Prepad Sovietskeho Zväzu: Čo Nemci absolútne nečakali?
V socialistických učebniciach dejepisu sa písalo, že najväčšou Hitlerovou chybou pri jeho rozhodnutí prepadnúť ZSSR bolo podcenenie morálneho ducha sovietskeho ľudu, predností socialistického poriadku a riadiacich schopností komunistickej strany.
Čo sa týka podcenenia morálneho odhodlania sovietskeho ľudu bojovať až do víťazného konca, o tom asi nikto nepochybuje. Má to však háčik. Že všetci, ktorí sa pokúsili dobyť Rusko, si to priznali až keď boli Rusmi porazení. Lebo aj dnes mnohých svrbia päste.
Objektívne chyby Nemcov
Hitler sa už v septembri 1941 nechal počuť, že keby bol vedel, koľkými tankami disponuje Červená armáda, tak by ZSSR nenapadol!
Pri štúdiu nemeckých dokumentov o plánovaní vojny so Sovietskym zväzom prekvapuje absolútna neinformovanosť Wehrmachtu o stave sovietskych ozbrojených síl. Nemecká rozviedka totiž nedokázala odpovedať na dve principiálne otázky: o zostave sovietskych ozbrojených síl a o mobilizačnom potenciáli ZSSR.
V nemeckom generálnom štábe si mysleli, že Červená armáda mala k letu 1941 len 150 streleckých divízií, 36 moto-mechanizovaných brigád a 32 jazdeckých divízií. A že pätina týchto síl bude viazaná na juhu a východe a preto nemôže byť zapojená do boja s Wehrmachtom. Nemci si tiež mysleli, že Červená armáda má do 5000 lietadiel a 10 tisíc tankov.
To, že na tieto obrovské údaje neveriacky reagovali aj neskorší spojenci, dokazujú Churchillove slová. Vraj keby on mal desať tisíc tankov, tak je pripravený stať sa komunistom. V tých časoch totiž nikto neveril, že môže existovať armáda, ktorá by mala taký počet obrnencov.
Lenže Robotnícko-roľnícka Červená armáda (RRČA) mala k 1. júnu 1941: nie 10 000, ale až 25 482 tankov; 5 260 obrnených vozidiel a nie 5 000, ale až 18 914 lietadiel. Z toho v západnej časti štátu bolo sústredených 13 924 tankov, 2 015 obrnených vozidiel a 8 974 bojových lietadiel.
Faktom špatnej práce nemeckej rozviedky je správa o existencii v Červenej armáde troch desiatok moto-mechanizovaných brigád a mechanických zborov, pozostávajúcich z dvoch mechanizovaných a jednej streleckej guľometnej brigády, zatiaľ čo v roku 1941 Červená armáda nemala žiadne brigády. Mala však 29 mechanizovaných zborov, z ktorých každý mal dve tankové divízie, jednu motorizovanú divíziu, plus k nim pluk motocyklistov, o čom Nemci ani len netušili.
K začiatku vojny tak Červená armáda mala nie 150, ale 303 divízií (177 streleckých, dve motostrelecké divízie, 19 divízií horských strelcov, 9 jazdeckých divízií, 4 divízie horských jazdcov, 31 motorizovaných a 61 tankových divízií. Navyše Nemci ani len netušili o existencii 7 sovietskych armád v druhom slede, ktoré sa v júni 1941 už presúvali k západným hraniciam. A keď v súlade so svojim plánom rozdrvili vojská Západného frontu, postavilo sa im práve týchto sedem armád z druhého sledu, ku ktorým sa pripojili nové armády, vytvorené z divízií NKVD, a postupne aj partizánska domobrana.
Úplne najväčšou chybou…
…bolo nedocenenie mobilizačných možností Sovietskeho zväzu. Pol roka pred vojnou, vo februári 1941 v správe generála Friedricha Paulusa sa hovorilo, že Červená armáda môže v prvé mesiace vojny postaviť do zbrane 30-40 záložných divízií. A v priebehu polroka sformovať ďalšie, až ich bude mať navyše sto. Velenie Wehrmachtu zároveň pochybovalo, či bude mať Sovietsky zväz na ich vyzbrojenie dostatok zbraní a techniky. Lenže po tom, ako boli v lete 1941 rozdrvené sovietske vojská v Bielorusku a Pobaltsku, na Ukrajine a pri Smolensku, ZSSR nové divízie formoval po desiatkach.
Nedocenené zostali aj produkčné možnosti vojenského priemyslu. Našli sa aj vnútorné rezervy, s ktorými nemeckí analytici nerátali. Podľa záznamu ľudového komisára obrany z 12. februára 1941 o mobilizačných možnostiach RRČA, v zásobách sa nachádzalo okolo dvoch miliónov pušiek, do 20 tisíc guľometov, 15 tisíc mínometov, 5 tisíc 76-mm poľných a horských kanónov a asi tisícpäťsto kusov ťažkých zbraní. V skladoch bolo tiež množstvo zastaranej a zahraničnej výzbroje. (V niektorej spomienkovej literatúre sa uvádza, že v bitke o Moskvu bolo nedostatok munície. Pravdou však je, že munície bolo dostatok, zlá bola len jej logistika.) Desiatky vtedy sformovaných divízií bolo vyzbrojených nemeckými, anglickými, československými, francúzskymi puškami, kanónmi a mínometmi. Napríklad dnes už svetoznáma Panfilovská divízia mala 75-mm francúzske kanóny (vzor 1897), ktorých boli v sovietskych skladoch stovky.
Ideologické omyly
Nemci sa dopustili aj ideologických omylov. Chybne si mysleli, že väčšina obyvateľstva sa negatívne stavia k vláde boľševikov a že po začiatku vojny sa ľudia proti nim začnú dvíhať. Spoločenskú situáciu vo vnútri Sovietskeho zväzu teda nacisti neodhadli, a už vôbec nie, že väčšina obyvateľstva bude podporovať svoju vládu.
Nemci nesprávne zhodnotili aj atmosféru vo vedení Sovietskeho zväzu. Mysleli si, že po prvých vojenských neúspechoch sa v krajine uskutoční vojenský prevrat.
Dodatok
V prvé týždne po napadnutí ZSSR rýchlosť postupu nemeckých vojsk dosahovala 15-30 km za deň. Napriek tomu, bez ohľadu na množstvo kotlov a počty rozdrvených vojsk, nemecké velenie precenilo svoje sily s realizáciou plánu Barbarossa. Pevnosť, odhodlanosť a organizovanosť obrany sovietskych armád sa ukázali byť omnoho vyššie, ako predpokladali agresori.
Nádeje Wehrmachtu s ľahkosťou drviť červenoarmejcov sa neopodstatnili. Potvrdzujú to aj údaje zo spravodajcu „Bojová zostava sovietskej armády 1941-1945“, v ktorom sa uvádza, že k 1. januáru 1942 mala RRČA 275 streleckých a 48 jazdeckých divízií; 77 streleckých a 48 tankových brigád. Nasledujúci rok už bolo streleckých divízií 367 a o ďalší rok až 438. Červená armáda ukončila vojnu so 455 bojovými divíziami a 33 tankovými a mechanizovanými zbormi.
Vladimír Mikunda
