Focke-Wulf Fw 200 Condor – Hitlerove osobné lietadlo 1.časť
Nemecko, 8. novembra 2021 (AM) – O históriu II. svetovej vojny sa zaujímam už od mladosti, pričom sa musím zároveň priznať, že ma nikdy špeciálne nezaujímali lietadlá, skôr to bola námorná vojenská história (najmä nemecké ponorky), letectvo len v rámci potrieb námorníctva (aby som bol presnejší, hlbšiu pozornosť som venoval ešte nočnému letectvu, vrátane bombardérov aj stíhačiek).
V súvislosti s námornými akciami nemeckej Kriegsmarine (hladinové lode a ponorky), som teda nemohol prehliadnuť kultové nemecké lietadlo, ktoré našlo svoje prvé uplatnenie v civilnom letectve a neskôr aj vo vojenskom letectve. Ide o legendárny Focke-Wulf Fw 200 Condor, nemecké viacúčelové štvormotorové dopravné, prieskumné, transportné a bombardovacie lietadlo s dlhým doletom, ktorého úlohou bolo na mori vyhľadávať ciele pre nemecké hladinové loďstvo a ponorky, prípadne podnikať letecké útoky na nepriateľské lode.
Predkladaný článok o lietadle Focke-Wulf Fw 200 Condor bude trochu rozsiahlejší, preto som sa ho rozhodol rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť obsahuje kvôli prehľadu základné informácie o lietadle, jeho verziách, aby si čitateľ urobil prehľad. Druhá časť článku bude venovaná informáciám o nemeckej bombardovacej jednotke Kampfgeschwäder KG/40, ktorá lietala na rôznych modifikáciach stroja Fw 200 Condor (najmä akcie na mori) a tiež nemeckým leteckým esám tejto bombardovacej skupiny.
Ako som spomenul, Focke-Wulf Fw200 Condor bol širokospektrálnym strojom, ktorý našiel svoje uplatnenie aj v civilnom a dopravnom letectve. Slúžil aj ako dopravné lietadlo, bol aj Hitlerovým osobným lietadlom (Hitler mal k dispozícii 2 stroje), na ktorých lietal v rokoch 1933 – 1945. Ako svoje dopravné lietadlo využíval Focke-Wulf Fw 200 Condor aj veliteľ nemeckého vojenského letectva Hermann Gőring a vlastný Fw 200 Condor mal tiež minister zahraničných vecí von Ribbentropp či minister priemyslu Speer. Okrem námorného nasadenia pripadla tomuto stroju aj nesplniteľná úloha – zásobovať Paulusovu obkľúčenú 6. armádu pri Stalingrade. Svoje kvality tento stroj dokázal už pred II. svetovou vojnou, kedy predstavoval súčasť leteckého parku nemeckej spoločnosti Lufthansa a kúpili ho aj ďalšie letecké spoločnosti z krajín celého sveta.
Pri zrode nemeckého vojenského letectva stál aj kapitán Brandenburg, bývalé stíhacie eso z I. svetovej vojny, ktorý sa v roku 1924 stal šéfom civilného letectva v Nemecku. Keďže Versaillský systém Nemcom neumožňoval mať plnohodnotnú armádu a ani vyvíjať nové zbrane, každé civilné lietadlo bolo projektované tak, aby sa v prípade potreby mohlo rýchlo stať vojenským strojom. Kapitán Brandenburg podporoval šikovných mladých leteckých konštruktérov, vrátane Kurta Tanka, ktorý sa stal vďaka svojím kvalitám, šéfkonštruktérom lietadla Focke-Wulf Fw 200 Condor.
Geniálny letecký inžinier a konštruktér Kurt Tank (1898 – 1983), ktorý bol aj skúšobným pilotom, viedol tím konštruktérov spoločnosti Focke-Wulf Flugzeugbau GmbH, Bremen, Kottbus v rokoch 1931 – 1945. Okrem stroja Focke-Wulf Fw 200 Condor patrí k jeho známym projektom tiež stíhačka Focke-Wulf Fw 190, ktorá spoločne s legendárnym Messerschmittom Bf 109 tvorila základ nemeckého stíhacieho letectva a nemenej zaujímavý je aj jeho projekt Focke-Wulf Ta 152, ktorý mal operovať vo výškach, kde nedokázali operovať lietadlá žiadnej z krajín, bojujúcich v II. svetovej vojne. Focke-Wulf Ta 152 (konštrukčne vychádzal z Fw 190) síce Kurt Tank vyvinul, ale nasadiť ho Nemci dokázali až v januári 1945, čo už bolo veľmi neskoro.
Po II. svetovej vojne Kurt Tank z Nemecka utiekol do Argentíny (aj Španielsko bolo pre neho príliš horúce), kam utieklo veľmi veľa nemeckých vojenských a politických prominentov. Argentínu si Kurt Tank zvolil, pretože nemal chuť pracovať ani pre Američanov a už tobôž nie v zajatí pre Sovietov. Dlhšiu dobu pôsobil v argentínskej leteckej spoločnosti Fábrica Argentina de Aviones „Brigadier San Martín“ S. A, neskôr pôsobil ako letecký konštruktér v Indii. Na konci 60. rokov sa Kurt Tank vrátil do Nemecka a pôsobil ako konzultant firmy Messerschmitt-Bölkow-Blohm a v Mníchove v roku 1983 aj umrel.
Medzi rokmi 1940 a 1945 Nemci dali do služby 262 kusov lietadiel Fw 200 (1940 – 36 kusov, 1941 – 58 kusov, 1942 – 84 kusov, 1943 – 76 kusov, 1944 – 8 kusov). Žiaľ, žiaden zo strojov Focke-Wulf Fw 200 Condor sa nedočkal konca vojny, momentálne stále pokračujú práce na zložení jedného exempláru Focke-Wulfu Fw 200 Condor z náhradných dielov, ktoré sa vo svete zachovali, práce značne pokročili (projekt pripravila Lufthansa, zapojili sa doň aj nadšenci z Nemecka, Dánska, Nórska, Španielska, Veľkej Británie, USA, Talianska, Argentíny, Brazílie a tiež Ruska). Stroj sa nachádza v leteckom múzeu v Berlíne; pokusy dať stroj dohromady natoľko, aby bol schopný letu sa dosiaľ nepodarili a pravdepodobne sa zrejme ani nepodaria. Základ exponátu v múzeu tvoria zvyšky Focke-Wulfu Fw 200 Condor vylovené z morského dna pri Trondheime, kde mala svoju druhú najdôležitejšiu leteckú základňu letka KG/40. Žiaľ, Nóri odmietli dodať vrtuľu, ktorá sa nachádza pri miestnom vojenskom pamätníku v dedinke pri Trondheime, kde sa nachádzalo poľné letisko, na ktorom letka KG/40 pôsobila.
Projekt rekonštrukcie Fw 200:
Focke-Wulf Fw 200V-1
Prvý prototyp Focke-Wulfu Fw-200V-1 Condor vznikol na prelome rokov 1935/1936 a konštrukčne za ním okrem Kurta Tanka stáli aj Dr. Stüssel a Ing. Bamserimi. Tento prototyp mal štyri motory Pratt & Whitney Hornet S1E-G chladené vzduchom o výkone 760 koní. Prvý prototyp pilotoval dňa 27. júla 1937 osobne konštruktér Kurt Tank.
Fw 200 Condor zaujal v dňoch 10. – 11. augusta 1938 svojimi diaľkovými letmi z Berlína do New Yorku, Hanoja či Tokia a späť. Konkurovať mu rýchlosťou, letovými vlastnosťami a pohodlnosťou cestujúcich nemohol v tom čase žiaden iný stroj. Nové lietadlo, okrem Lufthansy, čoskoro kúpila aj spoločnosť DHL. Po úspešných letoch z roku 1938 konštruktér Kurt Tank na Fw 200 Condor pridal ešte prídavné nádrže (Focke-Wulf Fw 200S-1).
Focke-Wulf Fw 200V-10
Japonci medzi prvými kúpili jeden kus Fw 200V-10, lietadlo podrobili testom a chceli sa inšpirovať pri stavbe vlastných bombardovacích lietadiel. Stroj Fw 200V-10 však neoslovil japonských konštruktérov z koncernov Mitsubishi, Kawasaki, Nakajima a Yokosuka, ktoré pripravovali vlastné verzie bombardovacích lietadiel. Niektoré technické parametre Fw 200V-10 však Japoncov pri výrobe vlastných lietadiel predsa len inšpirovali. Japonci uvažovali nasadiť Fw 200V-10 predovšetkým ako prieskumné lietadlo pre námorné sily.
Focke Wulf Fw 200A
Prvá dopravná verzia pre 4 členov posádky a 26 cestujúcich. Nemci krátko po úspechu verzie Fw 200V-1 nahradili britské motory nemeckými motormi BMW 132 G (720 koní). Postavili 10 lietadiel, ktoré kúpili po Lufthanse (štyri stroje) ako prví Dáni (Det Danske Luftfartselskab). Z tejto série pochádzajú aj oba Hitlerove, Ribbentroppov, Göringov a Speerov stroj. Je zaujímavé, že v apríli 1940, keď Nemci obsadili Dánsko a Nórsko (v Nórsku predbehli Nemci o niekoľko hodín britský expedičný zbor), Condory dánskej spoločnosti, ktoré sa nachádzali práve na britských letiskách, Angličania zabavili. Lietadlá Fw 200A si pochvaľovala aj brazílska spoločnosť Syndicato Condor Brasilia, ktorá lietadlá používala ešte aj po vojne, až do roku 1947.
Focke-Wulf Fw 200B
Vylepšená verzia Fw 200A, ktorá sa zjavila na konci roku 1939. Lietadlo dostalo silnejšie motory BMW 132 DC (850 koní) – verzia Fw 200B-1 a motory BMW 132 H (830 koní) – verzia Fw 200B-2. Všetky stroje série Fw 200 v roku 1939 získala nemecká Luftwaffe a stali sa z nich bojové lietadlá, používali ich v nórskej kampani ako prieskumné a transportné lietadlá.
Japonci si ešte v roku 1939 objednali 5 strojov Fw 200B, tieto stroje však už kvôli II. svetovej vojne do Japonska nepreleteli, pretože nad ázijskými územiami, ktoré politicky alebo vojensky patrili do britskej sféry vplyvu (Blízky východ, Irak, Irán, Afganistan, India…) by tieto lietadlá okamžite zostrelili, prelet nad ZSSR Nemci z bezpečnostných dôvodov odmietli (sovietska špionáž). Stroje, určené pre Japonsko sa tak stali súčasťou nemeckej Luftwaffe.
Posledné lietadlo z verzie Focke Wulf Fw 200B-2 vykonalo plánovaný civilný let na linke Berlín – Barcelona dňa 14. apríla 1945. Pri návrate z Barcelony civilné a neozbrojené lietadlo Lufthansy zostrelil „odvážny americký pilot“ v okolí Mníchova, všetci civilisti na palube, vrátane posádky, zahynuli.
Focke-Wulf Fw 200C
Najrozšírenejšou verziou Fw 200 bola verzia C. Kurt Tank upravil Focke-Wulf Fw 200B podľa požiadaviek nemeckej Luftwaffe. Lietadlo sa stalo robustnejšie, zvýšila sa sila motorov (BMW-Bramo 323 R-2, 1000 koní), čiastočne sa zmenila konštrukcia draka, upravili sa vežičky s guľometmi, zlepšila sa aerodynamika stroja. Lietadlo získalo konečne požadované parametre k tomu, aby sa mohlo stať plnohodnotným diaľkovým bombardérom. Existovalo niekoľko verzií Fw 200C:
Verzia Fw 200C-0 išlo vlastne o mierne upravené stroje Fw 200B, so základnou obrannou výzbrojou v podobe troch guľometov MG 15. Štyri lietadlá série Fw 200C-0 slúžili najmä ako dopravné stroje.
Verzia Fw 200C-1 základná námorná bombardovacia verzia, lietadlo nieslo štyri 250 kg bomby pod krídlami. Posádka bola zložená z piatich mužov, dvaja piloti, radista a bombometčík, inžinier- strelec a strelec spodnej veže.
Verzia Fw 200C-2 verzia s prídavnými nádržami pohonných hmôt, kvôli zvýšeniu doletu.
Verzia Fw 200C-3 spevnená konštrukcia, silnejšie motory BMW-Bramo 323 R-2 (1000 koní). Verzia Fw 200C-3/U4 mala ešte ťažšiu výzbroj, väčšie nádrže na pohonné hmoty. Celkovo bolo vyrobených 75 strojov Fw 200C-3 rôznych modifikácií, všetky stroje vznikli v rokoch 1940 – 1941.
Verzia Fw 200C-4 vyrobilo sa 90 strojov, v rámci Fw 200C ide o najväčšiu verziu. Stroje vznikli v rokoch 1941 – 1943. Verziu Fw 200C-4/U1 a U2 (štyri stroje) predstavovali transportné stroje. Verzia Fw 200C-4/U3 bola vybavená moderným protilodným radarom Rostock. Lietadlá tejto verzie úzko spolupracovali s nemeckým ponorkovým loďstvom a informovali o polohe spojeneckých konvojov a lodí, smerujúcich do Británie a sovietskeho Murmanska. Verzia Fw 200C-4/U4 mala zvýšený dolet.
Verzia Fw 200C-5 túto verziu Nemci zaviedli do výzbroje v roku 1942. Postupne sa zosilňovala obranná výzbroj, pretože Fw 200 Condor boli čoraz častejšie napádané nepriateľskými stíhačkami. Existovala verzia Fw 200 C-5/U1 so zosilnenou výzbrojou a Fw 200C-5/U2 so zvýšeným doletom a lepšou výzbrojou.
Verzia Fw 200C-6 získala dokonalejší radar FuG 200 Hohentwiel rôznych modifikácií, ktorý používali na vyhľadávanie cieľov aj nemecké ponorky.
Verzia Fw 200C-8 mala k dispozícii aj závesníky pre riadené strely Henschel 293. Tieto nemecké protilodné riadené strely ovládané rádiom konštrukčne značne predbehli svoju dobu. Strela mala 500 kg nálož, oceľový trup s dvoma krídlami, ak sa zhodila z výšky 1400 metrov, mala dolet 3 km. Operátor riadil strelu rádiom, musel mať však so strelou vizuálny kontakt (preto mala strela na konci farebné svetlice a blikajúce svetlá). Strely sa vyvíjali od roku 1942, spolu bolo vyrobených cca 1000 striel, ktoré majú na svojom svedomí takmer 30 potopených, alebo vážne poškodených anglických a amerických lodí.
Focke-Wulf Fw 200F verzia existovala len na papieri. Nemeckí inžinieri pripravili sedem rôznych variánt FW 200F s rôznou výzbrojou, doplnkovými nádržami a teda aj rôznym doletom. Problémom bolo, že v roku 1944 Nemcom už chýbali nielen suroviny, ľudské zdroje ale aj kapacity na výrobu nových zbraní. Ich priemyselný park bol kvôli náletom značne poškodený. Verzia Fw 200F tak nikdy nebola realizovaná.
Video FW 200C v akcii:
Toľko ku vzniku lietadla a jeho verziám, pokračovanie v 2. časti bude o bojovom nasadení Condorov v rámci letky KG/R40 a ich bojových úspechoch, neúspechoch a leteckých esách.
Karol Oravečka
