Turecký Bayraktar MIUS – skutočné bezpilotné stíhacie lietadlo alebo len PR projekt?
Turecko, 6. decembra 2021 (AM) – Pre spoločnosť Baykar Defence – tvorcu známeho bezpilotného lietadla Bayraktar TB2 – sa prienikom do sveta tzv. veľkého letectva nestal uvedený dron, podľa súčasných požiadaviek je to totiž len priemerne výkonný bezpilotný bojový prostriedok.
Ešte v roku 2019 uskutočnil svoj prvý skúšobný let Bayraktar Akinci – výškové bitevné bezpilotné lietadlo, aktuálne zavádzané do výzbroje tureckých Vzdušných síl, disponujúce šiestimi závesnými bodmi a schopné uniesť výzbroj s celkovou užitočnou záťažou až 1350 kg (oproti 55 kg, ktoré unesie Bayraktar TB2). Aj tu sa to, mimochodom, nezaobišlo bez účasti Ukrajiny: Akinci je poháňaný leteckými motormi Ivčenko-Progress AI-450, vyrábanými ďalšou ukrajinskou štátnou spoločnosťou, Motor Sič.
Noví spojenci
To, že Ukrajina a Turecko sú strategickí partneri v oblasti obrany nie je pre nikoho tajomstvom, ako ani to, že sa toto partnerstvo každým rokom posilňuje. Novinkou sa, samozrejme, stalo nedávne použitie prieskumno-bitevného dronu Bayraktar TB2 k útočným operáciám nad územím Donbasu. Podľa potvrdených správ bola s pomocou tohto bezpilotného bojového prostriedku zničená 122mm húfnica D-30.
Ďalším príznačným momentom (na ktorý, koniec koncov, obrátilo svoju pozornosť len minimum médií) sa stala septembrová oficiálna ceremónia zakládky prvej korvety tureckého projektu MILGEM (typ Ada) v istanbulských lodeniciach (İstanbul Tersane Komutanlığı, Istanbul Naval Shipyard) pre Ukrajinské vojenské námorníctvo, ktorej stavba sa začala na základe dohody uzavretej v decembri 2020, a podľa ktorej Turecko postaví pre Ukrajinu štyri korvety daného typu. Reálna stavba korvety pre Ukrajinu sa začala v spomínaných lodeniciach ešte 28. apríla 2021. Táto viacmenej opomenutá udalosť sa dá pritom súčasne chápať ako východiskový bod v novodobej histórii Ukrajinského vojenského námorníctva.
Bayraktar Muharip İnsansız Uçak Sistemi
Avšak skutočná revolúcia ešte len prichádza a spojená je s novým bezpilotným stíhacím lietadlom, nesúcim označenie Bayraktar MIUS (Muharip İnsansız Uçak Sistemi – angl. Combat Unmanned Aircraft System – bojový bezpilotný letecký systém), ktoré bolo ešte donedávna vnímané len ako odvážny koncept. No 12. novembra uverejnil ruský blog Centra analýz stratégií a techológií (bmpd.livejournal.com) zaujímavú informáciu. V priebehu leteckej a kozmickej výstavy Saha Expo 2021 spoločnosť Baykar Defence podpísala s ukrajinskou spoločnosťou Ivčenko-Progress dohodu o nákupe dvojprúdových motorov AI-322F a AI-25TLT pre použitie na perspektívnom tureckom prúdovom bojovom bezpilotnom prostriedku Bayraktar MIUS.
„Podpísali sme kontrakt s poprednou ukrajinskou spoločnosťou Ivčenko-Progress ohľadom dodávky prúdových motorov AI-322F a integrácie prúdových motorov AI-25TLT pre náš projekt týkajúci sa produkcie bitevných bezpilotných lietadiel (UCAV/UAV),“ – cituje denník Gazeta.ru z vyhlásenia spoločnosti Baykar Defence.
Tu je potrebné malé vysvetlenie. Samotné bezpilotné lietadlo Bayraktar MIUS je koncipované ako jednomotorové, avšak typy pohonných jednotiek budú dva. Vec sa má tak, že spoločnosť Baykar Defence chce vyrábať dve verzie – podzvukovú – MIUS-A a nadzvukovú – MIUS-B. Motor s označením AI-25TLT je určený pre tú prvú, pričom podľa odborníkov jej umožní dosahovať rýchlosť do 800 km/h, a motor AI-322F bude inštalovaný na MIUS-B, vďaka čomu táto druhá verzia bude schopná dosahovať nadzvukovú rýchlosť.
Čo vieme o pohonných jednotkách AI-322F a AI-25TLT? V skratke – v prípade AI-322F ide v širšom zmysle o ďalší vývoj motora AI-222, ktorého vývoj Záporožský MKB Progress A. G. Ivčenka začal v roku 1999 na základe motora AI-22, ktorý je pre zmenu pokračovaním vývoja aj u nás dobre známeho dvojprúdového motora DV-2 (vyvinutého konštrukčnou kanceláriou Ivčenko-Lotarev (Ivčenko-Progress) a vyrábaného na Slovensku podnikom Považské strojárne Letecké motory – PSLM). AI-322F (AI-222-25F) bol vyvinutý pre čínske cvičné a ľahké bojové lietadlo Chungtu (Hongdu) L-15. Nuž a AI-25TLT je pokračovaním vývoja motora AI-25, pôvodne vyvíjaného pre regionálne prúdové dopravné lietadlo Jak-40, ktorý sa zároveň stal základom pre vývoj spomenutého motora DV-2. Mimochodom, za skratkou DV sa skrývajú mená riek, Dneper a Váh.
Možnosti leteckého systému MIUS
Samotný projekt UCAV Bayraktar MIUS má pomerne dlhú históriu: počiatky jeho vývoja siahajú do roku 2013, pričom potenciálny tvar lietadla sa počas výskumných a vývojových prác priebežne menil. Drak lietadla má bezchvostú konštrukciu, jeho tvar svedčí o použití technológie stealth. V prospech tohto tvrdenia svedčí aj fakt, že časť výzbroje bude nesená vo vnútorných priestoroch trupu. Prvý let prototypu nového leteckého systému je naplánovaný na rok 2023.
Maximálna vzletová hmotnosť systému MIUS sa predbežne odhaduje na viac ako 5000 kg, pričom užitočné zaťaženie (hmotnosť výzbroje až 1200 kg) môže dosahovať 1500 kg. Spomínanú výzbroj budú môcť tvoriť tak rakety typu vzduch-zem ako aj rakety typu vzduch-vzduch, z tohto dôvodu je tento stroj označovaný ako bezpilotné stíhacie lietadlo.
Je takéto hodnotenie spravodlivé? Nuž, minimálne do predstavenia prototypu je ťažké posúdiť mieru oprávnenia takéhoto hodnotenia.
Zatiaľ je zrejmé, že efektívna radarová odrazová plocha (RCS – radar cross-section), vlastná koncepcii UAV, je relatívne nízka, takže aj vďaka tomu sa predpokladá vysoká efektivita počas operácií spojených s ničením stacionárnych pozemných cieľov.
Je tiež vysoko pravdepodobné, že Baykar vidí svoje bezpilotné lietadlo v plne autonómnom režime. Vo videu, ktoré bolo spoločnosťou uvedené počas tohto roka, bolo uvedené, že konštrukcia leteckého systému MIUS bola optimalizovaná pre uskutočňovanie „agresívnych manévrov“, vyžadovaných pre vzdušný boj. Prostriedok má ďalej využívať prvky umelej inteligencie (AI), ktoré mu poskytnú schopnosti fungovať ako súčasť roja alebo aj v rámci dnes čoraz viac propagovaného vedeného robotického bezpilotného lietadla (Loyal Wingman) – koncept, podľa ktorého bude viacero dronov schopných spolupracovať s pilotovanými stíhacími lietadlami pri vypĺňaní bojových operácií a poskytovať im súčasne podporu v boji.
AI namiesto pilota
Vo všeobecnosti sa čoraz častejšie hovorí o využití umelej inteligencie pre vedenie vzdušného boja.
Minulý rok spoločnosti Red 6 a EpiSci uskutočnili experiment, ktorý zahŕňal prítomnosť skutočného pilota. Počas testov pilot lietal na lietadle Berkut 560 spoločnosti Freelight Composites s pomocou súpravy rozšírenej reality Airborne Tactical Augmented Reality System.
V tom istom roku sa objavila informácia, ktorá tvrdila, že umelá inteligencia porazila skúseného amerického pilota v piatich experimentálnych vzdušných súbojoch nablízko.
Je teda zrejmé, že neexistujú prakticky žiadne prekážky pre použitie podobných technológií v reálnych vzdušných bojoch v budúcnosti. Otázka leží skôr v rovine morálno-etických úvah. Veľmi zjednodušene povedané, otázka znie, či je potrebné dávať počítaču „právo“ rozhodovať, kto bude žiť a kto zomrie?
Akokoľvek je perspektíva „vzbury strojov“ skľučujúca, podobné technológie nachádzajú čoraz častejšie využitie v reálnom živote. Nie je to tak dávno, čo turecké bezpilotné lietadlá Kargu-2, naložené výbušninami, v plne autonómnom režime uskutočnili útok na protivládnych povstalcov v Líbyi. A v septembri noviny The New York Times priniesli správu, že iránsky špecialista pre jadrový program Iránu, Mohsen Fachrízádeh bol v novembri 2020 zabitý Izraelčanmi výstrelmi z guľometu, pričom operácia bola údajne uskutočnená umelou inteligenciou.
Na pozadí toho všetkého sa vzdušný boj vedený pomocou AI už nezdá až taký fantastický. Navyše, tento prístup umožňuje zbaviť sa obmedzení ľudského organizmu, na ktoré je potrebné prihliadať pri vývoji a konštrukcii lietadla. Okrem toho, strata bezpilotného lietadla je menej bolestná ako strata pilotovaného lietadla. Už aj preto, že nie je potrebné organizovať pátraciu a záchrannú operáciu.
Možno teda letecký systém Bayraktar MIUS považovať za reálny zbraňový komplex? Taký, ktorý by dokázal nahradiť stíhacie lietadlo?
Na prvú otázku by odpoveď očividne mohla znieť „áno“. Spoločnosť Baykar Defence má veľké skúsenosti vo vývoji bojových bezpilotných lietadiel, ktoré navyše už aj dokázali svoju bojovú efektivitu.
Z čisto technického hľadiska však nie je možné letecký systém Muharip İnsansız Uçak Sistemi označiť ako niečo neuveriteľné. Pred nami je niečo veľmi podobné americko-austrálskemu konceptu vedeného robotického bezpilotného lietadla (Loyal Wingman) – verného „krídelníka“, ktorý je už aktívny testovaný, a ktorý v budúcnosti takmer určite zaujme svoje miesto v štruktúre austrálskeho letectva, pre ktoré je vyvíjaný.
V tomto sa napríklad letecký systém Bayraktar MIUS veľmi odlišuje, povedzme, od konceptu bezpilotného lietadla ACE-1 (ACE One) ukrajinskej „startupovej“ spoločnosti Air Combat Evolution, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zostane iba na „papieri“, či ako maketa, ktorá bola predstavená 15. júna tohto roku na výstave Arms and Security 2021 v Kyjeve, hoci tvorcovia konceptu predpokladajú začatie letových skúšok prvého prototypu v roku 2023, rovnako ako turecký MIUS. Je možné však tiež povedať, že Ukrajina má v oblasti vývoja bezpilotných lietadiel neporovnateľne menej skúseností.
Na druhej strane, ak sa pozrieme bližšie na špecifikácie, vidíme, že MIUS – nie je náhradou za stíhacie bombardéry. Jeho vlastnosti, ako je napríklad bojové zaťaženie, sú neporovnateľne skromnejšie, pričom ale jeho cena môže byť v konečnom dôsledku porovnateľná s tými nie najmodernejšími stíhačkami 4. generácie, či dokonca aj vyššia. No a v porovnaní s v úvode spomínanými bezpilotnými lietadlami Akinci alebo TB2 bude vyššia celkom určite.
Fero Kysucký
