Načo si červenoarmejci držali v zákopoch mačky?
Tradícia držať si v prednej línii mačky sa zrodila už počas 1. svetovej vojny. Vojaci ruskej armády si totiž všimli ich cennú vlastnosť. So svojim omnoho citlivejším čuchom rýchlo zacítili chemické plyny a ako o život utekali zo zákopov. Zaujímavé je, že svetoznámi „ňuchači“, teda psy, takúto vlastnosť nemajú a preto aj v týchto podmienkach zostávali s ľuďmi a snažili sa ich chrániť. Lenže nezávislé mačky si hľadeli zachrániť hlavne svoj život.
Aj keď sa počas 2. svetovej vojny chemické zbrane takmer nepoužívali, mačky boli stálymi obyvateľmi zákopov sovietskych vojakov. Lenže nebolo to len kvôli ich vynikajúcemu čuchu, ale aj kvôli rovnako výbornému sluchu.
Červenoarmejci preto mačky používali ako svojský radar. Tie totiž veľmi rýchlo a z veľmi veľkej diaľky počuli blížiace sa nepriateľské lietadlá. Preto nečudo, že vojaci sa ich snažili učiť odlišovať hluk sovietskych bombardérov a nemeckých šturmovikov. Ak sa to darilo, sovietski protilietadlovci boli varovaní a teda aj akoby protiletecky vyzbrojení.
Mačky majú na svojom štíte dokonca hrdinský „vojnový“ čin. V obkľúčenom Leningrade ľudia jedli všetko čo našli. Dokonca aj mačky. Preto rovnako hladné myši a potkany preplnili mesto. Navyše zo dňa na deň boli agresívnejšie. Preto na jar 1943, keď bolo obkolesenie čiastočne pretrhnuté, do Leningradu doviezli niekoľko vagónov jaroslavských mačiek, ktoré premnožené krysy rýchlo zlikvidovali.
Vladimír Mikunda
