Aktuality, Bezpečnosť, Pozemná technika,

Česko: Od Francúzska dostaneme kanóny za miliardy. Bez munície? Delá si čiastočne aj sami vyrobíme …

---

 

Pán plukovníkov, česká strana plánuje od Francúzska zakúpiť päťdesiatdva diel, resp. húfnic. Bude nás to stáť 8,5 mld. Čo vôbec bude ČR robiť s húfnicami? Tlačí na nás niekto?
Plk. Radovan Vích, poslanec: Je to potrebné vidieť v niekoľkých rovinách. V prípade ohrozenia nášho štátu by skôr československá armáda plnila iné úlohy ako tie, s ktorými by sa musela popasovať súčasná Armáda ČR (AČR). Čo sa týka zákazky: bavíme sa tu o kanónoch a húfniciach, húfnice sú delá na podvozku. Proste dnešná doba si žiada novú techniku, tú dosluhujúci treba nahradiť.

 

Súčasná technika, ktorá bude nahradzovaná, má nízku spoľahlivosť. Jej prevádzkyschopnosť je už za oficiálnou hranicou životnosti, ak sa bavíme o podvozkoch. Dosluhujúca technika má nadstavbu s 152milimetrovým kanónom. Munícia (tohto priemeru) v tomto zbraňovom systéme má dostrel okolo 28 km, čo na obranu nášho územia je dostatočné. Nové zbrane sú 155milimetrové s dostrelom okolo 45 km. Toto nie je priamo to, čo by sme potrebovali pre obranu územia, ako je to naše. Snažíme sa o to viac vyhovieť koncepciu NATO.

 

V SPD by sme ďaleko radšej videli modernizáciu existujúcej techniky. V rámci zbrojného priemyslu by to pomohlo našim českým firmám. Dokázali by sme sa podieľať na zákazkách, čo vieme. Máme veľa munície do našich pôvodných diel. Ak sa pýtate, či na nás niekto “tlačí”, potom to sú naše záväzky v NATO. Ide tiež o spoločné ciele a kompatibilitu.

 

Dobre, toľko SPD, čo ale váš názor vojaka?
Z môjho uhla pohľadu: armáda má dlhodobo kostlivca v skrini. Ide o stovky miliárd, ktoré bohužiaľ neboli investované v čase ekonomickej konjunktúry, tzn. včas. Bavíme sa o tom, že naposledy mala armáda 2% HDP za Miloša Zemana, resp. za jeho premiérovania. Od tej doby to išlo až na nejakých hanebných 0,97%, to už bola éra pána ministra Stropnického. Priority vlád odvtedy boli iné, armáda sama určitý problematický stav nespôsobila. AČR má asi 270 akvizičných projektov, z toho 17 je strategických a významných; medzi štyrmi kľúčovými sú práve tieto delá. V rámci 20% z rozpočtu na modernizáciu a nákup novej techniky, materiálu, pásové bojové vozidlá pechoty nebudú. Teda je tento rok potreba kúpiť aspoň niečo.

 

Že v prestavbovom projekte došlo k nárastu ceny, to je vážne, ale logické. Cena ocele neustále rastie . Spomínaná indexácia cien je preto reálna. Vidím však hlavný problém v munícii, u tejto akvizície sa jedná o kľúčovú záležitosť. Dôležité je, kde sa kompatibilná munícia bude vyrábať. Malo by ísť u takto veľkého dostrelu o muníciu riadenú. Opakujem, je nešťastné, že prezbrojujeme v čase, keď nemáme ekonomiku v kondícii. Škoda, že sa to nestihlo za času konjunktúry.

 

Dnes je zdá sa prioritou boj proti terorizmu. Tu nie sú delá s dostrelom 45 km moc platné (v našich podmienkach)? Aké sú vlastne priority našej armády?
Musíme vychádzať z toho, aké tu máme strategické a obranné dokumenty. Vlastne ide o bezpečnostnú stratégiu ČR. Z toho vychádza plán obrany štátu a koncepcie výstavby armády ČR do roku 2030, ktorú schválila vláda. Bohužiaľ dochádza k astronomickým schodkom rozpočtov, na tento rok je to 500 mld. (Pozri iRozhlas, 15. 2. 2021), ktoré chýbajú. Na budúci rok to je asi – 370 mld … Armáda nedostáva to, čo by dostávať mala. Ideálne by mala byť dotovaná nejakými dvoma miliardami; základom by boli pripravené a vysúťažené akvizičné projekty. Skrátka bezpečnostná situácia vo svete sa zmenila. Úmerne tomu je potrebné modifikovať strategické a obranné dokumenty …

 

V EÚ dochádza už nejeden rok k teroristickým útokom. Deje sa to aj v Nemecku (útok vo Würzburgu), blízko našich hraníc. Nemala by ČR vystúpiť na platforme NATO s určitou iniciatívou, ak ide o reálne bezpečnostné hrozby? Myslím, že tu nám tie kanóny naozaj moc nepomôžu, pozri aj tézy Miloša Zemana o terorizme.
Strategický koncept NATO je celkovo na zamyslenie. Vidíme, akým debaklom skončila misia v Afganistane. Je to zlyhanie USA aj politiky NATO. 20 rokov sa tam niečo budovalo, za 11 dní to potom spadlo pod stôl. Je vidieť, že koncept expedičných operácií na veľkú vzdialenosť nefunguje, a to nehovorím o tom, že sa exponujeme v mieste s úplne iným kultúrnym kódom. NATO tu zlyhalo, takže inak ako debaklom – by som to nenazýval. NATO je vlastne určitou zabezpečovacou agentúrou, ktorá obsluhuje USA.

 

Referendum o vystúpení ČR z NATO je vecou úplne zásadnou. Myslím, že nemôžeme byť v NATO, ak je tam súčasne aj Turecko. Koncept agresívnej politiky NATO smerom východným nefunguje. Mali by sme sa vrátiť k filozofii obrany nášho štátu. V tomto duchu hovoril aj Miloš Zeman. Ak sa dostaneme po voľbách do vlády, budeme usilovať, aby sme presadili zákon o referende s tým, že je dobré, aby sa rozhodli občania, či naše členstvo v NATO chcú. Ak by sme vystúpili, musíme počítať s tým, že investície do armády budú musieť byť väčšie, budú vlastne násobné.

 

Koncept NATO je celkovo zlý do chvíle, kým sa NATO nevráti k pôvodnému účelu, tzn. Severoatlantická aliancia by mala byť organizáciou skutočne obrannou. Tak tomu dnes nie je. Znovu hovorím: referendum, ďalej potom budovanie našej armády k tomu, aby bola schopná zabezpečiť obranu našej krajiny.

 

Naše zbrojovky boli v minulosti výkonné. Dokonca naše zbrane používal aj wehrmacht. Na výstave trofejnej techniky v Moskve bolo veľa zbraní zo Škodovky. Za ČSSR sme vyrábali lietadlá, radary a mnoho ďalšieho. Ako je to teraz? Dostanú naši ľudia šancu participovať na zbrojnom priemysle?

Áno, starí Plzeňáci vám ukážu, kde tam bola delovka. To všetko vieme. Pri delení federácie a v rámci ponovembrovej eufórie tu bol tlak na zníženie počtu zbraňových systémov. Zbrojný priemysel stagnoval. Na Závody ťažkého strojárstrva (ZTS) boli viazané tisíce pracovných miest, to všetko bolo zrušené. Trhy so zbraňami sme opustili, ihneď nás ale nahradili iní dodávatelia. Teraz sa na pôvodné pozície zložito dostávame späť.

 

Cieľom je teraz podpora domáceho zbrojného priemyslu, ktorý sa veľmi ťažko buduje, pretože narážame na legislatívu EÚ. U nás sú zákazky zastropované. Inak ak ide o tie delá, prvé štyri kusy sa vyrobia vo Francúzsku, zvyšok tu u nás, vítame podporu domáceho zbrojného priemyslu, ale ako hovorím, sú tu nastavené limity. Do diel ale zatiaľ chýba munícia, resp. je otázkou, kde ju vezmeme .
Takže podiel na výrobe ČR bude 40%. Zaplatíme onú sumu za polotovary, náhradné diely, technológia … Do ceny sa premietne ale aj zdražovanie energií, surovín. Pamätajme na špecifikácie vysúťaženej zákazky, asi to tak má byť, ak ide o cenu, hoci Dáni si vyjednali cenu menšiu. My inak dodáme húfniciam podvozky TATRA … Medziročná indexácia cien technológií, surovín – to všetko rapídne projekt predražuje. Je to teda drahé, ale je to aj výsledok kumulácie dlhu minulých vlád. Mali sme nakupovať v čase, keď tu bola ekonomická konjunktúra. Priebežná modernizácia armády, implementácia nových prvkov, to musí byť predsa postupné.

 

Teraz sme v situácii, keď armáda potrebuje modernizovať, ale vidíme tiež, čo sa deje so štátnym rozpočtom. Ešte k vašej otázke. Ak ide o cenu zákazky, peniaze za ňu dostane Francúzsko s tým, že my sa na výrobe budeme podieľať 40%. Tým pádom sa výroba zlacnie, uplatníme ony podvozky TATRA. Je dobre, že sa to kúpilo. Malo to byť však vykonané ďaleko skôr. Musí sa hlavne doriešiť munícia. Samozrejme by sme chceli, aby sme muníciu vyrábali tu [v ČR].

 

Pred druhou svetovou vojnou sme mali miliónovú armádu. Koľko je vojakov teraz? Bude mať kto obsluhovať päťdesiatdva húfnic?
Mávali sme predtým 200tisícovú armádu (60. roky). Dala sa rozvinúť na 600tisícovou armádu, pre ktorú sme mali výzbroj i výstroj. Aj v tomto počte bolo možné uviesť ČSLA do stavu najvyššej bojovej pripravenosti. To tu dnes teda nemáme. Možno počuť, že máme teraz 20tisícovou armádu, ale v skutočnosti je to 7 000 bojovníkov. Ostatné je zabezpečujúci personál. Odborníci hovoria o tom, že zrušenie základnej vojenskej služby (2004) bola chyba.

 

V SPD si myslíme, že by sme mali mať aspoň nejakú evidenciu dobrovoľných odvedencov s nejakým základným výcvikom, aby sa aspoň s týmito dobrovoľníkmi dalo počítať, ak by armáda bola uvedená do nejakých vyšších stupňov bojovej pohotovosti, keby podľa Zákonu o bezpečnosti bol vyhlásený stav ohrozenia atď. Dnes plno ľudí vôbec nevie, čo je to vojna, nevie, čo by mali robiť (v stave vojny atď.).

 

Máme ale mnoho dôstojníkov … Zachránila by nás obnova brannej povinnosti?
Nemusíme nutne obnovovať brannú povinnosť, ale nejaká forma pripravenosti (adekvátne počty záloh) by nútila armádu tvoriť zásoby, bola by to aj šanca pre náš vlastný zbrojný priemysel, a to sú pracovné miesta pre civilistov. SPD má v programe koncepciu zmeny armády. Evidujte dobrovoľných odvedencov. Bol by pre nich zaistený nejaký adekvátny výcvik. Potom by sme pre niečo také museli znovu preškoliť aj civilných lekárov, aby sa odvody dali realizovať.

 

Štát by sa mal voči dobrovoľníkom správať proaktívne a vytvárať podmienky aj ich civilným zamestnávateľom, aby ich tí mohli po dobu výcviku postrádať. Dobrovoľníkom by sme mali tiež kompenzovať ušlú mzdu. Títo dobrovoľníci by prešli výcvikom, naučili by sa základné veci, ako je: streľba jednotlivca, streľba dvojíc, zrýchlený presun v noci, hod granátom … Títo ľudia by v okamihoch krízy boli prínosom. Všetko by bolo na dobrovoľnej báze … Títo ľudia by súhlasili s pomocou pri obrane krajiny. Obrana štátu je koniec koncov jednou z najčestnejších vlasteneckých povinností. Ak sa SPD dostane do vlády či bude pri rokovaní o zostavení vlády, toto bude jednou z našich priorít, čo sa týka transformácie modernej armády.

Vladimír Franta

Zdieľajte článok