCI, ktorých hmotnosť sa v rámci bojového nasadenia zvýšila z 29 na 32 ton, a v septembri 2014 ďalšia zmluva na druhú sériu 47 vozidiel. Prvý prototyp upraveného VBCI bol vyhlásený za funkčný 24. septembra 2014 a prvá tretina bola dodaná jednotkám od apríla 2015.
Teoretická dotácia pluku, ktorá sa v súčasnosti ani zďaleka nedosahuje, je 72 VBCI a 14 protitankových VBCI Eryx rozdelených medzi päť bojových rôt so štyrmi sekciami po štyroch vozidlách. K dispozícii je 12 VPC (VBCI-VPC) (VEHICULE BLINDE DE COMBAT D’INFANTERIE – VEHICULE POSTE DE COMMANDEMENT ), jedno na bojovú rotu pre zástupcu dôstojníka, keďže veliteľ jednotky je v VBL2L. Zvyšných sedem vozidiel VPC je pridelených štábu pluku. Pôvodný plán počítal s vybavením ôsmich peších plukov, ale karty sa budú prerozdeľovať od roku 2022 so vstupom Griffonu do služby, pričom v tomto roku si VBCI ponechajú len výcvikové a školiace strediská a obrnené brigádne pluky: tri pešie pluky 7. obrnenej brigády (35. RI, 15/2 a 1. strelecký z Épinalu), ako aj pluky 2. obrnenej brigády (pochodový pluk Chad z Meyenheimu, 16. prápor šerpov z Bitche a 92. RI z Clermont-Ferrand). Všetky ostatné pluky by mali byť vybavené novým Griffonom.
Problémy na vývoznom trhu
Na vývoznom trhu sa VBCI nestretla s očakávaným úspechom a zaznamenala početné neúspechy, často proti tým istým protivníkom. V apríli 2009 Španielsko, ktoré chcelo nahradiť svoje BMR-600, uvažovalo o kúpe VBCI. Prehral s modelom Mowag Piranha V (Dragon), rovnako ako v roku 2015 v Dánsku (400 kusov). V roku 2012 ďalší neúspech proti tureckému Rabdanu 8 × 8 pri dobývaní trhu SAE (Spojené Arabské Emiráty) 700 kusov. V roku 2014 VBCI utrpela prvý neúspech proti nemeckému Boxeru v Litve (88 jednotiek) a zároveň neuspela v Libanone.
V snahe presadiť sa na exportnom trhu spoločnosť Nexter v septembri 2015 počas výstavy DSEI v Londýne predstavila model určený výslovne na export s názvom VBCI 2 alebo Mk2, do ktorého investovala 10 miliónov eur. Karoséria bola upravená premiestnením kokpitu na miesto veliteľa a je vybavená novým motorom Volvo a predovšetkým dvojmiestnou vežou vyzbrojenou 40 mm kanónom CTAI, 7,62 mm ľahkým guľometom na diaľkové ovládanie, ako aj dvoma rampami na odpaľovanie protitankových striel podľa výberu zákazníka. Prvým potenciálnym kupcom, ktorý sa prihlásil, bolo Spojené kráľovstvo v rámci svojho programu FRES. Uskutočnila sa testovacia kampaň, po ktorej vozidlo bohužiaľ nebolo vybrané. V decembri 2017 prišiel na rad Katar, aby otestoval VBCI 2 po neúspechoch BMP-3 SAE počas konfliktu v Jemene, ktorý z hľadiska ochrany nebol ani zďaleka uspokojivý. V tejto súťaži stojí proti sebe VBCI 2, ktorý má skutočné kvality, a fínska Patria XA380, ktorej tiež nechýbajú argumenty. Napriek tomu, že 7. decembra 2017 bol podpísaný list o zámere medzi Katarom a spoločnosťou Nexter na 490 jednotiek, dohoda zostane nedokončená. Žiaľ, VBCI 2 sa stala obeťou starého futbalového príslovia: “Nakoniec vždy vyhrá Nemecko”. V decembri 2020 sa Dauha nakoniec rozhodla pre KMW Boxer, spojený so spoločnosťou Nexter, ktorý pôvodne nefiguroval na štartovacej čiare.
S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť VBCI na vývoznom trhu spájajú spoločnosti Nexter a Arquus svoje sily s belgickou spoločnosťou John Cockerill Defense, bývalou spoločnosťou CMI. Maketa výsledku ich spolupráce bola predstavená koncom septembra 2020 na výstave HEMUS v bulharskom Plovdive. Táto prezentácia nie je bezdôvodná, pretože Sofia chce vybaviť svoje sily 150 modernými bojovými vozidlami pechoty za sumu odhadovanú na 750 miliónov eur. Koncept sa nazýva VBCI 3030, podľa belgickej modulárnej veže, ktorou je vybavený a ktorá môže byť vyzbrojená guľometom kalibru 25, 30, 35, 40 alebo 50 mm, 90 alebo 105 mm kanónom na priamu streľbu a raketovou rampou.
Od nasadenia v Libanone a Afganistane, ktoré boli náročnými bojiskami par excellence, kde VBCI poskytol plnú spokojnosť, sa “osvedčil v boji”. V súčasnosti je nasadený v rámci operácie “Barkhane” v Sahelsko-saharskom pásme (BSS), v operácii, ktorá predčasne opotrebováva mužov a techniku, kde je opäť jednoznačne vysoko hodnotený. V máji 2020 ministerstvo ozbrojených síl oznámilo, že má vo svojich silách 606 VBCI z celkového počtu 628 zakúpených. Tento rozdiel 22 jednotiek je odôvodnený intenzívnym používaním v BSS, ktoré si vyžaduje čiastočnú alebo úplnú rekonštrukciu. Očakáva sa, že po samovražednom útoku autom na VBCI 8. januára sa na tento zoznam pridá 23. jednotka. Kvalita výstavby VBCI opäť zachránila životy, keďže pri tomto útoku bolo zranených len šesť “vojakov” bez toho, aby utrpeli život ohrozujúce zranenia.
Po návrate z BSS tieto VBCI prejdú 12. BSMAT v Giene, kde sa posúdia práce, ktoré sa majú vykonať, a potom sa pošlú do Roanne na kompletnú generálnu opravu.
Pevný systém
Podvozok VBCI, ktorý skonštruovala spoločnosť Renault TD, pozostáva zo štyroch náprav, z ktorých každá je vybavená diferenciálom. Osem stálych hnacích kolies a posilňovač riadenia pôsobí na dve predné nápravy a vďaka systému SBAF (Système de braquage additionnel) ponúka polomer otáčania 11 m. Pneumatiky Michelin sú vybavené vnútorným pevným kolesom Hutchinson DAL (zariadenie proti preklzávaniu). Tlak v pneumatikách môže jazdec nastaviť podľa charakteru terénu pomocou systému VPG (Variable Tyre Pressure). Systém odpruženia poskytuje optimálny komfort pri jazde v teréne. Každé koleso je vybavené nezávislou jednotkou pozostávajúcou z dvojitého ramena, hydraulického tlmiča so zdvihom 45 cm a vinutej pružiny. 7,85 m dlhá a 3,43 m široká korba s pancierovaním je vyrobená z mechanicky zváraných hliníkových plátov vystužených oceľou s veľmi vysokou tvrdosťou a titánovými plátmi navrhnutými tak, aby odolali 14,5 mm a 25 mm perforačnej munícii a raketám RPG-7. Táto kombinácia klasifikuje ochranu VBCI na úrovni 6 podľa normy STANAG 4569 v súlade s normami NATO. Okrem toho sú vnútorné steny karosérie a klapky obložené kovovou vložkou proti vytrhnutiu s hrúbkou viac ako 2 cm. Ochrana podlahy karosérie bola optimalizovaná vďaka inštalácii odnímateľných modulov schopných absorbovať výbuch míny alebo IED deformáciou, čím sa mení svetlá výška z 509 mm bez nej na 439 mm s ňou.
Rozloženie je klasické. Vodič sedí na ľavom prednom sedadle a pohonná jednotka je vpravo. Základom motora je radový šesťvalcový turbodiesel Volvo D12 so zdvihovým objemom 12 litrov a výkonom 550 k. Nasávanie vzduchu sa nachádza v hornej časti karosérie, výstup horúceho vzduchu na pravej strane pri druhom kolese a výfuk medzi druhým a tretím kolesom. Motor je spojený s automatickou prevodovkou ZF ECOMAT 7 HP 902 so siedmimi prevodovými stupňami dopredu a dvoma dozadu. Táto zostava umožňuje 32 t VBCI v bojovom stave (28,7 t bez nákladu), cestnú rýchlosť 90 km/h (40 km/h pri cúvaní). 420 l paliva, nafty alebo leteckého paliva, rozdelených do dvoch nádrží, ponúka dojazd 752 km so spotrebou 55 l/100 km na ceste a 100 l v teréne. VBCI môže pracovať na 30 % sklone, prekonať 60 % sklon, prejsť 70 cm zvislý schod, 1,7 m priekopu a 1,2 m brod bez prípravy alebo 1,5 m s prípravou.
Kokpit je vybavený tromi episkopmi, dvoma HL 502 dennými a jedným HL 506 zmiešaným centrálnym pre nočné lietanie. Pilot nastupuje cez výsuvný rebrík na ľavej strane a má výškovo nastaviteľný volant. Kapitán, ktorý tiež vystupuje ako vedúci skupiny, sedí na chrbte pilota a nastupuje zadnou rampou. Okrem koruny šiestich episkopov (päť HL 502 a centrálny denný/nočný kanál HL 507), ktoré mu ponúkajú 302° pozorovací sektor, je jeho pozícia vybavená priamym kanálovým hlavným ďalekohľadom alebo LUCH, inštalovaným na pravej strane klapky. Smerové kormidlo umožňuje detekciu až do vzdialenosti 2 000 m v širokom poli (× 2,4) a 1 400 m v úzkom poli (× 6). Veliteľ má na veži nainštalovaný stabilizovaný termovízny ďalekohľad Sagem MOP (panoramatické pozorovacie médium). Jeho obrazy sú zdieľané so strelcom, čo umožňuje funkciu lovca a zabijaka. Vedúci preto môže detekovať príležitostné ciele a reagovať na ne.
Jednomiestna elektricky poháňaná veža je najnovším vývojom veže Dragar, ktorá bola pôvodne inštalovaná na lietadle Vextra. Je posunutá vpravo od karosérie, aby pilot mohol dosiahnuť na svoje sedadlo. Toto umiestnenie nie je bez obáv pre pilota na svahu, pretože GMP je tiež na tej istej strane. Jeho hlavnou výzbrojou je 25 mm kanón M-811 s dvojitým podávaním, ktorého elevácia je – 7°/+ 45°. Vystreľuje výbušné, zápalné, priebojné alebo cvičné náboje, ktorých nábojnice sa vyhadzujú dopredu na masku veže. Sto sedemnásť výbušných nábojov (praktický dostrel 1 000 m, rýchlosť streľby 400 rán/min) a 52 priebojných nábojov (praktický dostrel 1 500 m, rýchlosť streľby 125 rán/min) je pripravených na použitie vo veži a 240 ďalších je rezerve.
Sekundárnu výzbroj tvorí 7,62 mm guľomet MAG-58, ktorý je namontovaný na podstavci na pravej strane veže. Je zásobovaný 200 nábojmi (praktický dostrel 800 m, rýchlosť streľby 1 000 nábojov/min) pripravenými na použitie a 1 800 nábojmi v rezerve. Napokon 16 nábojov kalibru 80 mm GALIX FLB (širokopásmový dym) a 12 nábojov GALIX AP (protipechotné strelivo) s dostrelom 30 až 50 m sa odpaľuje z ôsmich nádob, z ktorých dve sú na prednom oblúku veže.
Iba strelec (vo veži) má k dispozícii korunu HL 503 so šiestimi ďalekohľadmi, MOP a jeho zameriavač VTI (Gunner’s Aiming Device), ktorý je vybavený laserovým diaľkomerom a denným/nočným kanálom v termálnom režime. VTI dokáže zistiť ciele na vzdialenosť 2 000 m, rozpoznať ich na 1 400 m a identifikovať ich na 1 200 m so zväčšením ×6 v priamom pohľade. V režime videa, vo dne aj v noci, je zväčšenie ×2, ×4 v širokom poli a ×6 v úzkom poli s lupou ×12. Systém LIR (infračervená návnada) proti riadeným strelám sa niekedy montuje na zadnú časť veže.
V zadnej časti sa v priestore s dvoma poklopmi nachádza osem pešiakov pre bežnú verziu a štyrmi pre protitankovú verziu Eryx v objeme 13 m3. Na svoje sedadlá pripevnené k stenám sa dostanú cez elektricky ovládanú zadnú rampu s prístupovými dverami. Táto rampa je zvláštna tým, že neklesá dostatočne nízko, čo spôsobuje problémy malým, ťažko vyzbrojeným pešiakom. Celá bojová skupina sa má vylodiť do 20 sekúnd. VBCI je vybavená kolektívnym systémom ochrany proti NBC, protipožiarnym systémom, zónovou klimatizáciou a ohrievačom jedál pre pohodlie vojakov. VBCI, vybavený terminálovým informačným systémom SIT V1, bude zohrávať hlavnú úlohu v programe SCORPION prostredníctvom informačného a veliteľského systému SICS (SCORPION Information and Command System), ktorý nahradí plukovný informačný systém SIR (Regimental Information System).
Adam Riečanský
