Signum laudis, najvyššie vojenské vyznamenanie Rakúsko-Uhorska
Signum laudis je najvýznamnejším vojenským vyznamenaním Rakúsko-Uhorska. Tvorcom tohto vysokého vojenského vyznamenania bol v roku 1890 rakúsky cisár František Jozef I. a vyznamenanie predstavovalo formu cisárskeho uznania za obzvlášť hrdinský vojenský čin. Existovala aj mierová podoba Signum laudis, ktorá sa udeľovala za perfektnú vojenskú službu a disciplínu v čase vojny. Signum laudis znamená v preklade „znamenie chvály“.
Do roku 1916, kedy František Jozef I. umrel, bola na prednej strane medaily hlava cisára Františka Jozefa I. Ďalej tu bola vyobrazená rakúska cisárska koruna a nápis: FRANCISCUS JOS. I. D. G. IMP. AUST. REX BOH. ETC. ET REX. APOST. HUNG. (František Josef I. z Božej milosti rakúsky cisár, kráľ český, atď a kráľ uhorský). Na zadnej strane medaily sa nachádzal nápis SIGNVM LAVDIS (Signum laudis), ovinutý víťazným vencom.
V rokoch 1917 – 1918 sa udeľovala medaila s portrétom nového rakúsko-uhorského cisára, ktorým sa stal Karol I., nová medaila mala aj nové stvárnenie dvoch korún – uhorskej i rakúskej, opätovne nechýbal motív dubového venca.
Od roku 1890 sa zaviedli tri stupne medaily Signum laudis: bronzová medaila, strieborná medaila a zlatá, alebo veľká medaila. Bronzovú medailu mohli dopĺňať aj skrížené meče. Strieborná verzia medaily vznikla v marci 1911 a udeľovala sa tým, ktorí v minulosti získali bronzový stupeň medaily. Od roku 1914 bolo možné nosiť obe medaily spolu, do roku 1914 nahrádzala strieborná verzia medaily pôvodnú bronzovú medailu.
Najvyšším stupňom medaily bola zlatá medaila, označovaná aj ako „Veľký Signum laudis“. Tento tretí stupeň získalo len 30 mužov, 28 boli generáli, z nižších dôstojníkov získali medailu Gottfried von Banfield (6. február 1890 – 23. september 1986) – rakúske letecké eso, prezývaný aj ako „orol z Terstu“. I. svetovú vojnu začínal ako námorný pilot, vykonával letecký prieskum pre rakúsko-uhorskú bojovú loď Zrínyi.
Čoskoro sa však ocitol v prvej vlne rakúsko-uhorských pilotov, ktorí útočili zo základne Cattaro proti Čiernej hore. Lietal na hydropláne – dvojplošníku Lohner M, úspešné útoky podnikal aj voči talianskym pilotom a vzducholodiam. Takisto bol prvým rakúsko-uhorským pilotom, ktorý mal potvrdený nočný zostrel. V apríli roku 1916 ho vyznamenali najvyšším stupňom Signum laudis, avšak v roku 1918 utrpel zranenie, ktoré ho dočasne vyradilo z vojenskej služby. Mal smolu, pretože množstvo ním dosiahnutých zostrelov nemohlo byť potvrdených, pretože zasiahnuté nepriateľské stíhačky spadli do mora.
Okrem spomenutého najvyššieho stupňa Signum laudis získal aj vojenský Rad Márie Terézie. Tieto dve vyznamenania znamenali, že ho povýšili do šľachtického stavu, stal sa barónom. Barón von Banfield bol posledným žijúcim rytierom Rádu Márie Terézie, ktorý umrel až v roku 1986 vo veku 96 rokov.
Zaujímavé osudy mal von Banfield aj po I. svetovej vojne. Ostal žiť v Terste, ktorý pripadol Taliansku, talianske úrady ho zatkli. V roku 1920 sa však z väzenia dostal, utiekol do Anglicka, kde získal britské občianstvo. Oženil sa, narodili sa mu deti, úspech v oblasti kultúry získal jeho syn Raffaelo de Banfield, ktorý sa stal známym hudobným skladateľom. V roku 1926 sa situácia zmenila, vrátil sa preto do Talianska a Taliani ho dokonca prijali za svojho – stal sa celebritou v meste, prezývali ho „Il nostro Barone“ – Náš Barón. Nakoniec sa stal aj honorárnym konzulom Francúzska v Terste a v roku 1977 ho vyznamenali Rádom Čestnej légie.
Okrem baróna von Banfielda získal z nižších dôstojníkov medailu Signum laudis aj rakúsky šifrant a kryptológ Hermann Pokorny. Narodil sa v roku 1882 v českom Kroměříži, vynikajúco hovoril po rusky a práve fakt, že rozlúštil ruské vojenské kódy 1914 – 1917 pomohol k víťazstvu Nemcov a Rakúšanov nad Ruskom a pádu cárskeho režimu. Medailu Signum laudis získal v roku 1918 a podobne ako letecké eso von Banfield získal Najvyšší (zlatý) stupeň medaily. Po I. svetovej vojne Hermann Pokorny nepožiadal ani o československé a ani o rakúske občianstvo. Rozhodol sa stať Maďarom, v roku 1918 vstúpil do Maďarskej armády, v roku 1925 ho povýšili na plukovníka, naďalej bol vynikajúcim šifrantom a v roku 1935 odišiel do dôchodku v hodnosti generálmajora. II. svetovej vojny sa už kvôli vyššiemu veku nezúčastnil, po oslobodení Maďarska spolupracoval s komunistickým režimom. Zomrel v Budapešti v roku 1960.
K ďalším významným nositeľom Signum laudis patrili:
- Rakúsko-uhorský cisár Karol I.
- Arcivojvoda Eugen Rakúsko-Tešínsky, poľný maršal
- Arcivojvoda Fridrich Rakúsko-Tešínsky, poľný maršal
- Eugen Beyer – rakúskouhorský a neskôr nemecký generál
- Eduard von Böhm-Ermolli – poľný maršal
- Svetozar Boroëvić von Bojna – poľný maršal
- Engelbert Dollfuss – rakúsko-uhorský dôstojník a neskôr významný rakúsky politik
- Hermann Kövess von Kövessháza – posledný vrchný veliteľ rakúsko-uhorskej armády
- Alexander Löhr – rakúsko-uhorský dôstojník, po I. svetovej vojne hlava rakúskeho letectva a neskôr generál Luftwaffe
- Arthur Phelps – rakúsko-uhorský dôstojník, neskôr Obergruppenführer Waffen SS a veliteľ 8. divízie horských strelcov SS Prinz Eugen
- Miklós Horthy – rakúsko-uhorský admirál, regent Maďarského kráľovstva
- Stefan Sarkoticd – rakúsko-uhorský generál, neskôr chorvátsky generál
- Mieczysław Smorawiński – rakúsko-uhorský dôstojník a neskôr generál poľskej armády, zavraždený v Katynskom lese
Signum laudis získali aj cudzinci
- Erich Ludendorff – nemecký generál
- Erich von Falkenhayn – nemecký generál
- Paul von Hindenburg – nemecký poľný maršal, neskôr prezident Weimarskej republiky
- Mustafa Kemal Atatürk – plukovník Osmanskej ríše, neskôr zakladateľ Turecka
V roku 1980 natočil režisér Martin Hollý film Signum laudis, ktorý sa dejovo odohráva na ruskom fronte v I. svetovej vojne. Hlavnú úlohu fanatického kaprála Hoferika vynikajúco zahral známy slovenský herec Vlado Müller. Kaprál Hoferik získa vyznamenanie Signum laudis, stane sa však čoskoro nepohodlným a vlastní nadriadení ho postavia pred poľný súd, ktorý odsúdi kaprála Hoferika k poprave. Reálne by sa však nikdy nemohlo stať, žeby vyznamenanie Signum laudis získal poddôstojník.
Ukážka z filmu Signum laudis:
Je zaujímavé, že Maďarsko zaradilo Signum laudis medzi svoje vojenské vyznamenania. Medaila ostala v podstate rovnaká, zmenili sa len farby, na medaile sa nachádza zeleno-bielo-červená maďarská trikolóra. Maďari vytvorili civilnú i vojenskú formu medaily.
Karol Oravečka
