Bayraktar na Ukrajine. Dokáže Kyjev vyrábať leteckých zabijakov pôvodom z Turecka?
Ukrajina potenciálne dokáže vyrábať vojenské drony, ale existujú určité otázky. Do akej miery budú ukrajinské a do akej turecké? Dokáže Kyjev navrhnúť niečo okrem motorov pre tieto bezpilotné stroje? A nakoniec, nepoužije Turecko Ukrajinu vo vlastnom záujme?
Na Ukrajine začínajú výstavbu továrne na výrobu vojenských bezpilotných strojov . Informoval o tom prezident Volodymyr Zelenskij na vojenskej prehliadke pri príležitosti 30. výročia ozbrojených síl Ukrajiny. V zásade nejde o nič nové. O tom, že Turecko plánuje začať výrobu svojich Bayraktarov TB-2 v ukrajinskom Nikolajeve (Mykolajive) písali médiá už v apríli. Pripomenieme , že tieto drony nakúpil predtým Kyjev od Ankary a už použil na Donbase . Aký význam má táto udalosť?
S motormi je to všetko v poriadku
Začneme tým, že z hľadiska technológie je výroba dronov značne jednoduchšia ako výroba pilotovaných bojových lietadiel. Preto sa na tomto poli objavujú úplne noví, pre svetový letecký trh nečakaní hráči. Predtým by sme len ťažko mohli označiť Turecko za vážneho výrobcu lietadiel, avšak turecké taktické útočné a prieskumné útočné bezpilotné stroje boli nielen prezentované na výstavách, ale aj v reálnych bojových akciách počas konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom v roku 2020, a nielen tam. Práve Bayraktar bol najlepšou ilustráciou toho, ako môžu nové spoločnosti vážne vytlačiť z tohto poľa popredných svetových výrobcov a poskytnúť potenciálnym zákazníkom značne účinnejšie a lacné riešenie vybavenia letectva modernými bezpilotnými lietadlami. Ale nebudeme stále hovoriť o Turecku, keď ide o Ukrajinu.
Ukrajina vyrábala do roku 2015 samostatne a spolu s Ruskom lietadlá. Za sovietskych čias bola vo svete známa kyjevská konštrukčná kancelária Antonov, ktorá vyrábala najväčšie transportné lietadlá An-22 Antej, An-124 Ruslan, a An-225 Mrija. Zrušenie vzťahov s ruským leteckým priemyslom spôsobilo, že výroba nových lietadiel bola prakticky zastavená. Avšak výrobný potenciál a skúsenosti z organizácie leteckej výroby na Ukrajine samozrejme zostali. Navyše je ukrajinský podnik Motor Sič výrobcom motorov pre lietadlá všetkých druhov. Je to úspešná spoločnosť, ktorá dnes pracuje prevažne na export.
Stojí za zmienku, že Motor Sič a štátny podnik Ivčenko-Progress podpísali tento rok s tureckou spoločnosťou Baykar Makina zmluvu o dodávkach motorov pre bezpilotné stroje MIUS a Akinci. Skrátka, vlastné motory majú ukrajinskej drony zabezpečené, čo je veľké plus.
S ostatným je to zložitejšie.
Ukrajina potrebuje 300 dronov
Tu sú otázky, na ktoré zatiaľ nepoznáme odpoveď: vydá sa ukrajinská továreň po ceste montáže hotových dielov z Turecka so svojimi motormi, alebo to bude montáž so samostatnou výrobou aspoň niektorých súčiastok, alebo vôbec úplný výrobný cyklus?
S druhým a tretím môžu vzniknúť problémy, pretože Ukrajina nevyrába dnes veľký počet komponentov budúcich dronov, aj keď teoreticky môže ich výrobu zaviesť.
Experti poukazujú na to, že by to bolo možné na základe spoločnosti Antonov, aj keď je fakticky v bankrote a takmer zničená. Je to skutočne tak, iná vec je, že na výrobu bayraktárov nie sú kapacity Antonova potrebné, stačia relatívne menšie výrobne.
Skrátka Ukrajina potenciál má. Lenže či má dosť politickej vôle, zdrojov a odolnosti voči korupcii, ktorá je jedným z hlavných nešťastí Ukrajiny a samozrejme neprispieva k dobytiu svetového trhu bezpilotných strojov.
Keď ale nebudeme hovoriť o exporte, ale o vlastných ukrajinských potrebách, nedokážu drony nahradiť bojové letectvo, preto skôr alebo neskôr vyvstane pred Kyjevom problém nahradenia stíhačiek, bombardérov, viacúčelových útočných lietadiel, vrtuľníkov a transportných lietadiel. S ohľadom na zrušenie vzťahov s ruským vojenským priemyslom sa môže Kyjev obrátiť na európskych, amerických, a dokonca možno na čínskych výrobcov, keď bude na to mať dosť peňazí. Avšak vďaka tomu, že časť úloh letectva, prieskumné a útočné budú plniť drony, a tiež vďaka modernizácii a opravám, môže sa Ukrajina pokúsiť o maximálne odročenie termínov obnovenia leteckého parku. Myslím, že sa celková potreba ukrajinských ozbrojených síl dá odhadnúť na 200-300 dronov. Toto množstvo by mohlo zaistiť možnosť vedenia bezpilotných vojnových akcií, dokonca veľmi intenzívnych.
„Využívajú“ Turci Ukrajincov?
Existuje mienka expertov, že základ spolupráce Turecka a Ukrajiny vo výrobe dronov spočíva jednoducho v želaní Ankary získať technológiu úplného cyklu výroby leteckých motorov pre vlastné drony. Turecko má výrobu zameranú na súčiastky leteckých motorov, avšak úplný cyklus zatiaľ zaistiť nedokáže, ale veľmi si praje lokalizovať túto výrobu. Teória o Ukrajine ako o “dojnej krave” má právo na existenciu, avšak, ako sa mi zdá, pre Ankaru je oveľa jednoduchšia (a lacnejšia) spolupráca s Kyjevom. Prečo? Pretože napríklad Čína, ktorá nemá problémy s financiami, potrebovala na zavedenie výroby vlastných leteckých motorov 30 rokov. Turecko toľko času nemá. Ani toľko peňazí.
Ankara napokon mala isté problémy, keď Kanada zrušila povolenie na export bezpilotných technológií do Turecka kvôli konfliktu v Náhornom Karabachu, kde boli použité bayraktary. Turecká strana vtedy uistila, že dokáže vyrábať všetky tieto súčiastky doma.
Drony „starých Ukrajincov“ ohrozujú Rusko?
Sú potenciálne ukrajinske drony hrozbou pre Rusko? Zrejme nie, keď zanalyzujeme výsledky útokov dronov nelegitímnych ozbrojených jednotiek na sýrsku leteckú základňu Hmímím, na ktorej majú ruskú protivzdušnú obranu. Ochrana pred dronmi je dobre známa, je to komplexná protivzdušná obrana s radarmi a protileteckými systémami niekoľkých druhov obrany.
A nakoniec niečo z oblasti absurdity. Niekde na internete bolo zverejnené tvrdenie, že Bayraktar TB2 je stopercentný ukrajinský elaborát predaný Turecku kvôli nedostatku peňazí na vlastnú výrobu. Necháme túto hypotézu milovníkom žartov zo série „Adam a Eva boli Ukrajinci.“
