Turecko chce kúpiť 50 lietadiel Su-25, nie však z Ruska – vyrobiť ich má Gruzínsko…
Na sociálnych sieťach a v médiách sa rozprúdila vášnivá polemika, jadrom ktorej je záujem Turecka získať pre svoje vzdušné sily 50 kusov modernizovaných bitevných lietadiel Su-25, pričom, a to je práve na celej záležitosti najbizarnejšie, ich pre Ankaru má vyrobiť Tbilisi. V správach boli naznačené zároveň tak pozitívne aspekty spomínanej idey, ako aj tie negatívne.
Zástancovia myšlienky poukazujú na fakt, že modernizované verzie sovietskych bitevníkov Su-25 sú v súčasnosti považované za najlepšie príklady pilotovaných bitevných lietadiel na svete. Okrem toho, Turecko ako člen NATO, bolo odmietnuté Spojenými štátmi so svojou žiadosťou o dodanie amerických bitevných lietadiel A-10 Thunderbolt II. To samozrejme tureckých predstaviteľov nielenže rozčarovalo, ale zároveň opätovne vyprovokovalo k nahnevaným vyhláseniam, že Turecko už nejeden raz povedalo, že mu nezáleží, kde zakúpi zbrane, ak sa to bude týkať zvýšenia bezpečnosti krajiny.
Poukázali tiež na skutočnosť, že Gruzínsko dokázalo vlastnými silami modernizovať svoje bitevníky Su-25 v Tbiliskom výrobnom závode (TAM, v ktorom bolo svojho času vyrobených okolo 900 kusov podobných lietadiel rôznych verzií), hoci mnohí skeptici realizáciu takejto modernizácie považovali za nemožnú. A podľa niektorých odborníkov Gruzínsko disponuje dostatočným počtom dielov, prostriedkov a vybavením na výrobu najmenej 75 kusov Su-25. Navyše, Turecko už má pozitívnu skúsenosť s Gruzíncami v oblasti vojensko-technickej spolupráce – koncom roka 2020 Ankara poskytla Tbilisi grant vo výške 100 miliónov tureckých lír (približne 17,5 milióna USD) určený na nákup tovaru a služieb vojenského charakteru a tiež na opravu letiska v Marneuli (ktoré nachádza sa na hraniciach s Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom).
Nemenej početné sú však aj dôvody odporcov tejto myšlienky. Tí obrátili pozornosť na to, že (súčasná) vojenská doktrína Turecka počíta v úlohe bitevného letectva s použitím širokého spektra bezpilotných lietadiel (UAV/UCAV), ktoré vyrába domáci, turecký zbrojársky priemysel, a to vrátane vlastnej munície. Odborníci nemajú žiadne pochybnosti o tom, že modernizované Suchoje Su-25 sú vynikajúce bitevníky, no podľa nich morálne zastarali, ich prevádzkové náklady vrátane údržby sú drahé, hrozí tiež riziko straty ľudských posádok a lietadlá by sa vyrábali v inej krajine, čo je nevýhodné pre turecký obranný priemysel.
Okrem toho, zvažovať je možné výlučne nákup nových strojov, nie opravených metódou „kanibalizácie“ starších strojov či modernizovaných za účasti firiem z Izraela. Moskva neposkytne Tbilisi žiadne komponenty a takúto „produkciu“ Ankara celkom určite nepotrebuje, a to ani v prípade, že bude vyriešená otázka použitia tureckej munície. Ďalším argumentom proti je to, ako sa predviedli vo veľmi dobrom svetle moderné turecké bezpilotné lietadlá, ktoré boli úspešne nasadené v konfliktoch v Sýrii, Líbyi či počas nedávnej vojny v Náhornom Karabachu a teraz sú už nasadzované aj na východe Ukrajiny, v Donbase. Z uvedených dôvodov meniť zložku vojenského letectva je vskutku neefektívne.
Ak by však Turecko predsa len vážne uvažovalo o nákupe týchto lietadiel, naznačovalo by to zároveň úmysly Ankary zapojiť sa do rozsiahleho ozbrojeného konfliktu s niektorou zo susedných krajín – reč môže byť o Grécku, Sýrii, Arménsku alebo tiež o Iráne.
Ankara ani Tbilisi oficiálne zatiaľ uvedené správy o možnom nákupe lietadiel z Gruzínska nekomentovali, odborníci však nevylučujú, že sa takéto rozhovory medzi oboma krajinami začali na pozadí skutočnosti, že USA odmietli predať Turecku svoje bojové lietadlá F-35 Lightning II a teraz aj F-16V Block 70/72 a vzhľadom na stupňujúcu sa konfrontáciu s Ruskom je rovnako možnosť predaja najmodernejších lietadiel Su-35S a Su-57 Turecku stále menej pravdepodobná.
Fero Kysucký
