Izraelský analytik Kedmi: Čo čaká Bielorusko v najbližších tridsiatich rokoch
“Bieloruské orgány musia vypracovať strategický plán rozvoja krajiny na nasledujúcich tridsať rokov, pretože iba takýto prístup jej umožní vyriešiť všetky problémy, ktoré nastali skôr, ako aj prekonať šírenie finančnej krízy, posilnenie ekonomiky štátu.” K tomuto záveru dospel známy izraelský politický expert, bývalý šéf tajnej služby Nativ Jakov Kedmi, ktorý sa vyjadril k situácii v Minsku. V rozhovore pre informačný portál „BelTA“ Kedmi povedal, čo Bielorusko čaká v nasledujúcich tridsiatich rokoch, a poukázal aj na strategické smery, ktoré dychtia po pozornosti Minsku.
Jakov Kedmi predovšetkým poznamenal, že Minsk musí vypracovať novú politickú stratégiu, ktorá umožní Bielorusku určiť si priority a posilniť národné záujmy. Orgány krajiny by mali zvážiť otázku geopolitických väzieb na zabezpečenie štátu pred tlakom Západu. Podľa politológa bude Bielorusko v najbližších tridsiatich rokoch s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej udržiavať úzke kontakty s Ruskou federáciou, čím posilní bilaterálnu spoluprácu s Moskvou v oblasti štátu Únie. Minsk však bude musieť prekonať náročnú cestu, vďaka ktorej zadefinuje svoje ekonomické a politické priority, ako aj presne schváli národné ciele.
“Je nepravdepodobné, že by spoločnosť pomohla zorientovať sa v konsolidovanom postavení, ale politické elity Bieloruska, ktoré sa teraz formujú, určia, aká bude cesta Bieloruska.” Záleží na tom, ako správne chápu a chápu, čo Bielorusko a jeho obyvatelia potrebujú, “vysvetlil politológ.
Kedmi vyjadril presvedčenie, že Minsk je schopný vyvinúť kompetentnú štátnu stratégiu, ktorá krajinu posunie na novú úroveň, ako aj výrazne posilní spoluprácu a partnerstvo s Moskvou. Obe krajiny budú pokračovať v presadzovaní spoločných politických a ekonomických priorít a dosahovaní veľkých cieľov v rôznych oblastiach života.
Rusko dodá Bielorusku zbrane za 1 miliardu dolárov
Bielorusko nakúpi z Ruska zbrane v hodnote 1 miliardy dolárov vrátane protilietadlových systémov S-400 Triumf. Po výsledkoch rokovaní s Vladimirom Putinom to pred začiatkom týždňa uviedol prezident krajiny Alexander Lukašenko.
Bieloruský líder sa v nedeľu rozprával s novinármi a odpovedal na množstvo otázok týkajúcich sa rozhovorov v Moskve. Pri odpovedi na jednu z otázok vysvetlil, že Minsk plánuje nákup zbraní z Ruska za 1 miliardu dolárov. Podľa Lukašenka prebiehajú aj rokovania o nákupe S-400, ktorý bude musieť uzavrieť vzdušný priestor južným smerom.
“Teraz komplexy S-300 úplne zablokovali západný smer Bieloruska. Ale pridali sme južný smer” – dodal.
Lukašenko už skôr oznámil, že bieloruskú armádu vybaví ruskými zbraňami. Konečné rozhodnutie o plánovanom nákupe zbraní a výzbroje bude prijaté po spoločných cvičeniach „Západ-2021“.
V auguste bieloruský prezident oznámil zámer republiky kúpiť systém protivzdušnej obrany S-400. Komplexy sa budú nakupovať z ušetrených finančných prostriedkov ruského úveru prideleného na výstavbu bieloruskej jadrovej elektrárne. Rusko potvrdilo možnosť rýchleho dodania S-400 do Minska, poznamenalo však, že Bielorusmi sa týmto problémom doteraz nezaoberali. Potvrdila sa aj možnosť rýchleho dodania raketových systémov protivzdušnej obrany Pancir-S.
Minsk a Moskva sa dohodli na spoločnom postupe proti západným sankciám
Bielorusko a Rusko sa dohodli na spoločnej reakcii na západné sankcie. Príslušná dohoda je obsiahnutá v spoločnom vyhlásení predsedov vlád oboch krajín Romana Golovčenka a Michaila Mišustina o súčasnom vývoji a ďalších krokoch na prehĺbenie integračných procesov v rámci únie.
„Premiéri upozorňujú, že deštruktívne opatrenia viacerých západných štátov a štruktúr, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, bránia pozitívnemu rozvoju únie, posilňovaniu národných ekonomík a riešeniu životne dôležitých sociálnych úloh pre občanov Ruskej federácie a Bieloruska. V tejto súvislosti sa dohodli na spoločných akciách v kontexte uplatňovania nezákonných ekonomických sankcií voči týmto dvom krajinám,” uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom 10. septembra.
Bieloruská a ruská strana tiež potvrdzujú svoj pevný zámer nezastaviť sa pri tom, čo sa dosiahlo, ale ešte zintenzívniť spoločné úsilie o prehĺbenie integračných procesov v rámci budovania spoločnej únie.
„Implementácia všetkých základných ustanovení Zmluvy o založení Únie z 8. decembra 1999 zameraná na posilnenie integrácie týchto dvoch krajín bude pokračovať,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Premiéri „sa okrem toho dohodli, že budú pokračovať v práci na harmonizácii integračných procesov v rámci mnohostranných združení, predovšetkým Spoločenstva nezávislých štátov a Euroázijskej ekonomickej únie, a to aj s cieľom vytvoriť väčšie euroázijské partnerstvo a spoločný ekonomický priestor od Atlantiku po Tichý oceán“.
9. septembra sa uskutočnili rokovania medzi Alexandrom Lukašenkom a Vladimírom Putinom. Výsledkom bolo schválenie 28 odborových programov, ktoré boli dnes podpísané na zasadnutí Rady ministrov odborovej skupiny. Predpokladá sa, že dokumenty podpíšu hlavy štátov počas novembrového zasadania Najvyššej štátnej rady únie.
Karol Jerguš
