Prečo Stalin odovzdal Konigsberg Rusku, a nie tým najbližším – Litve a Bielorusku
Kaliningradská oblasť je dnes najzápadnejšou oblasťou Ruskej federácie, oddelenou od zvyšku jej územia – enkláva. Ako sa však vo všeobecnosti toto malé, ale tak strategicky dôležité územie stalo súčasťou Ruska a nie, povedzme, susednej Litvy alebo Bieloruska?
V dávnych dobách žil na území budúceho Kaliningradského regiónu bojovný pobaltský národ Prusov, najbližší príbuzní moderných Litovčanov a Lotyšov. V 13. storočí si Prusov nemilosrdne podmanili nemeckí rytieri-križiaci. A až do roku 1945 toto územie zostalo nemeckým Východným Pruskom (Ost-preußen).
Avšak v roku 1945, po výsledkoch druhej svetovej vojny, značná časť Ost-preußen spolu s hlavným mestom Königsberg (Kaliningrad) odišla do ZSSR – vo forme územných reparácií. Nebola to náhoda, že to vtedy urobili, pretože spojenci považovali Východné Prusko, vlasť mnohých slávnych nemeckých veliteľov, za jadro nemeckého militarizmu. A preto sa s likvidáciou ponáhľali.
Stalin dlho nerozmýšľal, ktorá zo susedných republík Sovietskeho zväzu prevedie nové územie. A namiesto zdanlivo logického presunu Východného Pruska do najbližšej Litovskej či Bieloruskej SSR ho dal do vzdialenejšej Ruskej FSR. Pprečo sa to stalo? V skutočnosti existuje niekoľko dôvodov naraz.
Predovšetkým Stalin neveril, že by sa malej a demograficko-ekonomicky slabej Litve či Bielorusku podarilo zaľudniť a pozdvihnúť z popola takýto vojnou zničený región. Áno, na území Východného Pruska vtedy žili etnickí protestantskí Litovci a starí Prusi boli príbuzní Litovčanov a na tomto základe mohol Josef Vissarionovič preniesť Východné Prusko do Litvy.
Ale Stalin Litovčanom nijako zvlášť neveril – tí aktívne podnecovali protisovietske povstania „lesných bratov“. A Otec národov zjavne nechcel šíriť plameň partizánskej vojny na nový región. Preto vtedy stačilo, že Litva dostala Memel (Klaipeda) s okolím…
Nezabúdajme na túto skutočnosť. Stalin, aj keď bol sám Gruzínec, v 40. rokoch sa aktívne snažil podporovať ruský ľud. Ako ústredný a štátotvorný. Navyše, vodca nezabudol, že to bol ruský národ, ktorý niesol bremeno všetkých vojenských problémov. A preto sa nové územie stalo pre Rusko dôstojnou odmenou …
Vo všeobecnosti, aby sme to zhrnuli, Stalin odovzdal Kaliningradskú oblasť Ruskej SFSR, pretože veril, že iba Rusi budú schopní primerane rozvíjať tento nový región. Výsledkom bolo, že Stalin sa ukázal ako veľmi prezieravý človek. A práve vďaka jeho politickej múdrosti má dnes Rusko okrem Petrohradu aj ďalší veľký prístav v Baltskom mori. A dokonca aj nemrznúci!
Všetky tieto vymenované skutočnosti však v žiadnom prípade nebránia Litovčanom a Bielorusom vydávať Kaliningradskú oblasť za svoju. Litovčania dodnes nazývajú Kaliningrad po svojom – Karaliaučius (Karaliauchus), teda Korolev. A z času na čas sú chuligánmi a vyvesujú plagáty v litovskom jazyku v Kaliningradskej oblasti.
Otec Alexander Lukašenko dokonca, občas oficiálne, hovoril o Kaliningradskej oblasti ako o svojom bieloruskom území:- Kaliningrad je náš región a my (Bielorusi) sme zaň zodpovední. Ešte v sovietskych časoch sa na najvyššej úrovni veľa hovorilo o odovzdaní Kaliningradskej oblasti Bielorusku. V skutočnosti bolo Bielorusko v mnohých dôležitých otázkach zodpovedné za tento región. Takže – vďaka Stalinovi za Kaliningrad. Toto nie je prípad Chruščova a Krymu.
Milan Novický
