Francúzsko odtajnilo archívy Alžírskej vojny
Francúzska vláda odtajnila archívy súdnych spisov a policajných vyšetrovaní súvisiacich s Alžírskou vojnou, informuje oficiálny vládny vestník
O zámere odtajniť “alžírske archívy” o 15 rokov skôr pred vypršaním termínu tajnosti vyhlásila pred dvoma týždňami francúzska ministerka kultúry Roselyne Bachelot-Narquinová.
„Tento dekrét stanovuje voľné zverejnenie… spisov štátnych archívov týkajúcich sa prípadov Alžírskej vojny za obdobie od 1. novembra 1954 do 31. decembra 1966 z národných archívov,“ hovorí sa na webe vestníku. Ide o policajné a vojenské archívy a tiež o dokumenty MZV.
Všetky tieto dokumenty boli uznané za prísne tajné na dobu 75 rokov, prístup k nim bol možný iba na zvláštne povolenie.
Na začiatku marca tohto roku Elyzejský palác informoval, že sa francúzsky prezident Emmanuel Macron rozhodol zjednodušiť prístup k tajným archívnym dokumentom súvisiacim s vojnou za nezávislosť v Alžírsku (1954-1962). Išlo o dokumenty do roku 1971 so značkou „obranné tajomstvo.“ Prezidentská administratíva oznámila, že táto procedúra umožní skrátiť čas očakávania na získanie prístupu k archívom pre bádateľov.
Alžírsko zrušilo v auguste diplomatický styk s Marokom
„Alžírsko prijalo rozhodnutie o zrušení diplomatických vzťahov s Marokom od utorka. Odkedy Maroko získalo nezávislosť, dochádzalo denne k hanebným činom voči našej krajine,“ vyhlásil alžírsky minister zahraničia Ramtane Lamamra na tlačovej konferencii.
Minister vyhlásil, že nepriateľský vzťah Maroka voči Alžírsku „bol cieľavedomý od vojny 1963.“ Obvinil tiež kráľovstvo zo stykov s dvoma teroristickými organizáciami, islamistickú Rachad a hnutím berberských separatistov, ktoré Alžírsko považuje za vinné z podpálenia lesov. Lamamra obvinil marocké tajné služby zo špehovania alžírskych úradných osôb.
Alžírsko prejavilo, podľa ministra, zdržanlivosť po „provokácii“ stáleho zástupcu Maroka v OSN, ktorý vyzval na nezávislosť región Kabylie. „Mlčanie marockých úradov ohľadom tohto prekročenia právomocí je podporou jeho slov,“ poznamenal Lamamra.
Alžírska Najvyššia bezpečnostná rada sa 18. augusta rozhodla zrevidovať vzťahy s Marokom, pretože obviňuje susedný štát z podpálenia lesov v horských oblastiach krajiny.
Alžírska vojna bola bojom za nezávislosť Alžírska na Francúzsku v rokoch 1954 – 1962 . Od 1. novembra 1954 začal boj alžírskych povstalcov za odtrhnutie Alžírska od Francúzska a vytvorenie suverénneho štátu. Alžírska vojna a čiastočná neschopnosť francúzskej vlády tento konflikt vyriešiť boli jedným z faktorov, ktoré viedli na konci 50. rokov k vytvoreniu novej francúzskej ústavy a spolu s tým aj piatej francúzskej republiky . Do čela novej vlády Francúzska bol zvolený Charles de Gaulle, ktorý sa po zverejnení dôkazov o brutálnom správaní francúzskych jednotiek na alžírskom území a následnom tlaku verejnej mienky rozhodol (napriek značným francúzskym vojenským úspechom) nadviazať rozhovory s FLN – hlavnou politickou a vojenskou silou alžírskej revolúcie, vedúcej k vytvoreniu suverénneho alžírskeho štátu.
V decembri 1961 sa začali rokovania medzi francúzskou delegáciou na čele s Georgesom Pompidouom a alžírskymi zástupcami vedenými od marca 1962 Ben Bellou. 18. marca 1962 boli vo francúzskom mestečku Évian-les-Bains podpísané dohody, podľa ktorých malo okamžite dôjsť k zastaveniu paľby a malo nastať prímerie medzi francúzskymi vojskami a alžírskymi povstalcami. V referende sa v Alžírsku 1. júla 1962 vyslovilo za nezávislosť 99,7 % občanov.
De Gaulle sa dokázal vysporiadať s vojnou v Alžírsku a dať tejto krajine nezávislosť aj napriek svojej prvotnej neochote. De Gaulle si uvedomil a presvedčil verejnosť o tom, že držanie tejto krajiny iba z ideologických dôvodov je nerozvážne, drahé a nebezpečné. Do konca roku 1962 opustil krajinu milión francúzskych kolonistov (asi 85 % všetkých kolonistov). 5. júla 1962 Alžírsko oficiálne dosiahlo nezávislosť . FLN nastolilo diktatúru Ahmeda Ben Belly a brutálne sa vysporiadala s kolaborantmi a odporcami. O tri roky neskôr bol Ben Bella zosadený, ale FLN zostala pri moci až do roku 1989.
Karol Jerguš
