Chcú loviť ruské ponorky. Francúzske námorníctvo sa natrvalo ukotvilo na hranici medzi Grónskom a Islandom
Francúzske námorníctvo je pevne zakotvené na Grónsko-islandskej hranici (GIUK) – námornej obrannej línii, ktorá má brániť ruským ponorkám prejsť bez povšimnutia. Líniu vybudovalo NATO v morskej oblasti medzi Grónskom, Faerskými ostrovmi, Islandom a Britániou.
Fregata Bretagne triedy Aquitaine je v pohotovosti na obrannom perimetri GIUK od 19. októbra 2021. 7. decembra na nej prebehla výmena posádky, vďaka ktorej mohla loď pokračovať v hliadkovaní a nabrať „čerstvé sily“. Kontingent, ktorý priletel v rotácii, bol letecky prepravený na Island vojenským transportným lietadlom A400M podporovaným tankerom MRTT francúzskeho letectva. Hlavnou misiou Bretagne počas súčasného nasadenia je monitorovať a sledovať aktivitu ponoriek v oblasti GIUK, “kde prítomnosť ponoriek rastie.”
“Čoraz častejšie nasadzovanie našich konkurentov nás vedie k zvýšeniu francúzskej prítomnosti a k šetreniu času potrebného na presun z Brestu [námorná základňa na pobreží Atlantiku] možnosťou stálej prítomnosti v oblasti.” – uvádza sa vo vyhlásení francúzskeho námorníctva.
Vo Francúzsku aj v Nemecku nie je zvykom, aby velenie verejne spomínalo Rusko ako potenciálneho nepriateľa. Preto sa používajú také neosobné formulácie ako „konkurent“. Každý zároveň chápe, o kom hovoríme. Francúzske médiá navyše píšu o boji proti ruským ponorkám.
Francúzske námorníctvo prijalo v roku 2019 koncepciu dvojitej posádky pre množstvo hladinových lodí. Cieľom bolo zvýšiť čas operačného nasadenia lodí triedy Aquitaine: očakáva sa, že budú môcť stráviť o 50 % viac času na mori. Pri štandardnom obsadení boli fregaty zvyčajne na mori 110 dní. Takéto rotácie personálu tiež umožňujú námorníkom odpočívať a potom sa vrátiť do služby s obnovenou energiou. V auguste prebehla výmena posádky na fregate Languedoc v Abú Zabí, napriek tomu, že bola zapojená do operácie Agenor [kontrola EÚ nad situáciou v Hormuzskom prielive].
Peter Nagy
