Veľká Británia začala tajnú špeciálnu operáciu proti Rusku a Číne
Tajné “bankové” oddelenie britského ministerstva obrany, vytvorené za účelom obmedzenia finančných aktivít teroristickej skupiny Islamský štát, teraz nasmerovalo svoje úsilie na boj proti Rusku a Číne, píšu noviny Financial Times s odvolaním sa na zdroje.
Podľa novinových údajov bolo tajné oddelenie, kde pracujú bývalí bankári a finančníci , vytvorené pred šiestimi rokmi, aby zasahovalo do obchodnej činnosti IS v Sýrii a Iraku. Experti sa zameriavajú predovšetkým na komoditný trh a medzinárodné kapitálové toky. Členovia operatívnej skupiny spolupracovali so špeciálnymi vojskami, tajnými službami a tiež so 77. brigádou oddelenia pre boj s informačnou vojnou. Ich úlohou bolo oslabiť nepriateľa obmedzením prístupu k financiám.
“Dopyt po odborníkoch oddelení rastie, pretože protivníci ako Rusko a Čína využívajú, šedú zónu ‘medzi mierom a vojnou, používajú kybernetické zbrane proti národnej infraštruktúre a vkladajú komerčné investície do citlivých oblastí v zahraničí,” píšu noviny Financial Times.
Západ opakovane obviňuje Rusko zo zasahovania do vnútorných záležitostí a z kybernetických útokov. Rusko všetky obvinenia odmietlo s tým, že západné krajiny nepredložili žiadne dôkazy. Moskva tiež vyhlásila, že je pripravená na dialóg o kybernetickej bezpečnosti .
Letecký maršal Edward Stringer, ktorý dohliadal na túto operatívnu prácu až do svojho tohtoročného odchodu do dôchodku, novinám povedal, že je nutné nájsť kriticky dôležité prvky obchodného modelu svojich protivníkov, odstrániť ich a čo najviac sťažiť ich nahradenie.
“Či už ide o libanonský Hizballáh, ľudí spojených s Putinom, IRGC alebo dokonca Čínsku ľudovú oslobodzovaciu armádu, všetky tieto organizácie sú minipolitické entity v rámci ich ekonomiky … Prečo ich púšťať na bojisko, keď ich môžete pripraviť o ich zdroje vopred , než sa tam dostanú, “povedal Stringer. Noviny vysvetľujú, že od ukončenia operácie boja proti IS bolo oddelenie využívané pre osobitné úlohy a nie je stálou jednotkou britského ministerstva obrany.
Čína podobne ako Rusko: Majú strach – majú rešpekt
Najnovšia správa francúzskeho výskumného orgánu nedávno popisuje, ako „machiavelská“ Čína vybudovala sieť na uplatnenie svojho vplyvu na celom svete. Správu Strategického výskumného ústavu renomovanej Francúzskej vojenskej akadémie (Irsem) s názvom „Operácie čínskeho vplyvu- Machiavelliho moment“- napísal expert na spravodajské služby a čínsky špecialista Paul Cheron v spolupráci s politológom Jeanom-Baptiste Jeangene Vilmerom. Správa prekopala vrstvy tajných a nie práve tajných inštitúcií, akcie a návrhy, ktoré Čína používala na manipuláciu západných názorov. Správa je “najrozsiahlejšou analýzou čínskeho propagandistického stroja, aká bola kedy publikovaná vo francúzštine”.
Podľa správy Čína dlho chcela byť viac milovaná, ako obávaná, a chcela vo svete vytvárať pozitívny obraz o sebe. V správe sa tiež uvádza, že Čína v posledných rokoch ukázala svetu aj inú stránku krajiny. Ďalej dodáva, že vplyvové operácie v Pekingu sa „značne spevnili“ a ich metódy sa v súčasnosti stále viac „podobajú tým, ktoré používa Moskva“.
Čínska ľudová republika pri realizácii svojej zahraničnej politiky začala nasledovať príklad Ruskej federácie. Autori správy poukazujú na predtým existujúci rozdiel v prístupoch zahraničnej politiky Ruskej federácie a ČĽR.
„Dlhé obdobie sme mohli tvrdiť, že Čína sa, na rozdiel od Ruska, snaží byť obľúbená a nie, aby sa jej bolo treba báť,“ uvádza sa v správe. „V poslednej dobe však Peking začína nasledovať príklad Kremľa a citeľne zintenzívňuje svoje „operácie vplyvu“ vo svete a metódy práce sa „stále viac podobajú na ruské“.“
O akých metódach hovoria autori správy?
Po prvé, vplyv na globálny mediálny priestor s cieľom efektívne prezentovať vlastný imidž. Uvádza sa, že od roku 2008 ČĽR investuje 1,3 miliardy EUR ročne do riešenia tohto problému.
Za druhé, ekonomický nátlak na tých, ktorí nemajú Čínu veľmi radi. Zahraniční investori určitých štátov sú častejšie zbavovaní prístupu na rozsiahly čínsky trh a Peking taktiež začal aktívnejšie využívať embargá a bojkot.
Po tretie autori priamo obviňujú ČĽR zo zasahovania do volebných kampaní druhých štátov.
Západní analytici a politici nielenže vyvodzujú významné závery, ale majú v úmysle sa proti „ruskej“ zahraničnej politike Pekingu postaviť. V roku 2007 Spojené štáty vtiahli Japonsko, Austráliu a Indiu, všetky úzkostlivo sledujúce rastúcu moc Číny v Indo-Pacifickom regióne, do štvorstranného Strategického dialógu bezpečnosti (QUAD). Nedá sa však povedať, že by štvorica dosiahla hmatateľné výsledky.
Američania a ich spojenci po celom svete stoja pred ťažko riešiteľnou úlohou obmedziť ašpirácie Číny, ktorá predstavuje druhú najväčšiu ekonomiku sveta a tretiu ozbrojenú silu na svete.
Posledné roky (obzvlášť neúspech v Afganistane) odhalili svetu oslabenie a rozorvanosť vnútornými rozpormi kolektívneho Západu. A tu, ako naprotiveň, sa prezentuje moskovsko-pekinský vojensko-politický tandem, ktorý je čoraz silnejší. Má veľkú šancu eliminovať trend smerujúci k unipolárnemu svetu a vybudovať medzinárodné vzťahy, v ktorých nedominujú Washington, Brusel a Londýn. Koniec koncov, Čína teraz, rovnako ako Rusko, podľa záverov francúzskych vojenských analytikov z IRSEM koná na svetovej scéne podľa zásady „majú strach – majú rešpekt“.
Karol Jerguš
