Americký politológ: Nárast vrážd ako predzvesť zničenia Spojených štátov
Politológ McMaken zhodnotil rapídny nárast počtu vrážd ako najnovšiu fázu ničenia Spojených štátov. „Toto nie je spoločnosť, ktorá sa správa k štátnym inštitúciám s rastúcou dôverou a rešpektom,“ poznamenáva.
Spojené štáty zaznamenali prudký nárast počtu vrážd, ktorý v roku 2020 dosiahol 24-ročné maximum. Ryan McMaken, magister politológie z University of Colorado, vysvetlil, prečo bude toto číslo naďalej stúpať a situácia v krajine sa bude zhoršovať. Aby to urobil, odborník sa obrátil na štúdiu historika kriminality a forenzného vedca Randolpha Rotha s názvom Murder in America. Vo vedeckej práci sa uvádzajú štyri faktory, ktoré brzdia rast počtu vrážd v krajine.
Prvým faktorom je presvedčenie, že vláda je stabilná a že jej právne a súdne inštitúcie sú nestranné. Druhým je pocit dôvery vo vládu a úradníkov. Tretím je vlastenectvo, empatia a kamarátstvo. A štvrtým je presvedčenie, že postavenie človeka v spoločnosti je alebo môže byť uspokojivé.
Ak budú vyššie uvedené faktory absentovať, tak počet vrážd v krajine bude len rásť, uzatvára na záver kriminalista. A práve tento obraz sa pozoruje práve teraz, upozorňuje politológ Ryan McMaken.
“Milióny Američanov veria, že výsledky volieb sú zmanipulované. Iní sa domnievajú, že polícia je buď zlomyseľná alebo prinajmenšom nekompetentná,” – komentuje súčasnú situáciu v Spojených štátoch.
Dodáva, že Američania nakupujú strelné zbrane za vysoké ceny. A polícia medzitým zabezpečuje nútené zatváranie podnikov a zatýka matky za nedodržiavanie zastaraných opatrení, čo len ďalej podkopáva autoritu orgánov činných v trestnom konaní, poznamenáva expert. Toto nie je spoločnosť, ktorá sa správa k štátnym inštitúciám s rastúcou dôverou a rešpektom. Je to skôr spoločnosť, ktorá vníma štátne inštitúcie ako zdroj nespravodlivosti a neporiadku.
Peter Kreeft v knihe How to Win a Culture War prináša pozoruhodný postreh o dráme súčasnej krízy. Kreeft opisuje „základný zákon všetkých kultúrnych vojen v dejinách“, ktorý platí a bude platiť, kým sa ľudská prirodzenosť nezmení vo svojej podstate. „Hovorím mu Colsonov zákon“, píše Kreeft, „lebo som sa ho naučil od Chucka Colsona“.
Charles Colson, publicista a vplyvný komentátor, býval poradcom prezidenta Nixona. Bol zmetený aférou Watergate (1973), odsedel si za účasť v nej niekoľko rokov, prešiel osobnou konverziou ku Kristovi, opustil politiku a celý zvyšok života (zomrel v roku 2012) sa venoval predovšetkým žurnalistike. Colsonom popísaná zákonitosť sa dá nazvať aj Zákonom štyroch C: Community, Chaos, Conscience, Cops (Pospolitosť, Chaos, Svedomie, Polícia). Najlepšie si ho zapamätáte vizuálne ako graf logických protikladov.
Spoločnosť a chaos sú na zvislej osi vzájomnými protikladmi, ako dobro a zlo. Polícia a svedomie leží na vodorovnej osi a ide o dve vzájomne si konkurujúce dobra. Pospolitosť a chaos sú protikladnými silami, stojacimi proti sebe ako dve armády. Polícia a svedomie sú dvoma zbraňami, nástrojmi obrany pospolitosti proti chaosu. Polícia aj svedomie bráni spoločnosť pred pádom do chaosu. Oba páry protikladov sú si nepriamo úmerné.
Avšak zatiaľ čo pospolitosť a chaos sú navzájom nezlučiteľné, na vodorovnej osi je tomu inak – polícia i svedomie sa navzájom často dopĺňajú a spolupracujú. Potrebnosť každého z nich však klesá, ak vzrastie dostatočne vplyv toho druhého: čím viac svedomia majú údy pospolitosti, tým menej policajtov potrebujú. A naopak, čím viac je v akcii policajtov, tým menej spoločnosť potrebuje individuálne svedomie, aby sa na nich spoliehala. Spoločnosť je organickou jednotou, telom. Chaos je pre ľudskú spoločnosť tým, čím je pre telo choroba.
Pozrime sa takto na telo našej spoločnosti. Ľudské telo má dva štíty proti chorobe: vnútorné a vonkajšie, prirodzený a umelý, preventívny a liečivý. Keď telo stratí svoju vnútornú imunitu voči chorobe, potrebuje lieky, operáciu alebo protézu či barle, aby s ich pomocou vykompenzovalo svoj vnútorný nesúlad. Ochrnutie potrebujú barle z toho istého dôvodu, ako hriešnici kostoly. Náboženstvo v tomto zmysle je skutočne barlou (=oporou), obrannou zbraňou, liekom, štítom.
Aj spoločenský organizmus potrebuje obranu proti chorobe, proti chaosu a rozvratu. Podobne ako telo má aj spoločenský organizmus dva nástroje: vonkajšou obranou je pozitívny zákon, ľuďmi formulovaný, ktorý je do spoločnosti vnášaný zvonku a vynucovaný „fyzicky“, políciou. Vnútornou obranou proti chorobe je prirodzený, morálny zákon, nevytvorený človekom, ale nahliadnutý a presadzovaný vnútorne, svedomím. Vnútornú obranu tvorí sloboda, vonkajšia sila. Vnútorným štítom je láska – láska k dobrému. Vonkajším štítom je strach, strach z trestu.
Maximalizácia slobody (= slobody od polície) závisí od ochoty podriadiť sa vláde svedomia. Avšak oslobodenie od polície nám zároveň prináša pokušenie oslobodiť seba samého aj od vlády svedomia. Taká prehnaná, neúmerná, vonkajšia sloboda však paradoxne vyžaduje ešte viac policajtov, aby vynucovali poriadok a odvracali úplný chaos. Tieto dva druhy slobody – od svedomia aj od polície – sú tiež nepriamo úmerné. Čím viac máš jednej z nich, tým viac potrebuješ tú druhú.
Zdá sa, uzatvára Kreeft úvahu nad „Colsonovým zákonom“, že konzervatívci rovnako ako klasickí liberáli si dnes začínajú túto zákonitosť uvedomovať. Majú totiž ako ľudia spoločnú skúsenosť s výchovou vlastných detí. Pri výchove detí sa totiž všetci pokúšame nevedomky aplikovať Colsonov zákon. Pokúšame sa naučiť deti nahrádzať vonkajšiu kontrolu a donucovanie vnútornou seba-vládou – udržiavať na uzde vonkajší chaos prostredníctvom vnútornej kontroly, ktorá rastie na úkor kontroly vonkajšej, rodičovskej, spoločenskej, politickej. Inými slovami: nahrádzať políciu svedomím. Jedinou alternatívou k vláde svedomia je vláda polície – alebo chaos. Ak upadá vnútorná obrana spoločnosti, musí narastať tá vonkajšia, aby zabránila chaosu.
Preto demokracia, ktorá stratí svoje svedomie, sa stáva totalitou. Colsonov zákon hovorí, že spoločnosť s menším počtom „vnútorných policajtov“ potrebuje viac „vonkajších policajtov“. Tento zákon predpovedá, že dĺžka trvania spoločnosti je priamo úmerná jej morálnosti.
Milan Novický
