Čína podobne ako Rusko: Majú strach – majú rešpekt
Najnovšia správa francúzskeho výskumného orgánu nedávno popisuje, ako „machiavelská“ Čína vybudovala sieť na uplatnenie svojho vplyvu na celom svete. Správu Strategického výskumného ústavu renomovanej Francúzskej vojenskej akadémie (Irsem) s názvom „Operácie čínskeho vplyvu- Machiavelliho moment“- napísal expert na spravodajské služby a čínsky špecialista Paul Cheron v spolupráci s politológom Jeanom-Baptiste Jeangene Vilmerom. Správa prekopala vrstvy tajných a nie práve tajných inštitúcií, akcie a návrhy, ktoré Čína používala na manipuláciu západných názorov. Správa je “najrozsiahlejšou analýzou čínskeho propagandistického stroja, aká bola kedy publikovaná vo francúzštine”.
Podľa správy Čína dlho chcela byť viac milovaná, ako obávaná, a chcela vo svete vytvárať pozitívny obraz o sebe. V správe sa tiež uvádza, že Čína v posledných rokoch ukázala svetu aj inú stránku krajiny. Ďalej dodáva, že vplyvové operácie v Pekingu sa „značne spevnili“ a ich metódy sa v súčasnosti stále viac „podobajú tým, ktoré používa Moskva“.
Čínska ľudová republika pri realizácii svojej zahraničnej politiky začala nasledovať príklad Ruskej federácie. Autori správy poukazujú na predtým existujúci rozdiel v prístupoch zahraničnej politiky Ruskej federácie a ČĽR.
„Dlhé obdobie sme mohli tvrdiť, že Čína sa, na rozdiel od Ruska, snaží byť obľúbená a nie, aby sa jej bolo treba báť,“ uvádza sa v správe. „V poslednej dobe však Peking začína nasledovať príklad Kremľa a citeľne zintenzívňuje svoje „operácie vplyvu“ vo svete a metódy práce sa „stále viac podobajú na ruské“.“
O akých metódach hovoria autori správy?
Po prvé, vplyv na globálny mediálny priestor s cieľom efektívne prezentovať vlastný imidž. Uvádza sa, že od roku 2008 ČĽR investuje 1,3 miliardy EUR ročne do riešenia tohto problému.
Za druhé, ekonomický nátlak na tých, ktorí nemajú Čínu veľmi radi. Zahraniční investori určitých štátov sú častejšie zbavovaní prístupu na rozsiahly čínsky trh a Peking taktiež začal aktívnejšie využívať embargá a bojkot.
Po tretie autori priamo obviňujú ČĽR zo zasahovania do volebných kampaní druhých štátov.
Západní analytici a politici nielenže vyvodzujú významné závery, ale majú v úmysle sa proti „ruskej“ zahraničnej politike Pekingu postaviť. V roku 2007 Spojené štáty vtiahli Japonsko, Austráliu a Indiu, všetky úzkostlivo sledujúce rastúcu moc Číny v Indo-Pacifickom regióne, do štvorstranného Strategického dialógu bezpečnosti (QUAD). Nedá sa však povedať, že by štvorica dosiahla hmatateľné výsledky.
Američania a ich spojenci po celom svete stoja pred ťažko riešiteľnou úlohou obmedziť ašpirácie Číny, ktorá predstavuje druhú najväčšiu ekonomiku sveta a tretiu ozbrojenú silu na svete.
Posledné roky (obzvlášť neúspech v Afganistane) odhalili svetu oslabenie a rozorvanosť vnútornými rozpormi kolektívneho Západu. A tu, ako naprotiveň, sa prezentuje moskovsko-pekinský vojensko-politický tandem, ktorý je čoraz silnejší. Má veľkú šancu eliminovať trend smerujúci k unipolárnemu svetu a vybudovať medzinárodné vzťahy, v ktorých nedominujú Washington, Brusel a Londýn. Koniec koncov, Čína teraz, rovnako ako Rusko, podľa záverov francúzskych vojenských analytikov z IRSEM koná na svetovej scéne podľa zásady „majú strach – majú rešpekt“.
Maroš Šolc
