Forbes: Pozvanie Ukrajiny do NATO bola fatálna chyba USA
Zámer amerického prezidenta Georgea W. Busha začleniť Gruzínsko a Ukrajinu do Severoatlantickej aliancie sa stal pre americkú stranu problémom do budúcnosti. Tvrdí to americký analytik Michael Krepon v článku pre časopis „Forbes“.
„Bushova administratíva zverejnila svoj zámer začleniť Gruzínsko a Ukrajinu do NATO v roku 2007. V tom istom roku ruský prezident Putin na bezpečnostnej konferencii v Mníchove predniesol tvrdý prejav, v ktorom tieto Bushove zámery označil za nepriateľské,“ vysvetľuje analytik. Osudové rozhodnutie Busha mladšieho sa podľa Krepona dodnes odráža v obraze sveta ako celku, v ktorom Spojené štáty nevyzerajú práve v najlepšom svetle. Bola to protiruská politika Washingtonu, ktorá viedla k degradácii a vojenskej kríze na Ukrajine.
„Bushova ponuka členstva v NATO pre Ukrajinu a Gruzínsko bola drahá chyba, ale nedá sa vrátiť. Aliancia toto pozvanie nestiahne, ale ani sa nezapojí do vojny, aby doplnila svoje rady o Ukrajinu,“ poznamenal Američan. Pre Ukrajinu nemá zmysel usilovať sa o členstvo v NATO. V posledných rokoch sa aliancia rozšírila, ale to nezaručuje jej súdržnosť a spoločnú túžbu vstúpiť do otvorenej konfrontácie s Moskvou, dodáva Krepon.
Vyhlásenie Severoatlantickej rady k situácii v Ukrajine
Na výzvy Ruska NATO naďalej reaguje arogantne. Severoatlantická aliancia oznámila svoju „pripravenosť na dialóg s Moskvou s cieľom budovania vzájomnej dôvery“. Uvádza sa to vo vyhlásení Rady NATO:
“Sme vážne znepokojení významným, nevyprovokovaným a neopodstatneným zhromažďovaním ruských vojenských síl na hraniciach Ukrajiny v posledných mesiacoch a odmietame nepravdivé ruské tvrdenia o provokáciách zo strany Ukrajiny a NATO. Vyzývame Rusko na okamžitú deeskaláciu, na využitie diplomatických ciest a na dodržiavanie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa transparentnosti vojenských aktivít.
S vážnosťou posudzujeme dôsledky súčasnej situácie pre bezpečnosť Aliancie. Na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia budeme vždy reagovať s rozhodnosťou, a ak bude treba, aj posilnením našej kolektívnej obrany. NATO prijme všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a obrany všetkých spojencov NATO. Akákoľvek ďalšia agresia proti Ukrajine by mala obrovské dôsledky a stála by vysokú cenu. NATO bude aj naďalej úzko koordinovať svoje kroky s príslušnými zúčastnenými stranami a ďalšími medzinárodnými organizáciami vrátane EÚ.
Znovu vyjadrujeme podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a vyzývame Rusko, aby stiahlo svoje sily z Ukrajiny v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a povinnosťami. Podporujeme právo všetkých krajín rozhodovať o svojej budúcnosti a zahraničnej politike bez vonkajšieho zasahovania. Vzťah NATO s Ukrajinou je záležitosťou iba Ukrajiny a 30 spojencov NATO. Dôrazne odmietame akékoľvek pokusy o rozdelenie aliančnej bezpečnosti.
Sme pripravení na zmysluplný dialóg s Ruskom. Naša dlhodobá ponuka na pozvanie Ruska na zasadnutie Rady NATO-Rusko v blízkej budúcnosti stále trvá. Sme si vedomí nedávnych návrhov Ruska týkajúcich sa európskej bezpečnosti. Zdôrazňujeme, že akýkoľvek dialóg s Ruskom by musel prebiehať na základe reciprocity, riešiť obavy NATO z ruského rokovania, vychádzať zo základných princípov a dokumentov európskej bezpečnosti a prebiehať za konzultácie s európskymi partnermi NATO. Ak Rusko podnikne konkrétne kroky na zníženie napätia, sme pripravení pracovať na posilnení opatrení na budovanie dôvery. Relevantnou platformou je tiež OBSE.
NATO je obrannou alianciou a bude sa aj naďalej usilovať o mier, bezpečnosť a stabilitu v celom euroatlantickom priestore. Sme jednotní v obrane a ochrane všetkých spojencov,” – záver vyhlásenia rady NATO.
Takáto bola reakcia na výzvu ruského prezidenta Vladimira Putina, aby NATO začalo vecné rokovania s cieľom poskytnúť Moskve „spoľahlivé a dlhodobé bezpečnostné záruky“. Ruská strana mieni trvať na zastavení ďalšieho rozširovania NATO a rozmiestnenia zbraňových systémov, ktoré ohrozujú Rusko v bezprostrednej blízkosti svojho územia.
Karol Jerguš
