Aktuality, História,

Die Welt: „Kým sa nemecké tanky prebíjali k Moskve, Stalin organizoval luxusnú hostinu“

---

 

Ďalej nemecký list napísal, že operácia „Tajfun“, počas ktorej mal Wehrmacht dobyť Moskvu, narazila na zle zorganizovanú obranu Sovietov. Spojenie s vrchným velením Červenej armády bolo narušené, v meste panoval chaos a Stalin v tom čase organizoval hostinu.
V októbri 1941 v Kremli zorganizovali recepciu na počesť kanadského mediálneho magnáta lorda Beaverbrooka, ktorý bol zároveň členom vojnového kabinetu ministrov V. Británie, a amerického vyslanca Averella Harrimana (pod prezidentom Harrym S. Trumanom v istom období pôsobil nielen ako vyslanec, ale aj ako minister obchodu, koordinátor Marshallovho plánu a riaditeľ Mutual Security Agency). Stalin hosťom ponúkal nielen tradičné ikry, ale aj grilované prasiatka, divinu, ruskú zmrzlinu a k tomu obrovské množstvá koňakov, vodiek a vín. Počas recepcie zaznelo 32 prípitkov, hlavne za rýchle víťazstvo nad hitlerovským Nemeckom.

 

V tých chvíľach však 78 divízií útočilo na Moskvu. Ich cieľom bolo v čase, ktorý zostával do začiatku skutočnej zimy, rozdrviť a zničiť sovietske vojská, ktoré stáli proti armádnej skupine Stred. Hitler o tom hovoril v Direktíve č. 35, vydanej v septembri 1941.
Je síce pravdou, že od začiatku nepretržitých bojov v júni 1941 Wehrmacht stratil už pol milióna ľudí zabitými a ranenými. Okrem toho sa u Nemcov objavili prieťahy v materiálovo-technickom zabezpečovaní vojsk, likvidovať ktoré sa nedarilo aj kvôli logistickým prevozom na veľké vzdialenosti. Mnohopočetné víťazstvá však udržiavali morálny duch nemeckých vojsk na potrebnej úrovni a velenie bolo presvedčené, že vojnu sa podarí dokončiť do začiatku zimy.

 

Sovietska rozviedka zbadala prípravu Wehrmachtu, no oznamovať to vojskám sa neponáhľala, preto boli mnohé útvary Červenej armády zastihnuté ako nepripravené. „Stalin v tom čase neustále pil alkohol z maličkého pohára,“ napísal neskôr Beaverbrook. Spolu s diktátorom britsky vyslanec dráždil hlavu sovietskeho štátu Michaila Kalinina žartom, zisťujúc či nemá milenku. A potom, ako zistil britský historik Simon Sebag Montefiore, hosťom premietli v kremeľskej kinosále dva filmy.

 

 

Nemecký tankový predvoj medzitým obsadil mesto Orel (200 km na juhozápad od Moskvy), ktoré zostalo nechránené. Hlavná línia obrany sovietskeho hlavného mesta tým bola roztrhnutá. Pri Vjazme a, južnejšie, pri Brjansku sa do klieští dostalo niekoľko sovietskych armád, počet ktorých dosiahol 1,2 milióna vojakov. Prvosledové nemecké útvary pokračovali v útoku.

 

Oslava v Kremli bola zorganizovaná z vážneho dôvodu. Obaja vyslanci hovorili o dodávkach materiálov v rámci aktu o Lend-Lease, ktorý inicioval prezident USA F. Roosevelt, aby podporil V. Britániu, no neporušil neutralitu USA. Odteraz, ako bolo zapísané v protokole, sa na podmienkach pôžičky poskytuje možnosť získať materiálnu pomoc aj Sovietskemu zväzu a to na sumu 1 mld. USD do júna 1942.
Pre toto malo zmysel pre Stalina zorganizovať v Kremli recepciu v úzkom mužskom kruhu. V tom čase sa spojenie s mnohopočetnými vojskami na bojových poliach pretrhlo. Hlavný stan Červenej armády namiesto toho, aby koordinoval obranu, neprestal so zasielaním rozkazov do vojsk, aby udržiavali obranu za každú cenu. Taktické ústupy boli zakázané, naopak, veliteľom bolo prikazované uskutočňovať nepripravené protiútoky, ktoré znižovali bojovú kapacitu vojsk.

 

Jeden z dôstojníkov NKVD si do denníku napísal: „Obrovské straty… obkolesili nás… Celý front – a to sú tri armády – sa dostal do kotla… Velenie štábu frontu počas celého útoku Nemcov nemalo možnosť riadiť vojská a, pravdepodobne, stratilo hlavu… Hovorí sa, že títo idioti už utiekli do Moskvy“.

 

Sotva to bola pravda. Generáli vedeli, čo sa stalo niekoľko mesiacov predtým s ich ustupujúcimi kolegami: jednoducho ich postrieľali. Jeden z veliteľov armád dokázal utiecť len s niekoľkými tankami, keď Nemci zaútočili na jeho stanovište. A keď istý veliteľ leteckého pluku hlásil do Moskvy, že jeho piloti zbadali tankovú kolónu 120 km od mesta, náčelník NKVD Lavrentij Berija mu pohrozil žalárom za „zbabelosť a panikárčenie“. Až potvrdenie tejto správy ho zachránilo od možnej popravy.

 

Iní mali šťastia ešte menej. NKVD uskutočňoval masové popravy, tak sa snažil naplniť rozkaz o nutnom udržaní postavení a zabránení kontrarevolucionárom a ďalším podozrivým osobám padnúť do rúk Wehrmachtu.

 

Čekisti likvidovali tisíce ľudí. Historik Montefiore uvádza, že do roku 1942 prešlo cez poľné vojenské súdy takmer milión červenoarmejcov, ktorých podozrievali z toho, že nie úplne bránili svoje postavenia. Zastrelili 157 tisíc ľudí, čo je hodnota tucta divízií.
Stalin potreboval istý čas, aby sa ovládol. Spočiatku nariadil vyviezť vládu 800 km na východ od Moskvy do Kujbyševa (Samara), no sám sa neevakuoval a zostal v Moskve. Tam rýchlo „mobilizoval všetky sily, ktoré mal k dispozícii, aby zastavil nepriateľa“. Potom telefonicky rozkázal generálovi Georgijovi Žukovovi, dovtedy veliteľovi obrany Leningradu, aby okamžite pricestoval do Moskvy a prevzal velenie Západného frontu, zlúčeného s Rezervným frontom.

 

A hoci sa Žukovovi nepodarilo vyhrať bitky pri Vjazme a Brjansku, kde do zajatia padlo 670 tisíc červenoarmejcov, okamžite začal budovať obranné línie na prístupoch k Moskve. V tom čase už v meste vládol chaos. Berija vyhlásil regionálnym straníckym činiteľom, že spojenie s frontom je stratené, čo ich poriadne vystrašilo. Zároveň prikázal bezodplatne rozdávať obyvateľom, ktorí zostali v meste, potraviny, aby sa nedostali do nemeckých rúk.

 

Tieto opatrenia však chaos ešte zosilnili. Po tom, ako boli ministerstvá a ich zamestnanci evakuovaní, drancovači začali lúpiť v úradoch a obchodoch. V obytných domoch v centre mesta sa domové správy dohadovali so zlodejmi a taktiež si z bytov odnášali obrazy a nábytok. „Stalin takmer stratil kontrolu nad Moskvou – písal britský historik Richard Overy – tým, že ju ponechal nie nemeckému Wehrmachtu, ktorý mohol obsadiť mesto za dva-tri dni, ale vlastnému na smrť vystrašenému ľudu.“

 

Až tvrdými metódami sa vojskám NKVD podarilo zastaviť toto vyčíňanie. Aby ukázal svoju vôľu na víťazstvo, Stalin uskutočnil na Červenom námestí tradičnú vojenskú prehliadku na počesť 24. výročia VOSR. Moskvanov medzitým prinútili vstúpiť do militarizovaných pracovných brigád a vyslali ich na stavby obranných postavení.

 

Lenže Nemci aj tak neprišli. Wehrmacht trpel problémami materiálovo-technického zásobovania, nedostávalo sa mu pohonných látok i munície, a čo bolo obzvlášť dôležité, spustili sa lejaky, ktoré zmenili pozemné vody na blatisté až jeden meter hlboké rieky. Toto všetko zadržalo nemecký postup na niekoľko týždňov.

 

Keďže takéto články vyvolávajú medzi čitateľmi značnú odozvu, prosím čitateľa uvedomiť si, že tento materiál bol v tomto duchu uverejnený aj v ruštine. Pričom sa to neudialo preto, aby sa článok stal zrkadlom objektívnej pravdy, ale preto, aby ruskí a teraz aj naši čitatelia videli, ako sa jedni a tie isté fakty prezentujú na východe a ako na západe.
Vladimír Mikunda

Zdieľajte článok