Zmätok so zástavou Víťazstva
Kvôli zmätku sa zástavou Víťazstva mohla stať vlajka, ktorá nemala žiadny vzťah k útoku na Reichstag, vyhlásil v júni 2020 hlavný vedecký spolupracovník Ústredného múzea (kde sa táto zástava doposiaľ ochraňuje) OS RF Vladimír Afanasjev.
„Zástavu víťazstva, za ktorú bola uznaná vlajka 150. streleckej Idrickej divízie, vyznamenanej Kutuzovovým radom 2. triedy (79. streleckého zboru, 3. údernej armády 1. Bieloruského frontu), bolo plánované ukázať počas prehliadky na Červenom námestí 24. júna 1945.
Keď sa to rozhodlo, predpokladalo sa, že táto stále visí na kupole Reichstagu. Preto ju stiahli a pripravili na prepravu do Moskvy. Lenže vzápätí sa ukázalo, že to už nebola pravá víťazná zástava. Lebo zástava Víťazstva sa už nachádzala v štábe 150. streleckej divízie, uviedol Afanasiev.
Historik prezradil, že veliteľ berlínskej posádky genplk. Nikolaj Berzalin, ktorý bol dovtedy veliteľom 5. údernej armády, nič nevedel o výmene zástavy. Situácia sa vyjasnila po tom, ako údajnú „zástavu víťazstva“ stiahli, čo zaznamenali noviny. Keď si o tom prečítali príslušníci 3. údernej armády, okamžite to oznámili maršalovi Georgijovi Žukovovi.
„V divízii sa rozhodli poistiť a aby už nikdy nenastal zmätok, rozhodli sa zástavu Víťazstva podpísať. Preto sa na nej objavil text – „150. str. radu Kutuzova 2. str. Idrick. div.“ (preložené do slovenčiny – 150. Idrická strelecká divízia vyznamenaná Radom Kutuzova 2. stupňa), ktorý bol urobený jednoduchou bielou farbou. V takejto podobe zástavu previezli do štábu zboru, kde sa tomu spočiatku rozhorčili, no potom k tomu doplnili aj svoj text: „79. s. z. 3. Ú. A. 1. BF.“ (preložené do slovenčiny – 79. strelecký zbor 3. údernej armády 1. Bieloruského frontu), hovorí expert.
Historik k tomu dodáva, že zástava s týmito nápismi sa zachovala dodnes, „pričom veľmi dobre je poznať, že oba texty sú napísané iným písmom“.
„Na prepravu zástavy do Moskvy bolo vyčlenené samostatné lietadlo Li-2, ktoré prepravilo aj skupinu zástavníkov, v ktorej bol kpt. Stepan Neustrojev, por. Alexej Berest, Konstantin Samsonov, mladší seržanti Michail Jegorov a Meliton Kantarija.“ Už vtedy sa títo ľudia správali k zástave Víťazstva ako k relikvii.
„Zástava Víťazstva sa na prehliadke aj tak neobjavila. Lebo zástavníci neboli na to dostatočne poradovo pripravení (Neustrojev mal niekoľko ranení, vrátane do nohy, čiže chrámal)… Žukov nariadil, aby ich posadili na tribúnu.“
Po prvýkrát sa tak zástava Víťazstva objavila na verejnosti až pri 20. výročí Víťazstva, čiže v roku 1965. Niesli ju tí istí zástavníci, ktorí ju mali niesť v roku 1945. Aj keď vtedy už neboli aktívnymi vojakmi.
Vladimír Mikunda
