Baklanka, systém bitky ruských chuligánov, ktorý sa zrodil vo väzení
Vo svete existuje obrovské množstvo bojových umení a štýlov, ktoré sa od seba líšia svojimi technikami, filozofiou i taktikou. Každý záujemca si tak môže zvoliť bojový štýl a umenie, ktoré mu vyhovuje (taiči, karate, jiu jitsu, thajský box, box, wingchun, aikido, silat, kali, musado…) a keď chce, môže sa opájať aj duchovným odkazom týchto bojových umení a ich vnútornou harmóniou, či prúdením jemnej energie čchi.
Existuje tvrdenie, podľa ktorého najmä tí, ktorí nie sú mentálne pripravení na boj, navštevujú v širokej miere rôzne bojové kurzy s cieľom posilniť svoje sebavedomie a naučiť sa adekvátne bojovať. Pri týchto aktivitách dosahujú rôzne výsledky a rôznu úroveň vnútorného uspokojenia. Kvalitu ich tréningu a ich skutočnú bojovú úroveň však nakoniec aj tak dokáže preveriť až ulica, kde však neplatia žiadne pravidlá a ani športové obmedzenia.
V rámci rôznych bojových umení má svoje miesto aj baklanka, systém bitky ruských chuligánov, ktorá uzrela svetlo sveta v ruských väzniciach. Toto bojové umenie vychádza z niekoľkých jednoduchých zásad. V prvom rade si treba pri definovaní baklanky uvedomiť, že prirodzení predátori (levy, vlky…) netrénujú, to, že sú predátori majú proste vo svojich génoch. Ovca alebo zebra môžu trénovať roky a úspech v boji proti predátorom nedosiahnu, môžu sa zachraňovať len útekom. Preto podľa niektorých majstrov bojových umení ten, kto nemá mentálnu výbavu správať sa vo vyhranenej situácii ako predátor, má pri stretnutí so skutočným predátorom oveľa nižšie šance na úspech.
Päť jednoduchých úderov, z repertoáru ruskej baklanky:
Samozrejme, tréning kombinácií a sekvencií úderov a techník krytia má svoj význam, najmä keď sa usilovným cvičením vypracujú na reflexnú úroveň. Ako však úspešne bojovať proti niekomu, kto vníma násilie ako bežnú súčasť svojho života? Kto vedome ráta s tým, že bude bojovať aj keď je podstatne menší, slabší, dokonca aj vtedy, keď je čiastočne zdravotne handikepovaný, pretože vo svojom uvažovaní je predátorom a boj a násilie sú neoddeliteľnou súčasťou jeho mentálnej výbavy?
Ako bojovať s niekým, kto teda apriori nemieni dodržiavať žiadne pravidlá, je zákerný, morálny aspekt u neho nehrá žiadnu rolu a je rozhodnutý konflikt vyriešiť aj za cenu ťažkého ublíženia na zdraví alebo aj likvidáciou súpera? Ako bojovať s niekým, kto sa neštíti žiadnej podlosti, klamania, dezorientácie nepriateľa, morálno-psychického nátlaku, kto považuje za bežnú prax útočiť v skupine voči jednotlivcovi a kto vníma konflikt vo vyhrotenom kontexte „ty alebo ja?“
Opísaný systém uvažovania je najdôležitejšou súčasťou bojového štýlu ruského podsvetia, ktorý sa zrodil vo väzniciach s najvyššou ostrahou. Samozrejme, väzenské štýly sa utvárali vo všetkých väzniciach sveta a prekvapujú neustále svojou brutalitou, či využívaním rôznych druhov zbraní, vytvorených tajne vo väzenských podmienkach z predmetov bežnej potreby – napríklad nože z lyžiček, zubných kefiek alebo klincov. Nôž sa dá napríklad urobiť aj z niekoľkých umelohmotných lyžičiek, ktoré sa spoja dohromady nahriatím pomocou zapaľovača, takže sa lyžičky spoja do jedného celku a následne sa na stene vybrúsi ostrý hrot (takýmto nožom sa neseká, len bodá – bodnutie je rýchlejšie ako sek…).
Slovo baklanka pochádza z ruského väzenského argotu (žargónu). Baklan je v ruskom ponímaní mladý a neskúsený chuligán, ktorý sa dostal po prvýkrát do väzenia a hľadá si svoje miesto vo väzenskej hierarchii, kde v minulosti vládli miestne väzenské autority (vori v zakone). Baklani boli často kvôli svojej mladosti drobnejšej postavy, žili v celách s obmedzeným priestorom, dostávali nedostatočnú stravu a násilie bolo bežnou súčasťou ich života.
V preplnených celách nebolo miesto pre efektné kopy, aké poznáme z rôznych hollywoodskych filmov. Nebolo ani síl na dlhšiu bitku, pretože v minulosti strava vo väzniciach bola často nepostačujúca, pracovné tempo vražedné, chlad a permanentný stres, čo veľmi odčerpávalo sily človeka (aj keď vori veľmi vo väzniciach práci neholdovali). Konflikt sa musel vyriešiť maximálne do 5 sekúnd a súper musel byť tvrdo a za každú cenu eliminovaný. Ak súper zahynul, alebo ostal zmrzačený, nasledovalo zvýšenie trestu pre previnilca, to však už „víťazný baklan“ stúpol vo väzenskej hierarchii na vyššiu priečku a získal väčšie privilégia. Kriminálnici vnímali väzenie ako svoj druhý domov a mnohí strávili vo väzení viac času ako na slobode, takže sa snažili získať čo najlepšie podmienky.
Systém baklanky, ktorý vznikol v stiesnených a brutálnych podmienkach ruských väzníc sa rozšíril samozrejme aj medzi členmi podsvetia, žijúcimi na slobode. Základom tohto bojového umenia je už spomenutý fakt, že kto nemá mentálnu výbavu svojmu súperovi brutálne ublížiť, má v konflikte obmedzené šance na úspech.
V baklanke neexistuje žiadna obrana, pretože ani vlk a ani lev sa nebránia, len útočia (kryt je v baklanke vnímaný ako útok na končatinu). Techniky sú veľmi jednoduché, kopy maximálne po kolená, útoky kolenom alebo päsťami na genitálie a brucho, údery otvorenou rukou na hrdlo, či oči, nos, uši, spánky súpera. Finálnymi technikami môžu byť útoky lakťami, keďže ale najobľúbenejšou zbraňou ruského podsvetia je stále nôž (k nožu sa dostane človek aj vo väzení, k pištoli nie), väčšina bitiek sa nakoniec odohrávala aj tak s nožmi, so všetkými drastickými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Na dokreslenie – pri bitkách s nožmi sa v rámci baklanky protežuje aj natieranie čepele pred bojom fekáliami, aby mal súper čo najmenšiu šancu boj prežiť.
Baklanka je založená na surovosti, podlosti, klamaní, bežnou súčasťou baklanky je napadnutie nič netušiaceho súpera zákerne od chrbta, ak sa súper nedokázal brániť, bola baklanka hodnotená ako veľmi úspešná. Bežnou technikou je oslepenie súpera prachom, pľuvancami, tabakom či soľou, čo spôsobí jeho dezorientáciu, nasleduje útok, ktorý dezorientovaného súpera eliminuje a vyradí definitívne z boja.
V poslednom priloženom videu sa skupina ruských inštruktorov boja s nožom rozhodla priblížiť balklanku bežným ľuďom. Naštudovali si trestné spisy z 30. – 50. rokov 20. storočia, pri ktorých sa zatknutí banditi priznali k rôznym zločinom, ktoré spáchali. Formy útokov, ktoré používali voči súperom, a ktoré sa nachádzajú v ich trestných spisoch, mali svoje pomenovanie vo väzenskom žargóne (temnota, slepota…), tieto útoky sa nachádzajú aj vo videu. Kvôli väčšej efektnosti použili vo videu aj dobové oblečenie a fínske nože – najobľúbenejšie nože ruského podsvetia. Pieseň vo videu (Gop so smykom) patrí takisto do základného repertoáru historicky obľúbených skladieb ruského podsvetia.
Karol Oravečka
