Nasadenie tankov T-62 v Čečensku a na Kaukaze
V roku 2022 ubehlo už 60 rokov od prvého masového nasadenia tankov T-62, najprv v rámci Sovietskej armády, neskôr armád štátov Varšavskej zmluvy. Tento tank slúži dodnes v mnohých armádach po celom svete. Aj keď ide už o relatívne starý tank, stále je využívaný v bojových konfliktoch v Afrike či Ázii – jeho výhodou je relatívne nízka cena, robustnosť a jednoduchosť údržby.
Celkovo bolo vyrobených približne 20-tisíc tankov T-62 rôznych modifikácií. Úspešným bojovým krstom si tank T-62 prešiel pri augustových udalostiach roku 1968 v Československu, kedy sa sovietske tanky často presúvali v bojových kolónach bez výraznejších problémov. Prvý bojový stret tank T-62 absolvoval pri sovietsko-čínskom konflikte o ostrov Damanskij na rieke Ussuri v marci 1969.
Sovietske tanky T-62 boli masovo nasadené vo vojne v Afganistane (1979 – 1989), pričom vo svojej výzbroji ich mala nielen Sovietska armáda, ale aj Afganci a niekoľko koristných T-62 dokonca mali k dispozícii aj mudžahedíni.
Tanky T-62 sa zúčastnili bojových stretov pri rozpade ZSSR, nasadené boli v arménsko-azerbajdžanskom konflikte v roku 1991 aj na arménskej a aj na azerbajdžanskej strane. Takisto sa uzbecké a tadžické T-62 zúčastnili útokov na moslimských wahábistických teroristov, financovaných Američanmi, ktorí potrebovali oslabiť sovietsky vplyv v bývalých stredoázijských sovietskych republikách – preto v Tadžikistane, Uzbekistane, Turkménsku či v Kirgizsku organizovali, podobne ako v Afganistane, náboženské vojny a destabilizáciu. Božie mlyny melú pomaly, ale iste a rovnako ako dopadli Američania v Afganistane, dopadnú aj v bývalých sovietskych stredoázijských republikách.
Prvé boje o Groznyj
T-62 sa zúčastnili aj bojových operácií v Čečensku. Keďže cieľom tohto článku nie je informovať o technologickom strome T-62 a jeho modifikáciách, tieto informácie sú totiž bežne dostupné na webe, venujeme pozornosť len nasadeniu modernizovanej verzie T-62M, ktorá bola vo vojne v Čečensku nasadená spoločne so základným ruským tankom T-72.
V Čečensku boli tanky T-62 a T-62M nasadené už počas I. čečenskej vojny (11. december 1994 až 31. august 1996). Tanky T-62 a T-62M mali k dispozícii nielen príslušníci ruskej armády, ale aj členovia proruských čečenských oddielov, niekoľko T-62M bojovalo aj na strane protiruských čečenských teroristov a separatistov a tanky T-62M boli aj vo výzbroji ruských „kontratnikov“, ktorí mali skúsenosti s tankami T-62M napríklad z vojny v Afganistane.
Samozvaný prezident Čečenska, Džochar Dudajev, podporovaný Američanmi, mal od začiatku konfliktu v decembri 1994 k dispozícii približne 10 tankov bývalého šalinského tankového pluku, ktorý bol v Šali, približne 40 km od Grozného, dislokovaný už v sovietskej ére.
Šalinský tankový pluk bol nasadený aj v Afganskej vojne (1979 – 1989), odkiaľ sa vrátil do ZSSR v roku 1989. V roku 1991, keď sa ZSSR rozpadal, ostalo Čečencom k dispozícii približne 10 kusov T-62 tohto pluku, patriaceho do 42. gardovej motostreleckej divízie a 10 BTR 60PB, no keď vypukla I. čečenská vojna, mohli protiruskí separatisti do bojov nasadiť už len približne 6 tankov tohto pluku, zvyšok nebol bojaschopný, problémy mali Čečenci aj s BTR, pretože sa nedokázali o túto techniku adekvátne starať.
Video Šalinský tankový pluk:
Protidudajevovskí Čečenci mali k dispozícii niekoľko starších T-62M, ich motory však neboli práve najsilnejšie a kolóna protidudajevovských čečenských proruských bojovníkov pri svojom presune v náročnom horskom teréne smerom ku Groznému v prvej fáze vojny koncom novembra 1994 zničila motory dvoch T-62M a tiež motory niekoľkých BTR. Na rozdiel od protiruských Čečencov, Moskva poskytla pruruským čečenským jednotkám aj modernejšie BTR-80.
Proruskí čečenskí bojovníci a Dudajevovi čečenskí separatisti sa stretli po prvýkrát v boji pri dedine Kalaus. Keďže Američania financovali pre Dudajeva aj kúpu viacerých tankov T-72A z Azerbajdžanu, Gruzínska a v stredoázijských republikách a na Ukrajine najali dostatok posádok s bojovými skúsenosťami z Afganistanu, mal Dudajev k dispozícii relatívne silné tankové posádky, ktoré sa však museli obávať prevahy ruského letectva.
Začiatok vojny v Groznom
V bojovom strete pri dedine Kalaus dva dudajevovské T-72 zničili T-62 proruských čečenských bojovníkov, v boji zahynuli strelec a nabíjač, vodič a veliteľ tanku utrpeli ťažké zranenia. Dudajevovské T-72 o niekoľko týždňov neskôr zničilo ruské letectvo. Krátko pred začiatkom najtvrdších bojov o Groznyj proruskí čečenskí bojovníci prišli v okrajových štvrtiach Grozného kuriózne aj o ďalší zo svojich tankov T-62M. Vodič tanku nešťastne zavadil anténou rádiostanice tanku o električkové drôty, takže všetka elektronika v tanku nenávratne zhorela a tank ostal nebojaschopný.
Proruskí Čečenci po niekoľkých týždňoch z Grozného ustúpili a Rusi pochopili, že do bojov budú musieť nasadiť ruské tankové jednotky a skúsenejšie ruské posádky. Väčšinu ruských tankov, ktoré útočili na Groznyj v decembri 1994 však predstavovali T-72A a T-72AV. Posledný bojaschopný T-62M, ktorý mali proruskí čečenskí bojovníci k dispozícii, odovzdali v januári 1995 Rusom. Väčšina tankov T-72A a T-62, ktoré mali k dispozícii Dudajevovi separatisti, boli do februára 1995 zničené alebo poškodené protitankovými zbraňami, ruskými T-72A a tiež ruským letectvom.
Ruskí tankisti si v Groznom uvedomovali nebezpečenstvo, ktoré hrozí zo strany čečenských separatistov a teroristov. Tí útočili na ruské tanky v meste protitankovými zbraňami RPG a PTUR. Ruské tanky v tom čase nemali ešte adekvátnu aktívnu a ani pasívnu obranu, tankisti preto zvyšovali odolnosť svojich tankov svojpomocne. Na tanky navarovali nové oceľové pláty, na ktorých sa mali aktivovať vystrelené projektily, podobnú úlohu plnili vrecia plnené pieskom či brvná. Žiaľ, pri prvom masívnom útoku ruských tankov na Groznyj čečenskí separatisti s protitankovými zbraňami zničili veľké množstvo ruských tankov a posádok, ktorým chýbalo krytie pechoty.
II. čečenská vojna (august 1999 – máj 2000), obrana Dagestanu pred wahhábistickým terorizmom
Po skončení I. čečenskej vojny moslimskí wahhábistickí teroristi, financovaní Američanmi a Arabmi, prúdili do Čečenska najmä z Turecka, bývalých stredoázijských sovietskych republík či Azerbajdžanu. Cieľom bolo destabilizovať Kaukaz a bývalú sovietsku Strednú Áziu. V Rusku sa schyľovalo k výrazným politickým zmenám, prezident Jeľcin „vytiahol“ do najvyšších politických sfér súčasného ruského prezidenta Vladimíra Putina. Ten už na sklonku Jeľcinovej éry začal s opatreniami, ktorých cieľom bolo zastaviť mocenský úpadok Ruska a v januári 2000, po abdikácii Jeľcina, sa Vladimír Putin stal ruským prezidentom.
Krátko po aktivizácii Vladimíra Putina sa začala rýchlo meniť situácia aj na Kaukaze. Vypukla II. čečenská vojna, v ktorej Rusko získalo kontrolu nad Kaukazom, porazilo čečenských separatistov a Rusi tak spravili výrazný škrt americkým plánom.
Keďže v auguste 1999 bola situácia na Kaukaze značne napätá a v Dagestane hrozilo, že sa s americkou a arabskou podporou podarí destabilizovať aj tento región, nasadili Rusi v Dagestane 93. mechanizovaný pluk 100. divízie vojsk Ministerstva vnútra. V rámci tejto jednotky bolo nasadených aj približne 60 tankov T-62, vrátane modernizovanej verzie T-62M (modernizácia z roku 1983). Na sklonku Jeľcinovej éry však malo Rusko stále množstvo finančných problémov, čo sa negatívne prejavovalo aj na stave techniky ruskej armády. Prezident Putin však začal s reformami v ruských ozbrojených silách, ktoré bojaschopnosť a celkový imidž ruskej armády výrazne zlepšili.
Najznámejším tankovým dôstojníkom, ktorý bojoval v Dagestane na tanku T-62 sa stal poručík Alexej Kozin, ktorý ukončil Čeľjabinský tankový inštitút v máji 1999. Už od júna toho istého roka slúžil v Dagestane, kde velil tankovej čate. Tanky podporovali ruské jednotky, ktorých úlohou bolo dostať pod kontrolu dopravné tepny teroristov, ktorými prúdili na Kaukaz zbrane, drogy munícia, pohonné hmoty.
Na Kozinov tank v bojovom postavení pri dedine Duči v Novolakskej oblasti Dagestanu zaútočili začiatkom septembra 1999 čečenskí a arabskí wahhábistickí teroristi. Tank poručíka Kozina s číslom 015 ostreľoval útočiacich teroristov, ktorí sa snažili tank vyradiť z boja protitankovými zbraňami. V boji sa nakoniec wahhábistickým teroristom podarilo tank vážnejšie poškodiť, zranenia utrpeli strelec vojak Sergej Gerasimov a nabíjač Konstantin Gerasimenko.
Poručík Kozin prikázal členom posádky opustiť tank a ustúpiť na pozície, ktoré boli pod kontrolou ruských vojakov. Sám ostal s protilietadlovým veľkorážnym guľometom DŠKM kryť ústup zranených členov svojej posádky, zasiahol ho však do hlavy nepriateľský sniper. Poručík Kozin zraneniu podľahol vo svojom horiacom tanku, kde už začala vybuchovať uskladnená munícia. O tank a telo poručíka Kozina potom vypukol tvrdý boj, ktorý trval niekoľko dní, dňa 15. septembra 1999 boli teroristi zatlačení a Rusi nakoniec mohli telo hrdinského poručíka Kozina s vojenskými poctami pochovať. Poručík Alexej Kozin získal posmrtne vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie.
Počas II. čečenskej vojny bolo na Kaukaze nasadených približne 370 ruských tankov. Išlo o tanky T-72AV, T-72B, T-72B1, T-72BM, T-62 a T-62M, koľko z toho bolo T-62 a T-62M nie je presne známe, podľa odhadov ich mohlo byť do 100 kusov.
Tankami T-62M bola vyzbrojená aj jednotka plukovníka Jurija Budanova, ktorý úspešne likvidoval v bojoch čečenských teroristov, čo sa nepáčilo Američanom, ktorí už museli odpísať nielen Dudajeva, ale aj ďalších separatistických poľných veliteľov. Keďže na prelome rokov 1999 a 2000 mali Američania ešte stále v ruských ozbrojených silách dostatok agentov, ktorí Rusko zrádzali za „hrsť dolárov“, škodili Američania Rusom aj cez týchto agentov. Úplatní ruskí vysokí dôstojníci odstavovali agilných bojových dôstojníkov, informovali čečenských teroristov, predávali ruské zbrane a muníciu čečenským bandám.
Voči plukovníkovi Budanovovi za pomoci rôznych moskovských ľudskoprávnych nadácií a novinárov na americkej výplatnej listine vyvinuli v roku 2003 neprijateľný tlak, ktorý vyvrcholil nakoniec jeho obvinením a odsúdením zo znásilnenia a zastrelenia „nevinnej čečenskej ženy“. Išlo o Elsu Kungajevovú, ktorá však ako snajperka odstreľovala ruských vojakov.
Plukovníka Budanova v súdnom procese odsúdili na 10 rokov ťažkého žalára, neskôr sa však ukázalo, že celý proces bol zinscenovanou fraškou. Budanova prepustili z väzenia, v roku 2011 ho však v Moskve zastrelil čečenský vrah Jusup Temichranov. Toho polícia zatkla a vrah v roku 2018 zomrel vo väzení. Podľa Temichranovho advokáta ho niekoľkokrát vo väznici brutálne zbili, krátko pred smrťou ho podľa slov občianskoprávneho aktivistu a advokáta ubili na smrť príslušníci ruských špeciálnych jednotiek.
Na Kaukaze bol v čase II. čečenskej vojny okrem už spomenutého 93. mechanizovaného pluku 100. divízie vojsk Ministerstva vnútra nasadený aj 160. gardový tankový pluk Sibírskeho vojenského okruhu, jednotku presunuli po železnici. Spoločne s motostrelcami zasadili vojaci 160. gardového pluku teroristom v oblasti Kirova, Komarova, Goragorska, Kerlajurty či Ačchoj – Martane niekoľko tvrdých úderov a v súčinnosti s výsadkármi a letectvom zničili veľkú časť živej sily teroristov. Bojov proti čečenským teroristom sa zúčastňovali aj Zabajkalskí kozáci (prieskumníci, pechota).
Tankisti 160. gardového pluku
V boji pri Ačchoj – Martane sa čečenským teroristom podarilo poškodiť jeden z tankov T-62M 160. gardového pluku a takisto BMP-1. Rusi však do akcie nasadili samohybné húfnice Akácia 2C1, po 8 salvách sa pár demoralizovaných čečenských teroristov, ktorí zázrakom útok prežili, vzdalo, mnohí zomreli v zajatí na následky zranení z delostreleckého ostreľovania.
Tanky T-62 a T-62M aj tu bojovali len s improvizovanou obranou proti zbraniam RPG a PTUR. Ruskí tankisti však už dokonale zladili svoju činnosť s prieskumom, na vzdialenosť približne 4 km dokázali ničiť všetky určené ciele, išlo veľakrát aj o protitankové mobilné systémy inštalované na pickupoch a terénnych automobiloch, aké často používali pred niekoľkými rokmi aj teroristi Islamského štátu v Sýrii a Iraku.
V bitke pri Alchan Jurte si členovia 160. sibírskeho pluku, aj muži plukovníka Budanova pripísali na svoje konto takmer 200 zlikvidovaných teroristov, zvyšok sa snažil zachrániť útekom do Gruzínska, kde majú Američania stále mimoriadne silné pozície. Nakoniec sa ruským vojskám podarilo oslobodiť aj bašty čečenských teroristov Duba-Jurt a Urus-Martan.
Posledné významnejšie nasadenie T-62M súviselo s bojom pri Komsomolskom v apríli 2000, kde tri tanky T-62M, Šilky a 19. jednotka Specnazu zdecimovali skupinu čečenského poľného veliteľa, teroristu Ruslana Gelajeva, toho Rusi zlikvidovali nakoniec v roku 2004. Bojov proti Gelajevovej bande sa zúčastnili tanky T-62M plukovníka Budanova, podplukovníka Artura Arzumjana a kapitána Sergeja Chomutova. T-62M boli niekoľkokrát zasiahnuté z RPG, dodatočne nainštalovaná improvizovaná ochrana však dokázala posádky uchrániť a nikto nezahynul. Po skončení bojových operácií ostali tanky T-62 súčasťou 42. gardovej motostreleckej divízie, ktorá zostala dislokovaná v Čečenskej republike až do úplného konca čečenskej vojny.
Karol Oravečka
