Iskander 2.0 a ešte niečo. Ako odpovie Moskva na rakety NATO v Európe
Rakety majú stredný dolet, ale ďalekosiahle následky. V Rusku si pamätajú na dobu pred uzavretím zmluvy o raketách stredného a kratšieho doletu (INF), kedy pershingy mohli doletieť do Moskvy. Čo má ruská armáda pre tento prípad – potenciálne a práve teraz?
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov oznámil v rozhovore pre Sputnik, že Rusko bude nútené konať, ak sa Západ odmietne pripojiť k moratóriu na rozmiestnenie jadrových rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) v Európe. Rusko vidí nepriame príznaky toho, že NATO má plány na rozmiestnenie rakiet stredného doletu, a to aj v súvislosti s vytvorením delostreleckého velenia, ktoré počas studenej vojny riadilo systémy Pershing-II. V médiách zvažujú eventuálne varianty systémov, ktoré môže rozmiestniť Moskva v reakcii na rakety NATO.
Stávka na mobilný variant rakiet?
Je potrebné vysvetliť, že zmluva zakazovala vývoj, skúšky a rozmiestnenie rakiet triedy zem-zem o dolete 500 – 5500 km, teda rakiet kratšieho a stredného doletu. Zmluva platila aj pre okrídlené (s plochou dráhou letu) a balistické rakety, ktoré sa dajú použiť z mobilných a stacionárnych odpaľovacích zariadení.
Zatiaľ čo prednosti mobilných zariadení spočívajú v relatívne tajnom rozmiestnení a nečakanom použití, prednosťou stacionárnych odpaľovacích rámp je možnosť ich ochrany pred akoukoľvek konvenčnou zbraňou a čiastočne aj pred jadrovou. Moderné rakety kratšieho a stredného doletu by mohli byť menšie, s ohľadom na veľkú účinnosť dnešných raketových motorov, než analogické rakety zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, a teda je ich nasadenie z vojenského hľadiska oveľa účinnejšie v mobilnom variante.
Pershing-II nemohol zaútočiť na Moskvu
Národné zvláštnosti sovietskych a ruských rakiet spočívajú v geopolitickej polohe Ruska. Moskva potrebuje mať na muške celé európske územie, túto úlohu mala sovietska armáda, a tento cieľ môže byť vytýčený aj pred ruskými jadrovými silami stredného doletu. V ZSSR sa domnievali, že hrozba dobytia Európy môže zaručiť mier, čo rovnako platilo ako pre aktivity sovietskych tankových armád päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, tak aj pre rakety RSD-10 Pioner sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.
Pre NATO je situácia trochu iná. Hlavným cieľom je Moskva, presnejšie štáby, veliteľské stanovištia, a tiež centrá, kde sa prijímajú rozhodnutia. Na realizáciu týchto úloh sú potrebné prostriedky na dopravu vysoko presnej munície v maximálne krátkom čase. Práve tak vznikol raketový systém Pershing-II , ktorý zaistil hypotetický zásah cieľov v sovietskom hlavnom meste v priebehu niekoľkých minút. Ohrozilo to sovietsky mechanizmus prijatia rozhodnutia o odvetnom útoku a bolo jednou z príčin zákazu tohto druhu zbraní.
Ktoré raketové systémy by mohlo nasadiť Rusko proti cieľom v Európe a ktoré ciele by tieto systémy dokázali zasiahnuť?
Potenciálny kandidát a celkom reálny
Za kandidáta číslo jedna je považovaný raketový systém RS-26 Rubež, ktorého skúšky sa konali v rokoch 2011 – 2015. Systém nebol dodnes zaradený do výzbroje, ale predpokladá sa, že jeho rakety majú dolet 2000 až 6000 km. Systém je mobilný, má kolesový podvozok výroby Minského závodu kolesových ťahačov alebo KAMAZu.
Experti sa domnievajú, že konštrukcia RS-26 Rubež obsahuje všetky hlavné vymoženosti raketového systému Jars, a je teda vybavená štiepnou hlavicou s blokmi individuálneho zamerania. V tomto prípade má každá raketa štyri bojové hlavice menšej kapacity (asi 100-150 kiloton tritolového ekvivalentu), čo umožní zlikvidovať prakticky každý dnešný vojenský cieľ. Myslím, že spustenie výroby a nasledujúce rozmiestnenie raketových systémov Rubež je celkom reálna perspektíva.
Kandidátom č.2 sú okrídlené rakety väčšieho doletu pre systémy Iskander-M . Raketové brigády Iskanderov majú dnes vo všetkých vojenských okruhoch RF. Ich dodatočné vyzbrojenie novými raketami je možné, a to aj bez dôkladnej modernizácie existujúcich odpaľovacích rámp. Tieto rakety budú potrebovať viac času na dosiahnutie cieľov ako balistické rakety, avšak obrana pred nimi je dosť zložitá úloha. Majú dolet až 2500 km, rovnako ako námorné okrídlené rakety typu Kalibr.
Pre námorníctvo už lieta Zirkon
Kandidát číslo 3 je pozemný Zirkón. Vďaka silnejšiemu štartovnému stupňu unikátnej hypersonickej rakety Zirkon sa dá zaistiť dolet 1500-2000 km, čo stačí na väčšiu časť Európy a určite umožní zlikvidovať akýkoľvek cieľ v jej východnej časti. Zvláštnosť Zirkónu spočíva v tom, že jeho verzia pre námorníctvo už lieta a úspešne sa používa proti pozemným cieľom. Otázka vzniku pozemného variantu Zirkonu je najskôr otázkou politickej vôle a dvoch alebo troch rokov vývoja a testov.
Čo vieme o Iskanderi 2.O? Nič!
Nakoniec je tu kandidát č.4, nová balistická raketa stredného doletu Iskander 2.0. O týchto raketách, ktoré dnes oficiálne neexistujú, prehovorili v rozhovore pre noviny Vedomosti dvaja ľudia blízki ministerstvu obrany RF.
Väčšie rozmery, palivo nového druhu, nové materiály, dokonalejší riadiaci systém, to všetko by mohlo zaistiť vznik unikátneho systému, ktorý veľkou rýchlosťou, napríklad 15 aj viac rýchlostí zvuku, dokáže veľmi presne zlikvidovať akýkoľvek cieľ na vzdialenosť do 2000 kilometrov.
Táto raketa dokáže teoreticky konať protiraketové manévre ako v horných vrstvách atmosféry, v ktorých bude lietať po zložitej odrazovej trajektórii, tak na finálnom úseku letu. Najzaujímavejšie je, že teoreticky môže byť táto raketa použitá s dopracovanými odpaľovacími zariadeniami dnešných Iskanderov, čo umožní nasadiť tieto raketové systémy dosť pohotovo a všade.
Nie sú to pravdepodobne všetky možné varianty, pretože tematika perspektívnych raketových systémov je prísne tajná, a naša analýza pripomína v mnohom veštenie z kávovej usadeniny. Ale keď budeme vychádzať z toho, čo už bolo urobené, a tiež z historických skúseností, môžu byť uvedení „kandidáti“ vyrobení ruským vojenským priemyslom. Ale každopádne bude lepšie, keď sa strany jednoducho medzi sebou dohodnú.
Dmitrij Kornev
