Recenzia filmu „Black 47“. Dráma mapujúca drsné obdobie írskych dejín
V roku 2018 natočili Íri film Black 47, ktorý som okamžite po zhliadnutí zaradil medzi svoje
obľúbené.
Režisérom bol Lance Daly, film vznikol podľa krátkeho írskeho filmu Ranger, ktorý pred rokmi napísali a zrežírovali Dillon a Ryan. Vo filme si zahrali významnejší anglickí a írski herci, ako napr. Hugo Weaving, James Frecheville, Jim Broadbent, Stephen Rea, Barry Keoghan, Sarah Greene a ďalší. Premiéra sa odohrala 2. marca 2018 na Berlínskom filmovom festivale, v Írsku bol prvýkrát uvedený 7. septembra 2018, pričom film bol prijatý vysoko pozitívne.
Oficiálny trailer:
Drámu mapujúcu drsné obdobie írskych dejín, kedy v Írsku zúril hladomor, pretože zemiaky – základnú poživeň írskych roľníkov zničila pleseň, podfarbujú brutalita vzťahov medzi anglickými okupantmi a Írmi – kedy sa Angličania správali k Írom alebo Škótom rovnako drasticky, ako sa správali k domorodému obyvateľstvu vo svojich kolóniách. U Írov navyše Angličanom prekážal aj fakt, že odmietli anglickú reformáciu a ostali od 16. storočia naďalej vernými katolíkmi.
Film má pomerne jednoduchú dejovú líniu, ale keďže nechcem celý dej vyzrádzať, tak len stručne načrtnem základnú líniu. Do rodnej dediny na západe Írska sa vracia írsky vojenský ranger Feeney, ktorý v britských jednotkách bojoval v Indii a v Afganistane. Neskôr vyjde najavo, že z jednotky musel utiecť, pretože zlomil čeľusť arogantnému anglickému dôstojníkovi.
Po návrate do Írska Feeney zistí, že jeho matka umrela od hladu, jeho brata Angličania obesili, pretože nechceli na írskej pôde írskych roľníkov, ale chceli tu chovať anglické ovce, takže obyvateľstvo bolo zbytočné. Feeneyho brat počas násilného vysťahovávania dobodal anglických exekútorov, za čo bol odsúdený na smrť.
Angličania sústredili svoju pozornosť na vytváranie napätia v írskej spoločnosti, medzi britskej korune lojálnymi Írmi, ktorí prestúpili na anglikanizmus a Írmi, ktorí odmietali opustiť svoju vieru a vlasť. V 19. storočí sa už v Írsku plne etablovala Írska republikánska armáda, ktorá svojimi atentátmi a cielenou likvidáciou anglických dôstojníkov, vojakov a írskych kolaborantov učila Angličanov správať sa k Írom slušne.
Okrem Feeneyho je dôležitou postavou vo filme Hannah, ďalší bývalý írsky vojenský dôstojník z Indie a Afganistanu. Neskôr vysvitne najavo, že slúžil v rovnakom pluku ako Feeney a obaja sa aj poznali – Hannah je však opakom Feeneyho. Pracuje ako britský policajt, ktorý pomáha chytať a likvidovať írskych vlastencov, bojujúcich voči anglickej nadvláde. Pri jednom z výsluchov umučí člena írskych vlasteneckých oddielov, za čo dostane od Angličanov trest smrti (na tomto mieste som mal s priateľom zaujímavú debatu, podľa môjho názoru írskeho väzňa zabil zámerne, pretože ho mali neskôr vypočúvať Angličania, pri brutálnom mučení by prezradil dôverné informácie. Tým, že ho inšpektor Hannah zabil, Angličania sa k informáciám nedostali).
Trest smrti však Hannahovi zmiernia, pretože sa ukáže, že ranger Feeney sa vymkol v Írsku spod kontroly a zobral spravodlivosť do svojich rúk. Feeney začína cielene trestať a likvidovať nielen všetkých kolaborantov, ktorí mali prsty v smrti jeho rodiny, ale začína likvidovať aj členov anglickej jurisdikcie, či trestať anglikánskych misionárov, ktorí nútia vyhladovaných Írov za stravu konvertovať z katolicizmu na anglikánsku vieru. Inšpektor Hannah teda dostane slobodu, musí však s anglickými dôstojníkmi zatknúť, alebo zlikvidovať rangera Feeneyho, ktorý je však rozhodnutý vo svojom ťažení za spravodlivosť zlikvidovať dokonca aj najvyššieho správcu oblasti, arogantného
anglického lorda (keď sa anglický lord dostane do Feeneyových rúk, anglická arogancia sa rýchlo vytratí).
Film je kvalitne spracovaný, scenár je pútavý, rovnako zaujímavé sú aj bojové scény. Ranger Feeney si totiž z Afganistanu a z Indie donesie so sebou do Írska aj bojový gurkhský nôž kukri (čo síce úplne historicky nesedí), rovnako ako skutočnosť, že sa do Írska vracia so svojím koňom a britskou vojenskou puškou z polovice 19. storočia. Ak by sa vracal z Indie s puškou a „ocajchovaným“ vojenským koňom, zatkli by ho ešte v Indii. Ale túto drobnú nepresnosť možno vo filme odpustiť, pretože Feeney dobre bojuje nielen s nožom kukri, ale aj s britskou puškou – predovkou a rovnako pištoľami, ktoré sa rovnako nabíjajú len spredu.
Bitka s bojovým nožom kukri, ktorý ranger Feeney použil vo filme proti proanglickým policajtom a vojakom má dobrú choreografiu, rovnako ako taktické používanie predovky a spredu nabíjaných pištolí. Vo filme opäť fungovali odborníci zo skupín vojenskej histórie, ktorí sa v téme vyznali a herci a kaskadéri s uvedenými zbraňami dokázali, pod ich vedením, veľmi dobre narábať.
Masaker proanglických policajtov s bojovým nožom kukri:
Osobne som vo filme ocenil niekoľko scén. Prvá, keď ranger Feeney obesí anglického sudcu, ten odsúdil obvineného Íra, neovládajúceho angličtinu, so slovami, že sa mohol po anglicky naučiť (na 30 rokov vyhnanstva v Austrálii), pričom Írovi nebolo umožnené v jeho rodnej írčine sa ani obhajovať. Večer zavíta ranger Feeney do sudcovho úradu, po írsky mu oznámi, že ho odsúdil na trest smrti, mohol sa po írsky už dovtedy naučiť a následne ho obesí na vonkajšiu stenu domu z okna, aby Íri videli, že sa do Írska opäť vracia zákon.
Takisto je sympatická scéna, keď ranger Feeney urobí poriadok s anglikánmi, ktorí nútia od hladu umierajúcich Írov konvertovať z katolicizmu na anglikánsku vieru, pretože až keď konvertujú a vzdajú sa katolicizmu, dostanú jesť. Feeney so svojím nožom kukri urobí medzi anglikánskymi misionármi poriadok a naučí ich, že „nielen jedlom je človek živý“.
Vo filme je tiež zaujímavo a sympaticky spracované ideové zblíženie rangera Feeneyho a inšpektora Hannaha, ktorí nakoniec spoločne bojujú proti anglickej presile. Viac však už z filmu neprezradím, aby som prípadným záujemcom o film nepokazil umelecký dojem z filmu.
Z filmu je zrejmé, že minimálne scenáristu a režiséra možno označiť ako sympatizantov írskeho boja za slobodu, írskych vlastencov, pravdepodobne aj s pozitívnym vzťahom k Írskej republikánskej armáde. Keďže pozitívny vzťah k IRA, jej ideálom a histórii mám aj ja, prikladám na záver jednu zo známych piesní tejto vojenskej organizácie o írskom ostreľovačovi s názvom One
Shot Paddy.
One Shot Paddy:
Karol Oravečka
