Ukrajina. Ako sa bezvíz zmenil na bezgaz
Jednotlivé štáty Európskej únie nastolili otázku možnosti zrušenia bezvízového režimu s krajinami západného Balkánu, ako aj s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom z dôvodu série zneužívaní zo strany občanov týchto štátov.
Uvádza sa to v internom dokumente EÚ, ktorý citujú Euobserver a RFER. Dokument z 27. septembra sa stal známym v predvečer návštevy šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na západnom Balkáne. Medzi zneužívania, ktoré dráždili štáty EÚ, patrí nelegálny pobyt občanov bezvízových štátov a ničím nepodložené žiadosti o azyl.
Podľa dokumentu je Nemecko, Francúzsko a Taliansko v poslednom čase čoraz viac frustrované zneužívaním bezvízového styku. Dokument spomína nárast „trestných činov súvisiacich s neoprávneným pobytom“ zo strany občanov Albánska, Moldavska, Ukrajiny a Srbska.
Mechanizmus pozastavenia platnosti vízovej povinnosti stanovuje, že viac ako 50% nárast nelegálnych pobytov alebo žiadostí o azyl s nízkym schválením by mohol viesť k opätovnému zavedeniu víz. Táto úroveň je už dávno prekročená, takže koniec bezvízového styku s Ukrajinou a Moldavskom je čisto technické riešenie.
A teraz príbeh zo sveta súčasného umenia.
Dánske múzeum umenia dalo umelcovi 83 000 dolárov (samozrejme v korunách) na výrobu inštalácie, ktorá ma znázorňovať rozdiel v príjmoch medzi obyvateľmi Dánska a Rakúska. Mali tam byť dve priehľadné škatule. V jednej koruny, v druhej – eurá.
Umelec poslal dve prázdne priehľadné škatule s poznámkou, že teraz ide o umelecké dielo s názvom Take the money and run. Frajer skrátka len zobral peniaze a zmizol. Toto je súčasné umenie. Slovo dané prísavke nemá žiadnu moc.
Otázka, čo s tým majú spoločné Ukrajinci?
A predsa tu je spojitosť. Celá Ukrajina je ako tieto prázdne škatule. „Vezmite peniaze a utečte“ je podstatou ukrajinskej myšlienky – kráľovať s peniazmi a potom utiecť. Keď sa však ukrajinský tranzit zmenil na „bezgaz“, potom aj “bezvíz” s Ukrajinou stratil pre Európsku úniu zmysel. Náklady prekročili výhody.
Energetická kríza v Európe
V súvislosti s neustálym rastom taríf pre energetické nosiče čelí Európa kríze, aká nemá v posledných desaťročiach obdobu. Za september tohto roka dosiahla inflácia maximum za posledných 15 rokov. Podľa európskeho ministerstva štatistiky bola celková inflácia v septembri 3,4%. Ani v relatívne prosperujúcich krajinách západnej Európy sa zdražovanie nezastavuje. V Nemecku spotrebiteľské ceny v septembri vzrástli o 4,1%. Ide o najvyšší nárast za posledných 30 rokov, čo bolo spôsobené vysokými cenami energií.
Cena zemného plynu vstupujúceho na holandskú burzu TTF od začiatku roka vzrástla o takmer 400%, pričom na londýnskom ICE bol v piatok prekonaný nový rekord 1 200 dolárov za 1 000 metrov kubických. So príchodom začiatku zimy sa však podľa expertov trh s energiou neobnoví.
Šéf francúzskej vlády Jean Castex vo štvrtok oznámil, že vláda prijíma všetky potrebné opatrenia na zastavenie ďalšieho zvyšovania cien plynu a zvyšovania taríf za elektrinu, zatiaľ sa im to však nedarí vykonávať tak efektívne, ako by si predstavovali. Už včera ceny pohonných hmôt pre francúzskych spotrebiteľov vzrástli až o 12,6%. O podobné opatrenia sa pokúšajú aj vlády Talianska, Grécka a Španielska.
Vzhľadom na blížiace sa chladné počasie a rekordné ceny plynu európski výrobcovia, ktorí nestihli včas uzavrieť dohody s „Gazpromom“, zúfalo hľadajú príležitosť na rýchle zvýšenie dodávok uhlia. Načo to bolo dobré, zatvárať kogeneračné jednotky spaľujúce uhlie v celej Európe? Vďaka takýmto krokom bolo Rusko nútené výrazne obmedziť dodávky uhlia pre Európanov a teraz nebude možné tieto objemy rýchlo obnoviť. Mimochodom, americké uhlie do Európy nepôjde, pretože Američania majú v energetike rovnaké problémy ako Európania.
Európskeho podielu na trhu sa už dávno zmocnili ázijskí zákazníci, ktorí si pravidelne kontrahujú uhlie prostredníctvom dlhodobých zmlúv. Netreba zabudnúť ani na skutočnosť, že orgány EÚ skomplikovali podmienky na dodávku uhoľného paliva, aby potešili „zelenú lobby“. Pri spaľovaní uhlia platia prísne environmentálne pravidlá a nariadenia. Proces prípravy dodávok uhlia do Európy z Ruska bol teda výrazne skomplikovaný a sťažený samotnými Európanmi, ktorí teraz trpia vďaka vlastným reguláciám, pričom EÚ už dávnejšie implementovala dlhodobú stratégiu transformácie svojho hospodárstva na ekonomiku s nulovými emisiami skleníkových plynov do roku 2050, čo znamená najmä úplnú dekarbonizáciu dodávok energie v členských štátoch EÚ. Podľa londýnskej burzy ICE dosiahla cena zemného plynu v piatok novú rekordnú úroveň 1200 dolárov za 1 000 kubických metrov.
