Porazil by ZSSR v roku 1945 Spojené štáty?
Strategické centrum Berlína dokázala Červená armáda zlomiť za 17 dní. Tento fakt zaznamenala aj Guinnessova kniha rekordov. Pred sovietskou vládou sa zjavila otázka: Bojovať ďalej alebo nie. Pochybností o víťazstve nemala, a to napriek vyššej technickej úrovni výzbroje spojencov a potenciálnych protivníkov.
Sovieti sa totiž naučili bojovať po svojom. Akokoľvek mohutné nemecké zoskupenia bojom najskôr rozdelili na časti a tie potom po jednej dorážali. Iba v roku 1945 takto úspešné zvládli 11 strategických útočných operácií.
Spojenci túto bojovú technológiu neovládali a preto, nech sa akokoľvek usilovali, nedokázali sa prví prebojovať do Berlína. 15. mája 1945 vyšiel posledný vojnový prehľad Sovietskej informačnej kancelárie (Sovinformbyro), ktorý uvádzal, že Červená armáda so spojencami disponuje na desiatich frontoch 6 750 000 svojimi vojakmi a dôstojníkmi plus dvomi miliónmi spojeneckých vojakov z Československa, Poľska, Juhoslávie, Rumunska a Bulharska.
Napriek tomu bola početná prevaha na strane západných spojencov. Lenže z ich počtov sa do boja s nemeckými nacistami zapojilo len neveľké percento vojakov (US Army mala síce 11 miliónov vojakov, z ktorých sa 3,3 milióna nachádzalo v Európe; Anglicko malo cez vojnu 4,5 milióna vojakov, z nich sa do bojov zapojilo len 1,8 milióna vojakov; Francúzsko mohlo zhromaždiť okolo 560 tisíc vojakov). Armáda spojencov sa mohla zväčšiť ešte o zálohy.
Vo výzbroji ZSSR bolo 17 tisíc lietadiel, v US Army ich bolo 67 700 (z toho 42 tisíc vo vzdušných silách a zvyšok v námorníctve). Sovieti mali vyše 12 tisíc tankov a samochodiek, v US Army ich bolo 12 800 a v britskej armáde 5400 tankov. Červená armáda mala 111 tisíc hlavní delostrelectva, raketometov a mínometov, US Army 40 tisíc a Anglicko 17 tisíc. USA a Anglicko mali 1166 lodí rôznych tried, z ktorých sa prakticky všetky zapojili do bojov v západných frontoch. US Navy malo k septembru 1945 32 malých a ľahkých lietadlových lodí, V. Británia 12, Francúzsko 2. V ZSSR loďstvo tejto triedy nebolo. Chýbali mu aj ťažké krížniky.
V loďstve bola jednoznačná prevaha na strane spojencov. Napríklad torpédoborcov mal ZSSR 48, no USA 405 a V. Británia 230. Ponoriek mal ZSSR 173 a USA 263. Ambiciózne plány Sovietskeho zväzu zadržiavalo objavenie sa reaktívnych a atómových zbraní v USA.
Na konci vojny Angličania rozpracovali plán „Nemysliteľné“, hlavným cieľom ktorého bolo prinútenie ZSSR podriadiť sa vôli USA a V. Británie. Winston Churchill vo svojich pamätiach sformuloval svoje videnie situácie na jar 1945 takto: „Zničenie vojenskej sily Nemecka od základu spôsobilo zmeny vzťahu medzi komunistickým Ruskom a západnými demokraciami. Stratili spoločného nepriateľa, vojna proti ktorému bola takmer jediným spojivom držiacim ich spojenectvo. Odteraz ruský imperializmus a komunistická doktrína nevideli a nestavali si hrádzu svojho šírenia a snahe konečnú nadvládu.“
Podľa Churchilla z toho vyplývali príčiny a praktické úlohy operácie:
1. Sovietske Rusko sa stalo smrteľnou hrozbou pre slobodný svet.
2. Okamžite vytvoriť nový front proti prudkému rozširovaniu tejto hrozby.
3. V Európe musí byť tento front čo najviac na východe.
4. Hlavným a skutočným cieľom anglo-amerických armád je Berlín.
5. Oslobodenie Československa a vstup amerických vojsk do Prahy má najdôležitejší význam.
6. Viedeň, a v podstate celé Rakúsko, musí byť spravované západnými mocnosťami, výnimočne rovnoprávne s ruskými Sovietmi.
7. Je nevyhnutné skrotiť agresívne nároky maršala Tita voči Taliansku…
Do boja bolo plánované zapojiť aj kanadské a poľské divízie. Angličania vyrátali, že celkovo dokážu zhromaždiť pod svojim velením 47 divízií. Bez hanby mienili dostať pod svoje krídla aj svojich bývalých nepriateľov, 12 nemeckých divízií.
Takéto údaje dokázali odhaliť sovietski rozviedčíci. Na základe toho maršal Georgij Žukov tak rýchlo preskupil svoje vojská, že západní spojenci na to nedokázali nijako reagovať. Azda aj na základe toho sa západní spojenci vzdali ďalšieho plánovania agresívnych krokov proti ZSSR.
Bod „4“ patrí medzi ďalšie dôkazy akým podlým zradcom sa pre Sovietsky zväz stal prvý a posledný prezident ZSSR Michail S. Gorbačov.
Vladimír Mikunda
