Už nielen olovo. Rusi vytvorili nový materiál na ochranu pred radiáciou
Vedci Juhouralskej štátnej univerzity (JuUrŠU) ponúkajú na ochranu pred radiáciou nový materiál, ktorý je alternatívou olova. Vraj sa dá z neho vyrábať sklo, využiteľné v odvetviach, kde existuje rádiové žiarenie. Napríklad v medicíne na liečbu onkologických ochorení. Výsledky výskumu už boli zverejnené v časopise Optical Materials.
V onkológii sa na liečbu rakovinových nádorov široko používa ožarovacia terapia. Dôležité je pri tom ochrániť tak medicínsky personál, ako aj zdravé časti tela pacientov a citlivé súčasti prístrojov. Na ochranu sú používané rôzne zábrany, prilby a okuliare zo špeciálneho skla. Veľakrát však obsahujú olovo, s ktorým je ťažké a nie bezpečné pracovať, navyše sa ho dá ťažko zbaviť.
Na základe chemického zlúčenia kysličníkov stroncia a bóru, a taktiež oxidu teluričitého (SrO-B203-TeO2) vedci JuUrŠU vytvorili materiál, z ktorého sa dajú vyrábať ochranné sklá neobsahujúce olovo.
„Ponúkli sme principiálne nový materiál, ktorým sa dá nahradiť olovo, a ukázali sme, že je schopný efektívne chrániť pred gama lúčmi. Stronciovo-borovo-teluristé sklá majú nielen vysokú hustotu, ale aj efektívne atómové číslo. Oxid stroncia je oxidom ťažkého kovu a ak ho pridáme do skla, zvýši sa hustota tohto materiálu, čo je veľmi dôležitý parameter pri radiačnej ochrane,“ povedala vedecká pracovníčka laboratória rastu krištáľov JuUrŠU Darja Tiškevič.
Aby boli ľudia a prostredie ochránení od nebezpečných látok, vo februári 2003 vydala EÚ nariadenie o ich obmedzení (Restriction of Hazardous Substances). V tejto direktíve sa olovo nachádza na prvom najnebezpečnejšom mieste. Práve preto špecialisti mnohých krajín stále hľadajú nové materiály, ktoré ho dokážu nahradiť nielen v medicíne, ale aj v iných oblastiach, kde sa používa.
„Ochrana od ionizujúceho žiarenia je potrebná nielen v medicíne, ale aj v atómovej, leteckej, kozmickej a vedeckej činnosti. Napríklad, z nového materiálu sa dajú vyrábať ochranné okuliare pred radiáciou, prilby, okná, svetlá, obrazovky a montovať ich na steny,“ poznamenala Tiškevič.
Vedci z JuUrŠU sa nazdávajú, že pomerne jednoduchá technológia výroby, možnosť formovania skiel rôznej hrúbky a tvaru, a najhlavnejšie – výrazná efektivita ochrany – dodáva novému materiálu vysokú kvalitatívnu a z hľadiska nízkej ceny bezkonkurenčnú schopnosť. Rusi totiž pri jeho výrobe nepoužívajú drahé suroviny, ako napríklad cér.
Expresná metóda zistenia radiačného ohrozenia
Vedci Sibírskej federálnej univerzity (SFU) dokázali skrátiť analýzu rádioaktívneho znečistenia ovzdušia z troch dní na jednu hodinu. Navrhnutý model výpočtov si nevyžaduje modernizáciu vybavenia a bude aktuálny v akýchkoľvek podnikoch atómového priemyslu.
Kontrola úrovne rádioaktívnych aerodisperzií a plynov vo vzduchu je jeden z kľúčových aspektov bezpečnosti radiačných objektov. Takéto aerosóly sa spravidla tvoria pri mechanickom alebo chemickom opracúvaní rádioaktívnych materiálov a aj v prípadoch mimoriadnych situácií na atómových agregátoch.
Vedci tvrdia, že existujúca metóda merania rádioaktívneho znečistenia vzduchu si na analýzu vyžaduje najmenej tri dni, čo v čase havárií vylučuje prijímanie operatívnych rozhodnutí. Vedci SFU zdokonalili štandardnú metodiku bez potreby zmien vo vybavení zariadení a skrátili ju 72-krát na jednu hodinu.
Vladimír Mikunda
